Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma

mútiť -i nedok.

1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu

2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum

3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu

4. takto vyrábať: m. maslo

m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch

// mútiť sa

1. kaliť sa: rieka sa m-i

2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mútiť ‑i ‑ia nedok.; mútiť sa

mútiť sa -ti sa -tia sa -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. ▶ stávať sa mútnym, nepriehľadným; syn. kaliť sa: rieka sa múti; Od istého času sa nám však voda v studničke začala mútiť a nedala sa piť. [P. Jaroš]; Krv sa mieša, múti a steká po kameňoch ešte červená, zomierate dvaja, zomierate... [L. Ťažký]; pren. Vari melanchólia dokončeného diela, alebo čierny sprievod blížiacich sa neprávostí a bieda, čo zapríčiňuje, že sa ti natoľko múti zrak? [Š. Žáry] zahmlieva sa ◘ fraz. rozum/hlava sa mu múti al. neos. v hlave sa mu múti a) nevie triezvo uvažovať b) prejavuje známky duševnej choroby al. pomätenia ▷ dok.zmútiť sa, zamútiť sa


mútiť -ti -tia múť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ vírivým pohybom spôsobovať zakalenie niečoho čistého, priehľadného, miešaním robiť mútnym; syn. kaliť: m. rybník; m. vodu v mláke; väčšie ryby mútia bahnisté dno; pren. slzy jej mútili pohľad zahmlievali
2. (čo (na čo); ø) ▶ tlčením spracúvať smotanu na maslo: m. smotanu na maslo; mama sa od svojej starej mamy naučila m. maslo; smotana sa pred mútením zahrieva na teplotu mútenia a napúšťa do maselnice; Maslo mútené na Tomáša malo vraj liečivú silu a tento deň býval i časom zabíjačiek. [Sme 1994]
fraz. hnev/alkohol/víno mu múti rozum hnev, alkohol, víno vyvolávajú v ňom zmätené predstavy, pletú, mätú ho, privádzajú ho do stavu nepríčetnosti; mútiť niekomu hlavu a) miasť, zavádzať niekoho b) (obyč. o opačnom pohlaví) predstieraním záujmu balamutiť niekoho; mútiť niekomu rozum zbavovať niekoho triezveho uvažovania; mútiť vodu a) úmyselne robiť rozruch, zmätok b) zakrývať pravú skutočnosť, najmä nedostatky, chyby
opak. mútievať -va -vajú -val: raz do týždňa sa mútievalo maslo; dok.zmútiť, k 1 izamútiť

kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovaťmútiť: kalí, múti vodu v studničkeznečisťovaťšpiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky

2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľzried. hartovaťpren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu

3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziťničiť: neúspech kalí, kazí našu radosťmariťhatiťnarúšaťrušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých


mútiť sa p. pliesť sa 1


mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliťzakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé vínošpiniťznečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom

2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozumpliesťmýliť: plietli, mýlili ho nejasné rečiexpr.: balamutiťmítoriťmotať: dievčence mu balamutili, motali hlavuzavádzaťklamaťohlupovaťpodvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť


pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáčazauzľovať sachlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpiamiešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajúmotať samútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti

2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sazavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cestybyť v cestestáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cestyexpr.: plantať sapľantať samotkať sapantať satmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)

3. robiť chyby • mýliť sabyť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítanídopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylumiasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie

4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videlzdať savidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč

5. p. starieť sa 6. p. snívať sa

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mútiť, -i, -ia nedok.

1. (čo) miešaním robiť mútnym, kalným, kaliť: m. vodu, víno, tekutinu

m. vodu úmyselne vyvolávať zmätok a tak zastierať svoje chyby, činy;

2. (čo komu) robiť nejasným, zmäteným, miasť, znepokojovať: hnev mu múti myseľ; m. niekomu (zdravý) rozum, m. niekomu hlavu balamutiť ho; to nech ti hlavu nemúti

m. ženám, mužom hlavu balamutiť, zavádzať predstieraním lásky (o druhom pohlaví);

3. (čo i bezpredm.) stĺkaním, miešaním spracovávať smotanu na maslo: m. smotanu, mlieko, maslo; mútené mlieko (Tim.) cmar;

dok. k 1, 2 pomútiť, k 3 zmútiť

|| mútiť sa

1. stávať sa mútnym, kalným, kaliť sa: voda, rieka, tekutina sa múti; pren. Povetrie bolo čisté. Ani nad horami nemútilo sa parami. (Švant.)

2. miasť sa, stávať sa popleteným, nejasným (o ume, o mysli ap.): rozum, hlava sa mu múti; neos. v hlave sa mu múti je zmätený, nemôže normálne myslieť

Morfologický analyzátor

mútiť nedokonavé sloveso
(ja) mútim VKesa+; (ty) mútiš VKesb+; (on, ona, ono) múti VKesc+; (my) mútime VKepa+; (vy) mútite VKepb+; (oni, ony) mútia VKepc+;

(ja som, ty si, on) mútil VLesam+; (ona) mútila VLesaf+; (ono) mútilo VLesan+; (oni, ony) mútili VLepah+;
(ty) múť! VMesb+; (my) múťme! VMepa+; (vy) múťte! VMepb+;
(nejako) mútiac VHe+;
múťiť_1 múťiť múťiť_2 múťiť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor