múmia -ie ž. mŕtvola konzervovaná obyč. balzamom: egyptská m.
● chodí, sedí ap. ako m. meravo, bez slova
múmia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
múmia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨arab. ‹ perz.⟩ 1. ▶ mŕtvola človeka al. zvieraťa chránená pred rozkladom balzamovaním, napustením jej mäkkých častí (s výnimkou odobratých vnútorností) antiseptickými a fixačnými látkami, príp. umelo al. prirodzene vysušená; balzamovaná mŕtvola: egyptská m.; Tutanchamónova m. múmia faraóna z 18. egyptskej dynastie, objavená v r. 1922; múmie faraónov, svätých mníchov; sarkofág s múmiou; po nehode zostal v obväzoch ako m.; Keď hrešíte, tak neviete prestať, ale keď treba pomôcť, tak ste ako múmie. [P. Hrúz] neschopní pomôcť; V tundre sa zachovala múmia obrovského zvieraťa, ktorá zostala zakonzervovaná vďaka chladu. [Pc 1999]; V nedotknutej hrobke sa nachádzala kráľovská múmia s vynikajúco vyzdobenou maskou z čistého zlata. [VNK 2000] 2. expr. zried. ▶ veľmi tichý, mlčanlivý, často nerozhodný človek (obyč. v nadávkach): Ten ťuťmák Likavský, to drevo, tá múmia. [J. Beňo] 3. ovoc. ▶ uschnutý plod jadrového al. kôstkového ovocia napadnutý cudzopasnou hubou moníliou: pri jarnom reze treba odstrániť z ovocných stromov moníliové múmie - infikované zoschnuté ovocie ◘ fraz. sedieť/stáť ako múmia sedieť, stáť meravo, ticho, bez slova; vyzerať ako múmia byť veľmi chudý al. zničený
múmia -ie ž. ‹arab < perz›
1. mŕtvola človeka al. živočícha konzervovaná balzamovaním, prípadne prirodzene (suchým vzduchom a pod.): m. faraóna
2. expr. skostnatený, nepružný človek
3. záhr. mumifikované ovocie;
múmiový príd.: m. sarkofág
múmia, -ie, -ií, -iám, -iách ž.
1. ľudská al. zvieracia mŕtvola konzervovaním (napr. balzamovaním) uchránená od rozkladu: egyptská m., m-ie faraónov;
pren. pejor. o niekom al. niečom pripomínajúcom múmiu, napr. neživotnosťou, meravosťou ap.: Prepadnuté žlté tváre a nahrbené trupy. Živé múmie. (Fr. Kráľ)
● chodí ako m. bez života, bez záujmu; vyzerá ako m. o chudom, vyschnutom človeku;
2. záhr. uschnutý plod napadnutý moníliou;
múmiový príd.
múmia ž perz/arab balzamovaním zakonzervované mŕtve telo (ľudské al. zvieracie): že by to mumia byla, co zustawa pry tielech balsamem, myrru mazanych (HL 17. st); wezmi mumie 2 loty (HT 1760); ťelá jejích ležá ňezhnité, persickím jazikem mumia nazwané (BR 1785)