mýto -a mýt s.
1. poplatok za používanie ciest a mostov: vyberať, platiť m.
2. miesto, kde sa vyberá tento poplatok;
mýtny príd.: m. poplatok
mýto mýta mýt s.
Horné Mýto -ného -ta s. obec na južnom Slovensku v Dunajskostredskom okrese východne od Dunajskej Stredy;
Hornomýťan, Mýťan -na pl. N -nia m.;
Hornomýťanka, Mýťanka -ky -niek ž.;
hornomýtsky, mýtsky -ka -ke príd.
mýto mýta mýt s. 1. ▶ (v minulosti) poplatok za prevážaný tovar, za prechod osôb, vyberaný na stanovených miestach, za predajné miesto na trhu al. za mletie obilia: cestné, mostné m.; trhové m.; suché m. poplatok vyplácaný v naturáliách, obyč. v obilí; platiť, vyberať m.; mýtnik vyrubil m.; mesto si vydobylo právo mýta právo vyberať tento poplatok; Z mýt vyberaných pri vstupe a odchode z krajiny sa vyvinulo pohraničné clo - tridsiatok - a bolo viazané na dovážaný alebo vyvážaný tovar. [Sme 2009] 2. ▶ (v minulosti) miesto al. budova, kde sa vyberal tento poplatok, mýtnica 3. ▶ poplatok za použitie diaľnic, rýchlostných ciest, al. vymedzených úsekov pozemných komunikácií stanovený podľa kategórie vozidla a dĺžky prejdenej vzdialenosti, mýtne: cestné, diaľničné m.; výška sadzby mýta výška poplatku za 1 km v závislosti od hmotnosti vozidla al. od počtu náprav; elektronický výber mýta; správcom výberu mýta u nás je Národná diaľničná spoločnosť 4. publ. ▶ elektronický mýtny systém: vypísať tender na m.; pozastaviť prevádzku mýta; po spustení mýta dopravcovia budú nútení zvýšiť cenu cestovných lístkov na vnútroštátnych linkách
Mýto pod Ďumbierom Mýta s. obec na strednom Slovensku v Breznianskom okrese severovýchodne od Brezna;
Mýťan, Ďumbierskomýťan -na pl. N -nia m.;
Mýťanka, Ďumbierskomýťanka -ky -niek ž.;
mýtsky, ďumbierskomýtsky -ka -ke príd.
mýto poplatok za používanie ciest a mostov • zastar. mýtne: vyberať mýto, mýtne
poplatok peňažná hodnota za používanie niečoho, za úkon, službu a pod. • platba: poplatok, platba v hotovosti • dávka (zákonná peňažná hodnota odvádzaná štátu al. štátom): súdne, nemocenské dávky • inkaso (združené poplatky): zaplatiť inkaso • taxa (úradne určený poplatok): základná taxa je 10 korún • mýto (poplatok za používanie ciest, tunelov, mostov): vyberať mýto • kniž. tribút
mýto, -a, mýt str.
1. poplatok, ktorý sa vyberal za používanie ciest a mostov, mýtne: mostné m.; platiť, vyberať m.;
2. miesto, budova, kde sa vyberalo mýto; mýtna závora;
3. naturálny poplatok za mletie obilia;
mýtny2 príd.: m. poplatok, m-a závora; m-e mletie za naturálny poplatok
mýto s. 1. poplatok vyberaný v minulosti za používanie ciest a mostov; poplatok za predajné miesto na trhu: Prú vibiérali míto za vozi (Bánovce n. Bebr.); Son si mislela, keď éj to predán, ňemosím plaťiď míto (Lapáš NIT); Ket sme dojížďali na ten most, tan sa vibírau̯o míto (Mokrý Háj SKA); Dakedi śe placilo na draźe pred mestom mito (V. Šariš PRE) 2. zastar. naturálna dávka za mletie obilia: Za mľeťia dávaľi prú mľinárovi míto (Brezany PDZ); Bralo sa ďesaťkilovuo míto (Prochot NB); Aj múce strhel si mlinár míto a k tomu ešče stŕhal na víprach (Dol. Súča TRČ); Za mlecí bral (mlynár) míto, z metra štiri lebo pet kilóf a na víprašku dve kilá (Blatné MOD) 3. výkupné za nevestu pri jej výdaji do inej dediny: Ked ból ženíh z druhéj dedini, platil mládencom míto (Brestovec MYJ) 4. miesto, kde sa vyberalo cestné mýto: Rástočnuo - prú to volaľi Míto, ľebo tan že bolo míto (Brusno PDZ); Tedi stáv akkurád na míťe (V. Bielice TOP) 5. východiskové a cieľové miesto prebiehajúcich hráčov pri jednom druhu loptovej hry: Keď zarazili lobdu, ostatňí uťekali na míto (Svätuša VRB); mýtový príd. k 2: mítové obilié (Mor. Lieskové NMV)
mýto s práv 1. poplatok, kt. sa vyberal za použitie ciest, mostov ap., mýtne: z bistriczkeho zbozy aby w Hriczowe a z hryczowskecho w Bistrziczy myta nedawaly; yako se za geho vradu myto sprawowalo (TRENČÍN 1483 SČL; 1592); od nassych podanyh mytta nyebraly (H. MIČINÁ 1611); pakli by který mýto smel ujíti nespravením se anebo by obešel mýto, ma býti od mýtneho aneb od jeho lidí obstavený (ORECHOVÉ 1646 E); fatens od takoweho myta slobodny bol (LIPTOV 1751-52) L. vectigal dolare: čepowé myto (KS 1763) poplatok za čapovanie piva, vína; suché m. poplatok za použitie cesty: od mita gak sucheho tak y wodneho magi platit (D. HRIČOV 1690); vodné m. poplatok za použitie prechodu cez rieku: myta wodneho ma wibrat a panu zaplatit (K. N. MESTO 1690) 2. miesto al. budova, kde sa vyberalo mýto: ya tie nepropustim, nebo vchaczass panske mitho (TRENČÍN 1592); diewcžatko chodilo na myto po sweho otcze (ZVOLEN 1637); uzrel čloweka sediciho na mite (SJ 18. st); -ny, -ový, -ovný príd k 1: zaplatil sem z mytnich penezy (MARTIN 1613); z mlynarowou mitowou cztwrtnou (ZVOLEN 1651); prigal sem kapruow mitownich (ŽILINA 1718-19) za mýto; plat mitny, mitny duchodek (TRENČÍN 1731); z mytowej kasy co sa prijalo (TISOVEC 1790 CM) L. m. dom, stôl mýtnica: my Jan Sskrobak z Zaskalyczy a gyny mnozy toho wydiekw Orawskeho sebrany a k prawa czyneny stranam saudyczym se w domu mythnym pod Orawu zamkem posadzeny (ORAVA 1574 DSJ); zessli sme se do domu mitneho (O. PODZÁMOK 1659 E); telonium: mitny stul (LD 18. st); subst m. m mýtnik: panuw tryczatnych y mytnych (KRUPINA 1552); on tenkratte mittnim bil (SKALICA 1687); mitnj dal mitnych penizi fl 29 (L. JÁN 1704); m-a ž mýtnička: zaplaczeno mitneg za piwo (ŽILINA 1706); m-e, m-ové s práv mýtny poplatok, mýto: mytoweho dawagy spoleczňe d 28 (K. N. MESTO 1690); skrze mitneho odbyrany instructia (ZVOLEN 1702); čo sme nikdy takoweho mitoweho nedawaly (SELEC 1719)