Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach; op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba; m-a rada, reč, m. postoj

m. ako Šalamún veľmi; nie som z toho m. nerozumiem tomu; m-ejší ustúpi; ráno je m-ejšie ako večer;

múdro prísl.: m. odpovedať;

múdrosť -i ž.

1. vlastnosť múdreho: m. rodičov; → zuby m-i

2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.; iron. nechaj si svoje m-i!

expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
múdry; múdro prísl.; múdrosť ‑i ‑í ž.

múdry -ra -re 2. st. -rejší príd. 1. ▶ (o človeku) ktorý má značné rozumové schopnosti, bohaté vedomosti, skúsenosti; ktorýdobrý odhad, vidí dôsledky a pod.; syn. rozumný, rozvážny; op. hlúpy: m. človek, panovník, hospodár; dieťa je už o čosi múdrejšie; rozprávka o múdrej dievčine; niekto, ktosi m. raz povedal, že... je známe, hovorí sa, tvrdí sa, že...; robiť sa múdrym; hrať sa na múdreho; Múdri sú tí, ktorí vedia, kedy odísť. [D. Bartko]; Je to veľmi jednoduchá, ohromne dobrá a nesmierne múdra žena - nie učená, ale prirodzená. [V. Handzová]; iron. ty si ale m., premúdry!; čo si taký m.? priveľa mudruješ, rozprávaš
2. ▶ odrážajúci myšlienkovú, duchovnú a pod. hĺbku; svedčiaci o tom; syn. rozumný, rozvážny; op. hlúpy: múdra rada, reč; múdre úvahy; múdre oči; listovať v múdrych knihách; zaujať m. postoj; urobiť múdre rozhodnutie; považovať niečo za múdre; podľa mňa to nie je najmúdrejšie riešenie; najmúdrejšie je zostať v tomto počasí doma; v takej situácii je múdrejšie mlčať
fraz. často iron. múdry ako sova/Šalamún/Šalamúnove nohavice veľmi múdry, obdarený rozumom; hovor. múdra hlava do pečiva o človekovi, ktorý sa do všetkého mieša; nabudúce/druhý raz budem múdrejší nabudúce budem vedieť, ako postupovať; najmúdrejší z múdrych veľmi múdry; nebuď múdry! nemusíš ku všetkému vyjadrovať svoj názor, prestaň mudrovať; nič múdrejšie mu nezišlo na um al. nič múdrejšie mu nenapadlo a) v danej chvíli si nespomenul na lepšie riešenie b) iron. urobil očividnú hlúposť; nie je s ním múdra reč nedá sa s ním rozprávať al. dohodnúť; iron. nie si ty nejaký múdry? priveľa mudruješ, rozprávaš; nie som z toho múdry al. z toho nebudem múdrejší nerozumiem tomu; povedať múdre slovo povedať niečo rozumné; strúha múdru tvár tvári sa, že niečomu rozumie; teraz buď múdry v tejto situácii poraď, vymysli niečo; to je múdra hlava/hlavička! to je rozumný človek; to je múdra reč to je rozumné (obyč. v replike vyjadruje súhlas s hovoriacim); obyč. iron. trúsiť múdre reči poučovať niekoho, mudrovaťparem. aj múdry chybuje; keď múdry chybí, hodne chybí omyly rešpektovaných ľudí s (rozhodovacou) právomocou majú závažné (sociálne aj ekonomické) následky; lepšie s múdrym plakať, ako s bláznom skákať; múdrejší ustúpi rozumný človek sa zbytočne neháda; múdremu napovedz, hlúpemu dopovedz múdremu stačí naznačiť, hlúpemu treba povedať všetko; nemúdry premýšľa o tom, čo povedal, múdry zas o tom, čo povie; ráno je múdrejšie večera/ako večer ráno človek rozmýšľa a koná rozumnejšie ako večer po celodennej únave; vajce chce byť múdrejšie ako sliepka mladý a neskúsený chce poučovať staršieho, skúsenejšieho; vínko hreje, vínko páli, vínko múdre hlavy šiali pitie alkoholu omamuje, oslabuje úsudok

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

bystrý 1. ktorý má dobré tempo a ľahkosť (o pohybe); vyznačujúci sa rýchlosťou, prudkosťou • rýchlyrezkýsvižnýsvižký: kráčať bystrými, rýchlymi, rezkými krokmi (op. pomalými); svižný, svižký skok jeleňa; svižné tempoprudký (obyč. o vodnom toku) • obratnývrtkýživýpohyblivý (op. neobratný, ťarbavý): obratné, vrtké, živé pohyby; je to živé, pohyblivé dieťaľahkonohý: ľahkonohí chlapci preskakovali vatrunespráv. čiperný

2. ktorý dobre a rýchlo vníma, reaguje (o človeku, jeho zmysloch, schopnostiach a pod.) • vnímavýchápavý: bystrý, vnímavý, chápavý žiakučenlivý (ktorý sa ľahko učí): učenlivé stvoreniecitlivý: citlivý pozorovateľ, čitateľvtipnýdôvtipnýpremýšľavý: vtipná, dôvtipná, premýšľavá hlavainteligentnýzried.: bystrohlavýbystroumnýostrovtipnýkniž. zastaráv. ostroumný: inteligentné, bystrohlavé, bystroumné, ostrovtipné, ostroumné dievčapohotovýduchaprítomný (ktorý vie včas správne reagovať): je pohotový, duchaprítomnýpredvídavýprezieravýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): predvídavý, prezieravý, bystrozraký politikšikovnýchytrýmúdry: šikovné, chytré, múdre dieťa samo objavilo chybuprenikavýostrý: prenikavý úsudok, ostrý zrakpren.: blýskavýiskrivý: blýskavý, iskrivý um

p. aj múdry, jemný 5


hlboký 1. ktorý má veľkú hĺbku (op. plytký): hlboké jazero, hlboký tanierhovor. veľký: báť sa veľkej vody, nosiť šaty s veľkým výstrihombezodnýbezdný (nemajúci dna) • priepastný: bez(o)dná, priepastná jama, šachtaexpr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlboký (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký) • poet. zried.: hlbýhĺby (Hviezdoslav, Vajanský)

2. majúci veľkú intenzitu, mieru • silnýmocný (op. slabý): hlboký, silný, mocný dojemveľkýbezhraničnýbezodnýbezdný: upadnúť do veľkého, bezhraničného, bezodného smútkuintenzívnyexpr. poriadny: intenzívny, poriadny spánok (op. ľahký) • úplnýabsolútnypren. hrobový: úplné, absolútne, hrobové ticho; hrobová tmaexpr.: hlbočiznýhlbokánsky (veľmi hlboký) • prihlboký (priveľmi hlboký)

3. idúci do hĺbky, sledujúci dôkladnosť; odrážajúci hĺbku (myšlienkovú, duchovnú; op. povrchný) • hlbokomyseľnýmúdry: hlboký, hlbokomyseľný, múdry človek; hlboké, hlbokomyseľné, múdre úvahydokonalýdôkladný: presvedčil o dokonalej, dôkladnej znalosti veci, pomerovobsažný (ktorý má obsahovú hodnotu, hĺbku): obsažná myšlienkavážnyserióznyopravdivý: jeho záujem je hlboký, vážny, seriózny, opravdivý

4. (o zvuku) ktorý znie v nízkej polohe (op. vysoký, tenký) • nízkyspodnýpren. hrubý: hlboké, nízke, spodné tóny; hlboký, nízky, hrubý hlastmavýtemný (o hlase; op. jasný) • pren. zamatovýbručivýbasový (o zvuku, hlase) • expr.: hlbočiznýhlbokánskyprehlbokýprihlboký (príliš hlboký)


múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumnýumný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné krokyinteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osobaosvietený: múdry, osvietený panovníkvzdelanýučený: vzdelaná hlavabystrýchytrýchápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavičkatriezvyrozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politiksprávnyzdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názoryhlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vetyvševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Bohpriinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná ženaaj iron. šalamúnskyexpr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporuiron.: rozumárskyrozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči!expr.: premúdrypremúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý

p. aj vzdelaný, bystrý 2


predvídavý majúci schopnosť predvídať (o človeku); svedčiaci o tom • prezieravý: predvídavá, prezieravá osobakniž. prozreteľný: prozreteľný krokkniž.: jasnovidnýjasnozrakýjasnozrivý (schopný jasne vidieť, správne posudzovať veci, javy a pod.; op. krátkozraký) • múdryrozumnýrozvážny (s dobrým odhadom, videním dôsledkov a pod.): jasnovidný, jasnozraký politik; múdry, rozumný hospodárexpr.: vešteckýjasnovideckýprorocký (schopný intuitívne vidieť, predpovedať budúcnosť): veštecký, jasnovidecký duch; prorocká reč

p. aj prezieravý


prezieravý ktorý vopred všetko uváži, premyslí; ktorý má schopnosť odhadnúť dôsledky, budúcnosť svojho konania, rozhodnutia a pod. (o človeku); svedčiaci o tom (op. nepredvídavý, krátkozraký) • predvídavýobozretný: prezieravý, obozretný politikkniž. prozreteľný: bol to prezieravý, prozreteľný krokkniž.: jasnovidnýjasnozrakýjasnozrivý (schopný jasne posudzovať) • expr. jasnovidecký: jasnovidný, jasnozraký, jasnozrivý stratég; má jasnovidecký pohľad na vecibystrýkniž. bystrozraký (majúci bystrý postreh): bystrý, bystrozraký pozorovateľ odhalil nástrahymúdryrozumnýrozvážny: múdry, rozumný štátnik; rozumná, rozvážna politikazastar. rozšafný: rozšafný gazda


rozumný ktorý v konaní a pod. uplatňuje rozum, rozvahu; ktorý sa spravuje podľa rozumu; svedčiaci o tom (op. nerozumný) • rozvážnyuvážlivýsúdny: na svoj vek sú deti veľmi rozumné, rozvážne; rozumné, uvážlivé reči; súdny človeklogický (založený na logike): uviesť logický dôvodmúdry: najrozumnejšie, najmúdrejšie riešenie v danej situáciiinteligentný (vyznačujúci sa inteligenciou; op. neinteligentný): inteligentný tvortriezvy (bez emócií, jednostrannosti a pod.): je to triezvy pohľad na vec, triezve uvažovaniejasný: jasná myseľzdravý: zdravé názoryzried. rozsudný (Hviezdoslav)poet. jasnoumný (Hviezdoslav)


rozvážny prejavujúci rozvahu; svedčiaci o rozvahe • uvážlivýzried. rozvážlivýkniž. rozvažitý: uvážlivý, rozvážlivý otec; uvážlivý krokprezieravý (majúci schopnosť zvážiť a predvídať veci, situácie a pod.) • zastaráv. rozšafný: prezieravý, rozšafný hospodárrozumný: byť rozvážny, rozumný; rozvážne, rozumné správanie (op. bezhlavé, nerozvážne, nerozumné) • múdry: múdra, rozvážna rečtriezvychladnokrvný (bez emócií): triezvy, chladnokrvný politik; rozsudok oznámil chladnokrvným hlasom


vzdelaný ktorý má vzdelanie • učený (veľmi vzdelaný): vzdelaná mládež, učený profesorkultúrny (stojaci na vysokom stupni kultúry; svedčiaci o tom): kultúrny človek, kultúrne správanievysokovzdelanýzastaráv. vysokoučený (ktorý má vysoké vzdelanie): vysokovzdelaný lekár, vysokoučený advokát (Kukučín)erudovaný (odborne, vedecky al. umelecky vzdelaný): erudovaný vedecký pracovníkštudovaný (ktorý študoval): deti má študovanéškolenývyškolený: školený, vyškolený personálzastaráv. školovaný: školovaní občaniamúdry (ktorý má veľa poznatkov) • osvietený (obdarený dobrým rozumom; svedčiaci o tom): osvietený mladíksčítanýnačítanýrozhľadený (ktorý veľa prečítal, ktorý má široký rozhľad): sčítaný, načítaný, rozhľadený študentvyučený (ktorý sa vyučil v istom odbore): vyučený krajčírgramotný

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

múdry, 2. st. múdrejší príd.

1. majúci veľké rozumové schopnosti, majúci bohaté vedomosti, znalosti, skúsenosti, bystrý, rozumný, rozvážny: m-e dieťa, m. človek, m. starec

m. ako Šalamún často iron. veľmi; robiť sa m-ym predstierať vedomosti, skúsenosti; m. sa nik nenarodí (prísl.) múdrosť treba získať učením, skúsenosťou; múdrejší ustúpi (prísl.) rozumný človek sa zbytočne neháda; to je m-a hlava! rozumný človek; z toho nie som m., nebudem múdrejší nerozumiem tomu, nechápem to; Vajce chce byť múdrejšie od sliepky mladý a neskúsený chce poučovať staršieho, skúsenejšieho; múdry, premúdry expr. veľmi múdry;

2. obsahujúci múdrosť, svedčiaci o múdrosti: m. nápad, m-a rada, m-é slová; m-e čelo, m-e oči; považovať niečo za m-e za rozumné, užitočné

hovor. strúha m-u tvár chce robiť dojem, že niečomu rozumie; nie je s ním m-a reč nedá sa s ním dohodnúť, dohovoriť; to je m-a reč vyjadrenie súhlasu; povedať m-e slovo niečo rozumného;

múdro prísl.: m. hovoriť, konať

Morfologický analyzátor

múdry prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) múdry; (bez) múdreho; (k) múdremu; (vidím) múdreho; (o) múdrom; (s) múdrym;

(traja) múdri; (bez) múdrych; (k) múdrym; (vidím) múdrych; (o) múdrych; (s) múdrymi;


(jeden) múdrejší; (bez) múdrejšieho; (k) múdrejšiemu; (vidím) múdrejšieho; (o) múdrejšom; (s) múdrejším;

(dvaja) múdrejší; (bez) múdrejších; (k) múdrejším; (vidím) múdrejších; (o) múdrejších; (s) múdrejšími;


(jeden) najmúdrejší; (bez) najmúdrejšieho; (k) najmúdrejšiemu; (vidím) najmúdrejšieho; (o) najmúdrejšom; (s) najmúdrejším;

(dvaja) najmúdrejší; (bez) najmúdrejších; (k) najmúdrejším; (vidím) najmúdrejších; (o) najmúdrejších; (s) najmúdrejšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) múdry; (bez) múdreho; (k) múdremu; (vidím) múdry; (o) múdrom; (s) múdrym;

(tri) múdre; (bez) múdrych; (k) múdrym; (vidím) múdre; (o) múdrych; (s) múdrymi;


(jeden) múdrejší; (bez) múdrejšieho; (k) múdrejšiemu; (vidím) múdrejší; (o) múdrejšom; (s) múdrejším;

(tri) múdrejšie; (bez) múdrejších; (k) múdrejším; (vidím) múdrejšie; (o) múdrejších; (s) múdrejšími;


(jeden) najmúdrejší; (bez) najmúdrejšieho; (k) najmúdrejšiemu; (vidím) najmúdrejší; (o) najmúdrejšom; (s) najmúdrejším;

(dva) najmúdrejšie; (bez) najmúdrejších; (k) najmúdrejším; (vidím) najmúdrejšie; (o) najmúdrejších; (s) najmúdrejšími;


ženský rod

(jedna) múdra; (bez) múdrej; (k) múdrej; (vidím) múdru; (o) múdrej; (s) múdrou;

(dve) múdre; (bez) múdrych; (k) múdrym; (vidím) múdre; (o) múdrych; (s) múdrymi;


(jedna) múdrejšia; (bez) múdrejšej; (k) múdrejšej; (vidím) múdrejšiu; (o) múdrejšej; (s) múdrejšou;

(štyri) múdrejšie; (bez) múdrejších; (k) múdrejším; (vidím) múdrejšie; (o) múdrejších; (s) múdrejšími;


(jedna) najmúdrejšia; (bez) najmúdrejšej; (k) najmúdrejšej; (vidím) najmúdrejšiu; (o) najmúdrejšej; (s) najmúdrejšou;

(tri) najmúdrejšie; (bez) najmúdrejších; (k) najmúdrejším; (vidím) najmúdrejšie; (o) najmúdrejších; (s) najmúdrejšími;


stredný rod

(jedno) múdre; (bez) múdreho; (k) múdremu; (vidím) múdre; (o) múdrom; (s) múdrym;

(tri) múdre; (bez) múdrych; (k) múdrym; (vidím) múdre; (o) múdrych; (s) múdrymi;


(jedno) múdrejšie; (bez) múdrejšieho; (k) múdrejšiemu; (vidím) múdrejšie; (o) múdrejšom; (s) múdrejším;

(štyri) múdrejšie; (bez) múdrejších; (k) múdrejším; (vidím) múdrejšie; (o) múdrejších; (s) múdrejšími;


(jedno) najmúdrejšie; (bez) najmúdrejšieho; (k) najmúdrejšiemu; (vidím) najmúdrejšie; (o) najmúdrejšom; (s) najmúdrejším;

(dve) najmúdrejšie; (bez) najmúdrejších; (k) najmúdrejším; (vidím) najmúdrejšie; (o) najmúdrejších; (s) najmúdrejšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÚDRY sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 478×, celkový počet lokalít: 132, najčastejšie výskyty v lokalitách:
PREŠOV, okr. PREŠOV – 26×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 21×;
DRIETOMA, okr. TRENČÍN – 20×;
POĽOV (obec KOŠICE), okr. KOŠICE – 18×;
SPIŠSKÝ HRUŠOV, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 14×;
RIŠŇOVCE, okr. NITRA – 13×;
SPIŠSKÁ NOVÁ VES, okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 12×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 12×;
TREBIŠOV, okr. TREBIŠOV – 10×;
VEĽKÁ BYTČA (obec BYTČA), okr. ŽILINA (od r. 1996 BYTČA) – 10×;
...
Priezvisko MÚDRY ŠEBÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 21×, celkový počet lokalít: 6, v lokalitách:
DRIETOMA, okr. TRENČÍN – 9×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 4×;
BANSKÁ ŠTIAVNICA, okr. ŽIAR NAD HRONOM (od r. 1996 BANSKÁ ŠTIAVNICA) – 3×;
ZEMIANSKE LIESKOVÉ (obec MELČICE-LIESKOVÉ), okr. TRENČÍN – 3×;
ADAMOVCE (obec ADAMOVSKÉ KOCHANOVCE), okr. TRENČÍN – 1×;
STARÁ TURÁ, okr. TRENČÍN (od r. 1996 NOVÉ MESTO NAD VÁHOM) – 1×;

Priezvisko MÚDRY-ŠEBÍK sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 5×, celkový počet lokalít: 3, v lokalitách:
DRIETOMA, okr. TRENČÍN – 3×;
TRENČÍN, okr. TRENČÍN – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor