Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma subst

mŕtvy

I. príd.

1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa; ostať na mieste m.; m-e zviera zhynuté; m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa

2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky; m-a planéta vyhasnutá;

pren. m-a ulica tichá; m. jazyk kt. sa už nevyvíja (napr. latinský), op. živý; m. inventár stroje, budovy ap.

3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma; m-a pôda mŕtvina

byť pre niekoho m. byť zavrhnutý; pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo; uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať; robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo;

mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť; všade bolo m.;

mŕtvosť -i ž.

II. mŕtvy m. zomretý človek, nebohý: spomienka na m-ch;

mŕtva ž. nebohá

o m-ch (sa má hovoriť) len dobre; bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života; expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mŕtvy ‑eho m.; mŕtva ‑ej ž.
mŕtvy; mŕtvo prísl.; mŕtvosť ‑i ž.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

ľudoprázdny v ktorom sa nenachádzajú ľudia (op. zaľudnený, ľudnatý): ľudoprázdny krajvyľudnený (z ktorého odišli ľudia): prechádzali sme ľudoprázdnymi, vyľudnenými ulicamineobývanýneosídlený (obyč. o väčších územných celkoch; ktorý je bez obyvateľov): neobývaný, neosídlený ostrovopustenýosamelýspustnutý (zanechaný pôvodnými obyvateľmi): opustený, osamelý dom; opustené, spustnuté dedinypustýprázdny (op. plný, zaplnený): pusté, prázdne námestia; pusté, prázdne bytypren. mŕtvyfraz. (ako) vymretý: mŕtva planéta; mesto je ako vymreté


mŕtvy1 1. ktorý prestal žiť (o človeku, tvoroch), ktorý nejaví znaky života (op. živý) • zomretýumretý: hroby mŕtvych, zomretých, umretých príbuznýchkniž. zastaráv.: zomrelýumrelýumrlý (Kukučín, Timrava)zahynutý (ktorý zahynul) • kniž. zastar. zahynulý: zahynutí vojacizdochnutý (o zvieratách, hrub. i o človeku): zdochnutý peskniž. zosnulýtrocha zjemn. nebohýexpr. nebožký: dom zosnulého, nebohého starého otcaneživýnehybnýbezduchý: mŕtve, neživé, nehybné, bezduché telomeravýstuhnutýexpr. tuhýpren.: vystretývyvrátenývyvalený: meravé oči; našli ho stuhnutého, tuhého, vystretého na dlážkepren.: studenývychladnutý: už je studenýpren. vyhasnutý (o očiach) • odumretýodb. nekrotický: odumreté telá morských živočíchov; odumreté, nekrotické tkanivo

2. p. pustý, prázdny 3. p. neplodný


mŕtvy2 zomretý človek • nebohý: položiť mŕtveho, nebohého na máryzomretýkniž.: zomrelýzosnulý: modlitba za zomretýchexpr. nebožkýhovor. nebožtík


nebohý1 (o človeku) ktorý prestal žiť, ktorý umrel (op. živý) • mŕtvyzomretý: môj nebohý, mŕtvy manžel; modliť sa za zomretého priateľazastaráv. zomrelýkniž. zosnulý: spomínať na zomrelého, zosnulého človekaexpr. nebožký: hrob nebožkej starej mamyfraz. zjemn.: večnej pamätiblahej pamäti (aj v postavení po podstatnom mene): večnej pamäti naša mať; otec môj blahej pamäti hovorievali…

p. aj mŕtvy1


necitlivý 1. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť pri pocitových al. mechanických reakciách (op. citlivý): necitlivý filmodumretýmŕtvyznecitlivenýumŕtvený (o živom organizme al. o jeho časti): odumretý, mŕtvy zub; znecitlivené, umŕtvené miesto (na tele)nepresný (o stroji, prístroji): necitlivé, nepresné váhy

2. ktorý nemá (dostačujúcu) citlivosť voči iným, ktorý má málo pochopenia, citovosti; svedčiaci o tom (op. citlivý, citový) • menej časté neciteľnýexpr. nečujnýkniž. necitný: necitlivý, neciteľný človek; mať nečujné srdce; necitný prístup k pacientomchladný (ktorý nepociťuje al. neprejavuje kladné city; op. vrúcny): necitlivá, chladná odpoveď ju urazila; zostával voči deťom chladnýbezcitný (ktorý nie je schopný kladných citov): necitlivé, bezcitné správanietvrdýdrsnýkrutý (obyč. o prejavoch, o správaní): tvrdé, drsné slová; drsné, kruté zaobchádzanie s väzňamiľahostajnýtupýotupenýzastar. nečulý (ktorý stratil citlivosť, cit): bol necitlivý, ľahostajný, nečulý voči cudzej biede; nešťastie ho spravilo tupým, otupeným


nehybný ktorý je (dočasne al. trvalo) neschopný pohybu al. vývinu • meravýzmeravený: zaujal nehybný, meravý postoj; po úraze mu ruka zostala nehybná, meravá; nehybný, meravý stav v spoločnostinepohnutýstŕpnutýstuhnutýtuhýexpr. zmrazený (momentálne neschopný pohybu, obyč. vplyvom fyziologických al. psychických stavov): počúval celý stŕpnutý, stuhnutý, tuhý od hrôzy; vyčkával nepohnutý; po osudnej správe ostal zmrazenýpren.: kamennýskamenený (bez pohybu): jeho tvár ostala nehybná, kamenná, skamenená maskakniž.: ustrnutýstrnulýnedvižný: nehybné, nedvižné, strnulé telo; hľadel na ňu ustrnutým, strnulým pohľadom; ustrnuté dogmynepohyblivýimobilný (trvalo neschopný pohybu): po úraze ostal nepohyblivý, imobilnýchromýochromenýochrnutý (trvalo neschopný pohybu vplyvom fyziologických zmien): vláčil za sebou nehybnú, chromú, ochrnutú nohu; po porážke mu polovica tváre ostala ochromená, ochrnutápevnýstabilnýstatický (nemeniaci svoje miesto al. polohu; op. pohyblivý): upieral pohľad na pevný, stabilný bod v diaľke; zaujal nehybnú, statickú pózustojatý (obyč. o vode) • mŕtvy (i pren.; bez života): nehybné, mŕtve oči; mŕtve rameno riekyťažký (obyč. o vzduchu) • expr. olovený: ťažký, nehybný vzduch pred búrkou; ťažký, olovený jazyk

p. aj stály


neplodný 1. zbavený plodnosti, rodivosti (op. plodný) • odb.: sterilnýinfertilný (o tvoroch al. o pôde; op. fertilný): neplodná, sterilná žena, zemjalový (o zvieratách al. o pôde): jalová ovca, pôdaneúrodnýplanýpren. mŕtvy (op. úrodný): neúrodná, planá, mŕtva zem (op. žírna); neúrodný, planý strom

2. ktorý neprináša (dostatočné) výsledky (op. plodný) • neužitočnýzbytočnýmárnydaromný (op. užitočný): neplodná, neužitočná práca; zbytočné, márne úsilie; zbytočný, daromný životnetvorivýneproduktívny (op. tvorivý, produktívny): netvorivá, neproduktívna metóda výskumuprázdnybezobsažnýpren. pejor. jalový (bez vnútornej hodnoty, obsahu al. smerovania): viesť neplodné, jalové rozhovory; používať prázdne, bezobsažné slová; to sú len jalové, prázdne sľuby


nevládny1 ktorého opustila sila, ktorý nie je schopný pohybu • bezvládnykniž. nemohúci: nevládny, bezvládny pacient; nevládne, nemohúce údybezmocný (bez sebestačnosti v pohyboch): bezmocné dieťaslabý (op. silný, mocný): bez jedla začal byť nevládny, slabýexpr.: mŕtvypolomŕtvyzamretýhovor. groggy (obyč. od únavy, vyčerpania): od strachu ostať (polo)mŕtvy; z práce sa vrátil úplne groggy

p. aj vyčerpaný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mŕtvy príd.

1. nežijúci, bez života, zomrelý, obyč. o ľuďoch (op. živý): m. človek, m-e telo, m. vták; byť napolo m.; ležať, vyzerať ako m.; vyhlásiť niekoho za m-eho

byť na mieste m. okamžite zomrieť; toby aj m-eho zobudilo, vzkriesilo o niečom veľmi tuhom, hlasnom, silnom ap.; byť pre niekoho m. ako nejestvujúci; moje srdce je m-e neschopné citu, ľahostajné; lingv. m. jazyk ktorým sa už nehovorí (napr. latinčina); m-a váha čistá váha zabitého zvieraťa; lek. m. zub bez nervu; Mŕtve more jazero v Malej Ázii;

spodst. mŕtvy, -eho m. zomrelý človek, nebohý: naši slávni m-i; v boji bolo veľa m-ych

odobrať sa do ríše m-ych zomrieť; vstať z m-ych ožiť; vzkriesiť niekoho z m-ych oživiť, prebudiť opäť k životu; o m-ych len dobre (prísl.) ma mŕtvych sa má spomínať len po dobrom;

2. prázdny, neplodný, neužitočný: m-a forma, schéma; m-e slová; m-a krása; m. kapitál ktorý nie je v obehu; pren. zem leží m-a nie je obrobená

lipnúť na m-ej litere mechanicky, nepružne sa pridŕžať predpisov; zostať m-ou literou nemať vzťah ku skutočnosti, k životu (o predpisoch, zákonoch); m-a voda v rozprávkach: živá a m-a voda ktorá mala moc usmrtiť a zase oživoť; padnúť na m-u pôdu nemať nijaký ohlas; pôdohosp. m-a zem, pôda mŕtvina, celina;

3. nehybný, nečinný: m-e rameno (rieky) z ktorého neodteká voda; tech. m. bod, m-a poloha miesto, na ktorom hnacia časť nemôže prenášať pohyb na hnanú časť

zmeravieť, ustrnúť, uviaznuť na m-om bode, dostať sa na m. bod zastaviť sa, nemôcť sa dostať ďalej, byť v stagnácii (napr. o vývoji, o práci ap.); prekonať m. bod, dostať sa cez m. bod prekonať stagnáciu; hosp. m. inventár stroje, náradie, budovy; šport.: m-a lopta, m. puk ktorá(-ý) nie je v hre, nepohybuje sa; m. pretek nerozhodný;

4. pustý, tichý, bez ruchu, bezútešný: mesto bolo m-e; m-eticho; m-a sezóna obdobie malého ruchu (napr. v divadle, v obchode, v kúpeľoch ap.);

mŕtvo prísl.;

mŕtvosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

mŕtvy podstatné meno, mužský rod, životné

(jeden) mŕtvy; (bez) mŕtveho; (k) mŕtvemu; (vidím) mŕtveho; (o) mŕtvom; (s) mŕtvym;

(štyria) mŕtvi; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtvych; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


mŕtvy prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) mŕtvy; (bez) mŕtveho; (k) mŕtvemu; (vidím) mŕtveho; (o) mŕtvom; (s) mŕtvym;

(štyria) mŕtvi; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtvych; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


(jeden) mŕtvejší; (bez) mŕtvejšieho; (k) mŕtvejšiemu; (vidím) mŕtvejšieho; (o) mŕtvejšom; (s) mŕtvejším;

(štyria) mŕtvejší; (bez) mŕtvejších; (k) mŕtvejším; (vidím) mŕtvejších; (o) mŕtvejších; (s) mŕtvejšími;


(jeden) najmŕtvejší; (bez) najmŕtvejšieho; (k) najmŕtvejšiemu; (vidím) najmŕtvejšieho; (o) najmŕtvejšom; (s) najmŕtvejším;

(dvaja) najmŕtvejší; (bez) najmŕtvejších; (k) najmŕtvejším; (vidím) najmŕtvejších; (o) najmŕtvejších; (s) najmŕtvejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) mŕtvy; (bez) mŕtveho; (k) mŕtvemu; (vidím) mŕtvy; (o) mŕtvom; (s) mŕtvym;

(štyri) mŕtve; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtve; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


(jeden) mŕtvejší; (bez) mŕtvejšieho; (k) mŕtvejšiemu; (vidím) mŕtvejší; (o) mŕtvejšom; (s) mŕtvejším;

(tri) mŕtvejšie; (bez) mŕtvejších; (k) mŕtvejším; (vidím) mŕtvejšie; (o) mŕtvejších; (s) mŕtvejšími;


(jeden) najmŕtvejší; (bez) najmŕtvejšieho; (k) najmŕtvejšiemu; (vidím) najmŕtvejší; (o) najmŕtvejšom; (s) najmŕtvejším;

(štyri) najmŕtvejšie; (bez) najmŕtvejších; (k) najmŕtvejším; (vidím) najmŕtvejšie; (o) najmŕtvejších; (s) najmŕtvejšími;


ženský rod

(jedna) mŕtva; (bez) mŕtvej; (k) mŕtvej; (vidím) mŕtvu; (o) mŕtvej; (s) mŕtvou;

(dve) mŕtve; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtve; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


(jedna) mŕtvejšia; (bez) mŕtvejšej; (k) mŕtvejšej; (vidím) mŕtvejšiu; (o) mŕtvejšej; (s) mŕtvejšou;

(tri) mŕtvejšie; (bez) mŕtvejších; (k) mŕtvejším; (vidím) mŕtvejšie; (o) mŕtvejších; (s) mŕtvejšími;


(jedna) najmŕtvejšia; (bez) najmŕtvejšej; (k) najmŕtvejšej; (vidím) najmŕtvejšiu; (o) najmŕtvejšej; (s) najmŕtvejšou;

(dve) najmŕtvejšie; (bez) najmŕtvejších; (k) najmŕtvejším; (vidím) najmŕtvejšie; (o) najmŕtvejších; (s) najmŕtvejšími;


stredný rod

(jedno) mŕtve; (bez) mŕtveho; (k) mŕtvemu; (vidím) mŕtve; (o) mŕtvom; (s) mŕtvym;

(štyri) mŕtve; (bez) mŕtvych; (k) mŕtvym; (vidím) mŕtve; (o) mŕtvych; (s) mŕtvymi;


(jedno) mŕtvejšie; (bez) mŕtvejšieho; (k) mŕtvejšiemu; (vidím) mŕtvejšie; (o) mŕtvejšom; (s) mŕtvejším;

(štyri) mŕtvejšie; (bez) mŕtvejších; (k) mŕtvejším; (vidím) mŕtvejšie; (o) mŕtvejších; (s) mŕtvejšími;


(jedno) najmŕtvejšie; (bez) najmŕtvejšieho; (k) najmŕtvejšiemu; (vidím) najmŕtvejšie; (o) najmŕtvejšom; (s) najmŕtvejším;

(dve) najmŕtvejšie; (bez) najmŕtvejších; (k) najmŕtvejším; (vidím) najmŕtvejšie; (o) najmŕtvejších; (s) najmŕtvejšími;

mŕtvy
mužský rod, životné, jednotné číslo, adjektívna paradigma
N (jeden) mŕtvy
G (bez) mŕtveho
D (k) mŕtvemu
A (vidím) mŕtveho
L (o) mŕtvom
I (s) mŕtvym
mužský rod, životné, množné číslo, adjektívna paradigma
N (traja) mŕtvi
G (bez) mŕtvych
D (k) mŕtvym
A (vidím) mŕtvych
L (o) mŕtvych
I (s) mŕtvymi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor