mýliť -i -ľ! nedok.
1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť, zavádzať: nemýľ ma (v rátaní); m-i ho výpoveď svedka
2. vyrušovať, prekážať: m-i ju cudzie prostredie
// mýliť sa byť na omyle; robiť chyby: často sa m-l; m. sa vo výpočtoch
// mýliť si omylom si zamieňať, pliesť si: m. si ľudí
mýliť -li -lia (ne)mýľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok.
mýliť sa -li sa -lia sa (ne)mýľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok.
mýliť si -li si -lia si (ne)mýľ si! -lil si -liac si -liaci si -lenie si nedok.
mýliť -li -lia (ne)mýľ! -lil -liac -liaci -lený -lenie nedok. (koho) 1. ▶ vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom, uvádzať do omylu; syn. pliesť, miasť: to nech ťa nemýli; nové dopravné značenie mýli aj skúsenejších vodičov; človek je často mýlený rôznymi ideológiami; Ľudia nedôverovali jeho prívetivému správaniu, možno ich mýlila práve tá jazva. [M. Zelinka]; Pri teplom slnečnom počasí treba pravidelne polievať i kaktusy. Nesmie nás mýliť to, že ako sukulenty sú prispôsobené suchým podmienkam. [Záhr 2007] 2. zried. ▶ brániť, prekážať niekomu v nejakej činnosti, vytŕhať niekoho zo sústredenej pozornosti, rušiť, vyrušovať: pri učení ju mýlila aj hudba; svetlo môže človeka v spánku m.; Čo ma mýli / čo mi na posteli zaspať nedá [P. Valent] ▷ dok. k 1 ↗ pomýliť, zmýliť
mýliť sa -li sa -lia sa (ne)mýľ sa! -lil sa -liac sa -liaci sa -lenie sa nedok. 1. (v čom, v kom; ø) ▶ nevedome robiť chyby v úsudku al. v konaní; syn. pliesť sa: hlboko, tragicky sa m.; často sa m. v počítaní, v reči; vo svojich predpovediach sa málokedy mýlil; Že by sa v tom dievčati natoľko mýlil? [J. Sedlák] 2. ▶ nemať pravdu, dopúšťať sa omylu: pozorne som si ťa vypočul a dokážem ti, že sa mýliš; nemýlil sa, bola to ona; možno sa mýlim, ale nestretli sme sa už niekedy?; rád by som sa mýlil, ale fakty, žiaľ, nepustia; Nečudo, veď sa nevidíme prvý raz, ak sa nemýlim... - Nie, nemýlite sa, - pripustil Peter. [P. Jaroš] ◘ parem. mýliť sa je ľudské ▷ dok. k 1 ↗ pomýliť sa, zmýliť sa
mýliť si -li si -lia si (ne)mýľ si! -lil si -liac si -liaci si -lenie si nedok. (koho (s kým); čo (s čím)) ▶ považovať niekoho za niekoho iného al. niečo za niečo iné, omylom si niekoho, niečo zamieňať; syn. pliesť si: so sestrou si nás ľudia často mýlia; m. si satén so zamatom; m. si pojmy psychológia a psychiatria; Nože sa pozri, Marka moja, a povedz, či je to naozaj on, či si ho predsa len nemýlim. [A. Plávka]; V Austrálii si bežní ľudia mýlia Slovensko so Slovinskom. [HN 2008] ▷ dok. ↗ zmýliť si, pomýliť si
Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich
klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)
2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole
p. aj balamutiť
3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať
miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný
mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom
2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť
mýliť sa nevedome robiť chyby, nesprávne činy al. úsudky • miasť sa: mýlil sa, miatol sa v reči, pri počítaní • robiť omyly • byť na omyle • dopúšťať sa omylu/omylov: často robí omyly; si na omyle • pliesť sa • expr. mítoriť sa: plietol sa v maličkostiach • blúdiť • expr. potkýnať sa (mýliť sa pri hľadaní): názorové blúdenie; v živote sa často potkýnal • fraz. expr. strieľať vedľa (mýliť sa v reči): strieľaš vedľa, kamarát • subšt.: kiksovať • robiť kiksy: herci kiksovali v replikách
mýliť si považovať niekoho za niekoho iného, niečo za niečo iné • zamieňať si • pliesť si: mýli si ľudí, zamieňa si otca so synom, pletie si mená dvojčeniec
mýliť 1. uvádzať do omylu • miasť • pliesť: mýlil ho v rátaní; miatol dievčatám hlavy; Nepleť ma! • zavádzať • mámiť (mýliť výmyslami, rečami): zavádzal kolegov; mámil každého sľubmi • expr.: mítoriť • balamutiť • baláchať: balamutil celú triedu • klamať • podvádzať (mýliť vedome): dlhé roky nás podvádzali • dezorientovať • demagogizovať • kniž. mystifikovať (odvádzať od správneho názoru): dezorientovaná verejnosť; demagogizovať spoločnosť
2. p. rušiť 3
pliesť si nemať schopnosť rozlišovať • mýliť si: tvojich bratov si stále pletiem, mýlim • zamieňať si: zamieňa si belasú farbu so zelenou
pliesť 1. zhotovovať prevliekaním ohybného materiálu (obyč. nití) • hovor. štrikovať: pliesť, štrikovať sveter z ovčej vlny • zapletať (pletením upravovať): zapletať si vlasy do vrkoča • súkať • spriadať • zvíjať: súka, spriada hrubý povraz
2. spôsobovať omyl niekoho • miasť • mýliť: plietol, miatol, mýlil ma jeho prísny pohľad • klamať • zavádzať: neobjektívne fakty klamú, zavádzajú • expr. balamutiť • baláchať • blázniť: balamutiť dievčaťu hlavu • hovor. šialiť: zbytočne nás to šiali • hovor. expr. pantať: pantali nás sladkými rečami
3. neisto pohybovať (nohami, jazykom) • prepletať • zapletať: ledva pletie, prepletá nohami; od vyčerpania nezmyselne pletie, zapletá jazykom
4. meniť fakty tak, že sa stávajú nejasné, nezrozumiteľné • miešať: pletie, mieša si pojmy • hovor. komoliť • prekrúcať • motať: komolí, prekrúca zmysel povedaného • hovor. preinačovať (robiť iným): keď sa jej to hodí, všetko preinačuje • fraz. prevracať naruby • prevracať: fakty úmyselne prevracia (naruby)
5. p. tárať
mýliť, -i, -ia nedok. (koho)
1. uvádzať do omylu, miasť, pliesť: to nech ťa nemýli; Ale on len hľadel a hľadel, že ma to začalo mýliť. (Tim.)
2. rušiť, vyrušovať: mýliť niekoho v počítaní; nedať sa ničím m.; nedajte sa mýliť (Kal.) vyrušovať;
dok. zmýliť i pomýliť
|| mýliť sa
1. (bezpredm. i v čom, v kom) byť na omyle, nemať pravdu: ak sa nemýlim...; v tom sa nemýlim; ty sa mýliš; mýlil som sa v tebe;
2. (bezpredm. i v čom) upadať do chýb, robiť chyby: m. sa v počítaní; mýliť sa je ľudské (prísl.);
dok. zmýliť sa, pomýliť sa i omýliť sa
|| mýliť si (koho, čo s kým, s čím) zamieňať, pliesť si: m. si otca so synom;
dok. pomýliť si i zmýliť si
mýliť nedok. 1. uvádzať do omylu, pliesť, zavádzať: To veru tag nebolo, nemíl ma! (V. Rovné BYT); Ňedaj sa mílit! (Bošáca TRČ) F. jemu to míľí ve hlave (Čičmany ŽIL) - je pomätený 2. vyrušovať, prekážať, brániť niekomu v niečom: Teraz ho ňemíľ, abi to zľe ňenapísau̯! (Lazany MAR); Ňichto ťa ňemejľiu̯, mohou̯ si aj celí sved obrábäťi (Dačov Lom KRU); Nemíl ho, kot se uší! (Petrovo ROŽ); Ta zme ich (prvé prasiatka) misele ena ňiesťi do zrubu s tem plevnákom, že be ju (prasnicu pri prasení) nemejlile, kod žgvrlingale (Čelovce MK)
mýliť sa nedok. byť na omyle, robiť chyby: Učiťeľ sa prežehnávau̯ ľavou rukou, abi zme sa ňemíľiľi (Ležiachov MAR); Každí se mahe mílič (Kameňany REV); Ti sa mílíš, to neboli moja manka, ale svekruša! (Vištuk MOD)
mýliť ndk rušiť, vyrušovať niekoho: turbo: mjljm, presskáďam (KS 1763); m. sa 1. byť na omyle, nemať pravdu: nemijlte se, bratry (BAg 1585); nemilte se, any smilnjcy kralowstwy božjho nedogdu (SK 1697); miliss sa, mila dcero (KP 18. st) 2. na koho neprávom z niečoho upodozrievať niekoho: na kterych (svätokrádežníkov) se toliko miline (VELIČNÁ 1645); stranj ktereg (motyky) sa na Ferenyicsku mililj (KRUPINA 1742)