mútiť -i nedok.
1. robiť mútnym, kaliť: silný prúd m-i vodu
2. expr. mýliť, miasť, pliesť: hnev mu m-i rozum
3. tlčením spracúvať na maslo: m. smotanu
4. takto vyrábať: m. maslo
● m. vodu a) zakrývať nedostatky b) robiť rozruch
// mútiť sa
1. kaliť sa: rieka sa m-i
2. expr. stávať sa nejasný, spletený, miasť sa, pliesť sa: myšlienky sa mu m-ia
mútiť sa -ti sa -tia sa múť sa! -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok.
mútiť -ti -tia múť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok.
mútiť sa -ti sa -tia sa -til sa -tiac sa -tiaci sa -tenie sa nedok. ▶ stávať sa mútnym, nepriehľadným; syn. kaliť sa: rieka sa múti; Od istého času sa nám však voda v studničke začala mútiť a nedala sa piť. [P. Jaroš]; Krv sa mieša, múti a steká po kameňoch ešte červená, zomierate dvaja, zomierate... [L. Ťažký]; pren. Vari melanchólia dokončeného diela, alebo čierny sprievod blížiacich sa neprávostí a bieda, čo zapríčiňuje, že sa ti natoľko múti zrak? [Š. Žáry] zahmlieva sa ◘ fraz. rozum/hlava sa mu múti al. neos. v hlave sa mu múti a) nevie triezvo uvažovať b) prejavuje známky duševnej choroby al. pomätenia ▷ dok. ↗ zmútiť sa, zamútiť sa
mútiť -ti -tia múť! -til -tiac -tiaci -tený -tenie nedok. 1. (čo (čím)) ▶ vírivým pohybom spôsobovať zakalenie niečoho čistého, priehľadného, miešaním robiť mútnym; syn. kaliť: m. rybník; m. vodu v mláke; väčšie ryby mútia bahnisté dno; pren. slzy jej mútili pohľad zahmlievali 2. (čo (na čo); ø) ▶ tlčením spracúvať smotanu na maslo: m. smotanu na maslo; mama sa od svojej starej mamy naučila m. maslo; smotana sa pred mútením zahrieva na teplotu mútenia a napúšťa do maselnice; Maslo mútené na Tomáša malo vraj liečivú silu a tento deň býval i časom zabíjačiek. [Sme 1994] ◘ fraz. hnev/alkohol/víno mu múti rozum hnev, alkohol, víno vyvolávajú v ňom zmätené predstavy, pletú, mätú ho, privádzajú ho do stavu nepríčetnosti; mútiť niekomu hlavu a) miasť, zavádzať niekoho b) (obyč. o opačnom pohlaví) predstieraním záujmu balamutiť niekoho; mútiť niekomu rozum zbavovať niekoho triezveho uvažovania; mútiť vodu a) úmyselne robiť rozruch, zmätok b) zakrývať pravú skutočnosť, najmä nedostatky, chyby ▷ opak. mútievať -va -vajú -val: raz do týždňa sa mútievalo maslo; dok. ↗ zmútiť, k 1 i ↗ zamútiť
kaliť 1. robiť kalným, mútnym • zakaľovať • mútiť: kalí, múti vodu v studničke • znečisťovať • špiniť (spôsobovať nečistotu niečoho tekutého): potok znečisťujú, špinia odpadky
2. tech. zahrievaním a ochladzovaním zvyšovať tvrdosť kovu • zakaľovať: kaliť, zakaľovať oceľ • zried. hartovať • pren. zoceľovať (robiť pevným): v boji zoceľovali svoju vôľu
3. zabraňovať obyč. niečomu pozitívnemu • kaziť • ničiť: neúspech kalí, kazí našu radosť • mariť • hatiť • narúšať • rušiť: marí, hatí naše priateľstvo; nič neruší šťastie mladých
mútiť sa p. pliesť sa 1
mútiť 1. miešaním robiť mútnym • kaliť • zakaľovať: dážď múti, kalí vodu; zakaľoval mladé víno • špiniť • znečisťovať (mútiť nečistotou): špinil, znečisťoval studničku saponátom
2. expr. vyvolávať nesprávnu, zmätenú predstavu • miasť: hnev mu mútil, miatol rozum • pliesť • mýliť: plietli, mýlili ho nejasné reči • expr.: balamutiť • mítoriť • motať: dievčence mu balamutili, motali hlavu • zavádzať • klamať • ohlupovať • podvádzať (úmyselne): zavádzal, ohlupoval celú verejnosť
pliesť sa hovor. 1. dávať sa dohromady (obyč. neusporiadane) • spletať sa: popínavé rastliny sa pletú, spletajú do mohutného chumáča • zauzľovať sa • chlpiť sa: nite sa jej pod rukami zauzľujú, chlpia • miešať sa: myšlienky, vedomosti sa starcovi už miešajú • motať sa • mútiť sa: všetko sa mu v hlave motá, múti
2. prekážať v pohybe, v činnosti • motať sa • zavadzať: pletú sa mu, motajú sa mu popod nohy všelijaké haraburdy; zavadziaš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • byť v ceste • stáť v ceste: pozor, si mi v ceste, stojíš mi v ceste, pletieš sa mi do cesty • expr.: plantať sa • pľantať sa • motkať sa • pantať sa • tmoliť sa (popod nohy, okolo nôh)
3. robiť chyby • mýliť sa • byť na omyle: pletieš sa, mýliš sa, si na omyle, pravda je iná; pliesť sa, mýliť sa v počítaní • dopúšťať sa omylu: nie je presný, často sa dopúšťa omylu • miasť sa: nevie sa dobre vyjadrovať, často sa v reči mätie
4. neurčito sa vybavovať v pamäti • mariť sa: čosi sa mi pletie, marí, že som dievča už kdesi videl • zdať sa • vidieť sa (javiť sa v neurčitých črtách): zdá sa mi, vidí sa mi, že to bolo ináč
5. p. starieť sa 6. p. snívať sa
mútiť, -i, -ia nedok.
1. (čo) miešaním robiť mútnym, kalným, kaliť: m. vodu, víno, tekutinu
● m. vodu úmyselne vyvolávať zmätok a tak zastierať svoje chyby, činy;
2. (čo komu) robiť nejasným, zmäteným, miasť, znepokojovať: hnev mu múti myseľ; m. niekomu (zdravý) rozum, m. niekomu hlavu balamutiť ho; to nech ti hlavu nemúti
● m. ženám, mužom hlavu balamutiť, zavádzať predstieraním lásky (o druhom pohlaví);
3. (čo i bezpredm.) stĺkaním, miešaním spracovávať smotanu na maslo: m. smotanu, mlieko, maslo; mútené mlieko (Tim.) cmar;
dok. k 1, 2 pomútiť, k 3 zmútiť
|| mútiť sa
1. stávať sa mútnym, kalným, kaliť sa: voda, rieka, tekutina sa múti; pren. Povetrie bolo čisté. Ani nad horami nemútilo sa parami. (Švant.)
2. miasť sa, stávať sa popleteným, nejasným (o ume, o mysli ap.): rozum, hlava sa mu múti; neos. v hlave sa mu múti je zmätený, nemôže normálne myslieť
mútiť nedok. 1. csl robiť mútnym, kaliť: A čuo nám ti múťiš tú studňičku?! (Dol. Lehota DK); Ňemúdz mi tú vodu! (Kociha RS); Voda tam bola hlboká veše pása a šeci, čo boľi, tú vodu muťiľi (V. Lom MK); Decká mútá slatinu kondvičkámi (Dol. Súča TRČ); Me muciľi vodu, žebi śe ribi daľi ulapic (Žalobín VRN) F. vodu múťeť (Pukanec LVI) - robiť rozruch, spôsobovať sváry 2. miešať, prevrstvovať: Mosel to mláto múcid aj tri-štiri rázi za den (Hor. Orešany TRN) 3. vgem, čiast. vsl trepať habarkou: Zatrepka śe muci z mutefku (Spiš. Tomášovce SNV); mucic kvaśne mľiko (Dargov TRB) 4. csl tlčením spracúvať smotanu na maslo; takto vyrábať maslo: V zime sa nán zľe muťelo, ag zme si zabudľi trocha ohriať smetanku (Pukanec LVI); Bola kravička i mlieko sa múťilo (Ludrová RUŽ); Múcili zme smotánku a namúcili zme maslo (Trakovice HLO); Muťelo sa, maslo sa robelo v zbenke (Riečnica KNM); Mľiko śe muci v zbušku (Dl. Lúka BAR); Ket še nazbiralo šmetanki, ta uš trebalo mucic (Brezina TRB) F. bosorka maslo muci (Spiš. Štvrtok LVO); bosorkaňa mľiko muci (Porúbka HUM) - (o atmosferickom jave) prší a zároveň svieti slnko 5. expr. miasť, mýliť, pliesť: Ňemisíž mi rozun múťiťi, mňä ňeoklameš! (Kokava n. Rim. RS); Oba ze ženu zme sa smáli, jako son strícovi rozum múťel (Újazd TRČ); Čo héj hlavu múcíš, aj tak si hu ňezebereš! (Prosné PB); Muci mu muzgi (Richvald BAR); mútievať opak. k 4: Misí sa múťevaťi šecko mlieko, ňi lem smetana (Čelovce MK); Nalízala son sa smetani, kec som múciévala v mútovníku (Bošáca TRČ)
mútiť sa nedok. 1. stávať sa mútnym, kaliť sa (o tekutine): Na dňe je samí hľien, a tak sa tá voda tam hňeď múťi (Lazany MAR); múcit sa (Lamač BRA) L. víno sa múťí (Pata ŠAĽ) - na jar znova kysne (pri ponechaní na kvasniciach) 2. stávať sa popleteným, miasť sa: S tích kňích sa mu uš múcí rozum (Prosné PB); V hlave śe mu muci s teho šickeho (Dl. Lúka BAR) L. zrak śe mu muci (Šar. Dravce SAB) - slabne mu
mútiť ndk 1. miešať, rozrábať: tomu, ktery wapno mutil (KRUPINA 1706); naleg víno do nejakej nádoby, mút ho dobre, dokud se nespení (VK 1764) 2. stĺkaním, miešaním spracúvať smotanu na maslo: dbenka, czo maslo mutia (ZVOLEN 1620); maslo o splni mesyce mucene bywa stale (MT 17. st); mutyila s toho czmaru maslo (KRUPINA 1726) (čarovala) 3. kaliť, zakaľovať, robiť niečo mútnym: čistu wodu mutity (KoB 1666); turbare: mutiti (PD 18. st); x. pren zidovstvo s krestanstvom mutili (SS 18. st) miešali, zamieňali 4. robiť nejasným, zmäteným, miasť, znepokojovať: (bludoverci) Pismo sw. w giny smisl mutegi (Le 1730) prekrúcajú; piwo chmelowite lidem hlawu muti (GŠ 1758); nic gest, čo bi nepohybuwalo, nemútilo bydnika (PT 1778); mútievať frekv k 2: zwrtiel, czo maslo mutiewali (s. l. 1619); m. sa 1. kaliť sa, zakaľovať sa: které víno se v ten čas múti, to neni dobre spravené (VK 1764); kdis witer wege, wina se mutga (PR 18. st) 2. miešať sa, spájať sa: wssecky atomi se w gedno mutili, až se gj (Zemi) podařilo, ze něco člowěku podobného zplodila (StN 1785) P. atpn Mutiuoda (v B. Bystrici 1526)