Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj ssj ma subst

múdry príd. obdarený dobrým rozumom, úsudkom, majúci potrebné vedomosti; svedčiaci o týchto vlastnostiach; op. sprostý, hlúpy: m. človek, m-a staroba; m-a rada, reč, m. postoj

m. ako Šalamún veľmi; nie som z toho m. nerozumiem tomu; m-ejší ustúpi; ráno je m-ejšie ako večer;

múdro prísl.: m. odpovedať;

múdrosť -i ž.

1. vlastnosť múdreho: m. rodičov; → zuby m-i

2. súhrn vedomostí, poznatkov: životná, ľudová m.; iron. nechaj si svoje m-i!

expr. myslí si, že všetku m. (sveta) pojedol je namyslený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
múdry; múdro prísl.; múdrosť ‑i ‑í ž.

múdrosť -ti -tí ž. 1. iba sg. ▶ vlastnosť toho, kto je múdry, kto má značné rozumové schopnosti, bohaté vedomosti, znalosti, skúsenosti; vlastnosť toho, čo odráža myšlienkovú, duchovnú a pod. hĺbku; syn. rozumnosť, rozvážnosť: m. otcov, našich predkov; m. vekov; m. učiteľových slov
2. iba sg. ▶ súhrn vedomostí, znalostí, skúseností a pod.; op. hlúposť: životná, starecká m.; biblická m. osvedčená, stará pravda literárne zachytená v Biblii; Božia, božská m.; ľudová m.; slová plné múdrosti a lásky; sova je symbolom múdrosti; kniž. mať dar múdrosti byť múdry; Aténa je gréckou bohyňou múdrosti; Ukonané, zodraté tváre odzrkadľujú stopy pokojnej múdrosti, ich pohyby - vzrušenie a rozhodnosť. [Vč 1975]bibl. Kniha múdrosti, Múdrosť jedna z poučných deuterokánonických kníh Starého zákona □ zuby múdrosti zadné zuby, ktoré vyrastajú ako posledné až v dospelosti
3. obyč. pl. múdrosti iron. ▶ poznatky získané učením, štúdiom al. skúsenosťou; syn. vedomosti: krčmové múdrosti; máme stavať na osvedčených múdrostiach?; nechaj si svoje múdrosti; kam chodíš na také múdrosti?; ten už veľa múdrostí natáral; Zdá sa jej, že skúsenosti sú akési ľahko nadobudnuté či lacno kúpené múdrosti. [V. Šikula]
fraz. cicať si múdrosti z prsta/palca vymýšľať si; iron. myslí si, že zjedol/pojedol všetku múdrosť [sveta] al. myslí si, že všetku múdrosť [sveta] lyžicou vychlípal namýšľa si o sebe, že je veľmi múdry; naliať niekomu do hlavy [všelijaké] múdrosti poučiť niekoho; napiť sa múdrosti zmúdrieť; [nevyčerpateľný] prameň/zdroj/[nevyčerpateľná] studnica/žriedlo múdrosti neustála inšpirácia, to, z čoho možno získavať múdre myšlienky, vedomosti, skúsenosti a pod.; sypať múdrosti z vrecka/rukáva ukazovať svoje vedomosti; šalamúnska múdrosť veľká, mimoriadna múdrosť; zrnko/zrnká/čriepky múdrosti výrok obsahujúci všeobecne platnú pravdu ◘ parem. opakovanie/opatrnosť/skúsenosť je matkou múdrosti o význame a potrebe opakovania, opatrnosti, skúsenosti

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

múdrosť, -ti ž.

1. vlastnosť toho, kto je múdry; schopnosť rozumne usudzovať: štátnická, starecká m.; hlboká m.; kniž. dar m-i

iron. šalamúnska m. (Záb.) veľká, mimoriadna; opatrnosť (skúsenosť, opakovanie) je matka múdrosti (prísl.) o význame a potrebe opatrnosti (skúsenosti, opakovania); hovor. myslí si, že všetku m. pojedol (vypil) o ľuďoch, ktorí si o sebe veľa myslia; hovor. zub m-i zadný zub, posledná stolička, ktorá vyrastá obyč. až v dospelosti;

2. vlastnosť toho, čo je múdre, čo svedčí o rozumnosti;

3. súhrn rozumných zásad, vedomostí, poznatkov: ľudová m., životná m.; knižná, školská m. poučka odtrhnutá od skutočného života; svetská m. (bibl.);

4. obyč. v mn. č. iron. vedomosti, skúsenosti: vykladať svoje m-i; Nechaj si svoje m-i!

Morfologický analyzátor

múdrosť podstatné meno, ženský rod

(jedna) múdrosť; (bez) múdrosti; (k) múdrosti; (vidím) múdrosť; (o) múdrosti; (s) múdrosťou;

(tri) múdrosti; (bez) múdrostí; (k) múdrostiam; (vidím) múdrosti; (o) múdrostiach; (s) múdrosťami;

Múdrosť Múdrosť
múdrosť
ženský rod, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jedna) múdrosť
G (bez) múdrosti
D (k) múdrosti
A (vidím) múdrosť
L (o) múdrosti
I (s) múdrosťou
ženský rod, množné číslo, substantívna paradigma
N (dve) múdrosti
G (bez) múdrostí
D (k) múdrostiam
A (vidím) múdrosti
L (o) múdrostiach
I (s) múdrosťami

Zvukové nahrávky niektorých slov

múdrosť: →speex →vorbis

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor