Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

mýliť -i -ľ! nedok.

1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní); m-i ho výpoveď svedka

2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie

// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l; m. sa vo výpočtoch

// mýliť si omylom si zamieňať, pliesť si: m. si ľudí

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mýliť ‑i ‑ia ‑ľ! nedok.; mýliť sa; mýliť si

mýliť -li -lia (ne)mýľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.


mýliť sa -li sa -lia sa (ne)mýľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.


mýliť si -li si -lia si (ne)mýľ si! -lil si -liac si -liaci si -lenie si nedok.

mýliť -li -lia (ne)mýľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. (koho) 1. ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, uvádzať do omylu; syn. pliesť, miasť: to nech ťa nemýli; nové dopravné značenie mýli aj skúsenejších vodičov; človek je často mýlený rôznymi ideológiami; Ľudia nedôverovali jeho prívetivému správaniu, možno ich mýlila práve tá jazva. [M. Zelinka]; Pri teplom slnečnom počasí treba pravidelne polievať i kaktusy. Nesmie nás mýliť to, že ako sukulenty sú prispôsobené suchým podmienkam. [Záhr 2007]
2. zried.brániť, prekážať niekomu v nejakej činnosti, vytŕhať niekoho zo sústredenej pozornosti, rušiť, vyrušovať: pri učení ju mýlila aj hudba; svetlo môže človeka v spánku m.; Čo ma mýli / čo mi na posteli zaspať nedá [P. Valent]
dok. k 1pomýliť, zmýliť


mýliť sa -li sa -lia sa (ne)mýľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. (v čom, v kom; ø) ▶ nevedome robiť chyby v úsudku al. v konaní; syn. pliesť sa: hlboko, tragicky sa m.; často sa m. v počítaní, v reči; vo svojich predpovediach sa málokedy mýlil; Že by sa v tom dievčati natoľko mýlil? [J. Sedlák]
2. ▶ nemať pravdu, dopúšťať sa omylu: pozorne som si ťa vypočul a dokážem ti, že sa mýliš; nemýlil sa, bola to ona; možno sa mýlim, ale nestretli sme sa už niekedy?; rád by som sa mýlil, ale fakty, žiaľ, nepustia; Nečudo, veď sa nevidíme prvý raz, ak sa nemýlim... - Nie, nemýlite sa, - pripustil Peter. [P. Jaroš]
parem. mýliť sa je ľudské
dok. k 1pomýliť sa, zmýliť sa


mýliť si -li si -lia si (ne)mýľ si! -lil si -liac si -liaci si -lenie si nedok. (koho (s kým); čo (s čím)) ▶ považovať niekoho za niekoho iného al. niečo za niečo iné, omylom si niekoho, niečo zamieňať; syn. pliesť si: so sestrou si nás ľudia často mýlia; m. si satén so zamatom; m. si pojmy psychológia a psychiatria; Nože sa pozri, Marka moja, a povedz, či je to naozaj on, či si ho predsa len nemýlim. [A. Plávka]; V Austrálii si bežní ľudia mýlia Slovensko so Slovinskom. [HN 2008]dok.zmýliť si, pomýliť si

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhaťhovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidelhovor. šialiťhovor. expr.: šaľbiariťlakovaťgabať: Nešiaľte, nelakujte nás!fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nosfraz. expr. sypať niekomu piesok do očíhovor. expr.: zohýbaťzohýnať (nehovoriť pravdu)

2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzaťmýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmipliesťmiasťmámiťhovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmyslyhovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavodezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamnéfraz. expr. maľovať straky na kole

p. aj balamutiť

3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželkuhovor. pejor.: švindľovaťfixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľujehovor. expr.: šudiťšudiariť: kde môže, šudípejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať


miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motaťmítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliťzavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiťbaláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítanírobiť omylybyť na omyledopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omylepliesť saexpr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiachblúdiťexpr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnalfraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarátsubšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách


mýliť si považovať niekoho za niekoho iného, niečo za niečo iné • zamieňať sipliesť si: mýli si ľudí, zamieňa si otca so synom, pletie si mená dvojčeniec


mýliť 1. uvádzať do omylu • miasťpliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma!zavádzaťmámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmiexpr.: mítoriťbalamutiťbaláchať: balamutil celú trieduklamaťpodvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzalidezorientovaťdemagogizovaťkniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť

2. p. rušiť 3


pliesť si nemať schopnosť rozlišovať • mýliť si: tvojich bratov si stále pletiem, mýlimzamieňať si: zamieňa si belasú farbu so zelenou


pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlnyzapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkočasúkaťspriadaťzvíjať: súka, spriada hrubý povraz

2. spôsobovať omyl niekoho • miasťmýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľadklamaťzavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajúexpr. balamutiťbaláchaťblázniť: balamutiť dievčaťu hlavuhovor. šialiť: zbytočne nás to šialihovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami

3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletaťzapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom

4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmyhovor. komoliťprekrúcaťmotať: komolí, prekrúca zmysel povedanéhohovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačujefraz. prevracať narubyprevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)

5. p. tárať

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mýliť, -i, -ia nedok. (koho)

1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť: to nech ťa nemýli; Ale on len hľadel a hľadel, že ma to začalo mýliť. (Tim.)

2. rušiť, vyrušovať: mýliť niekoho v počítaní; nedať sa ničím m.; nedajte sa mýliť (Kal.) vyrušovať;

dok. zmýliť i pomýliť

|| mýliť sa

1. (bezpredm. i v čom, v kom) byť na omyle, nemať pravdu: ak sa nemýlim...; v tom sa nemýlim; ty sa mýliš; mýlil som sa v tebe;

2. (bezpredm. i v čom) upadať do chýb, robiť chyby: m. sa v počítaní; mýliť sa je ľudské (prísl.);

dok. zmýliť sa, pomýliť sa i omýliť sa

|| mýliť si (koho, čo s kým, s čím) zamieňať, pliesť si: m. si otca so synom;

dok. pomýliť si i zmýliť si

mýliť nedok.
1. uvádzať do omylu, pliesť, zavádzať: To veru tag nebolo, nemíl ma! (V. Rovné BYT); Ňedaj sa mílit! (Bošáca TRČ)
F. jemu to míľí ve hlave (Čičmany ŽIL) - je pomätený
2. vyrušovať, prekážať, brániť niekomu v niečom: Teraz ho ňemíľ, abi to zľe ňenapísau̯! (Lazany MAR); Ňichto ťa ňemejľiu̯, mohou̯ si aj celí sved obrábäťi (Dačov Lom KRU); Nemíl ho, kot se uší! (Petrovo ROŽ); Ta zme ich (prvé prasiatka) misele ena ňiesťi do zrubu s tem plevnákom, že be ju (prasnicu pri prasení) nemejlile, kod žgvrlingale (Čelovce MK)


mýliť sa nedok. byť na omyle, robiť chyby: Učiťeľ sa prežehnávau̯ ľavou rukou, abi zme sa ňemíľiľi (Ležiachov MAR); Každí se mahe mílič (Kameňany REV); Ti sa mílíš, to neboli moja manka, ale svekruša! (Vištuk MOD)

mýliť ndk rušiť, vyrušovať niekoho: turbo: mjljm, presskáďam (KS 1763); m. sa
1. byť na omyle, nemať pravdu: nemijlte se, bratry (BAg 1585); nemilte se, any smilnjcy kralowstwy božjho nedogdu (SK 1697); miliss sa, mila dcero (KP 18. st)
2. na koho neprávom z niečoho upodozrievať niekoho: na kterych (svätokrádežníkov) se toliko miline (VELIČNÁ 1645); stranj ktereg (motyky) sa na Ferenyicsku mililj (KRUPINA 1742)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a dobrý doktor mýlil et bon docteur se trompait
a teda sa mýlia et donc ils se trompent
mýli, lebo pravda sa trompe car la vérité se
priateľ môj, mýlite sa mon ami, vous vous trompez
sa možno mýli, ho il se trompait peut-être le
sa mýlil a hovoril mi se tromperait et me
sa mýli, lebo pravda se trompe car la vérité
z nás sa mýli de nous se trompe
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu