múčnik -a m. jedlo z múky: po obede podávať m.
múčnik -ka pl. N -ky m.
múčnik -ka pl. N -ky m. ▶ (obyč. pečené) jedlo pripravené z múky al. múčnych polotovarov: pečený m.; na pare varený m.; sladký, slaný, ovocný m.; m. s čučoriedkami; dezerty a múčniky z kysnutého, lístkového a piškótového cesta; tanierová súprava na m.; podávať po obede m.; zrieknuť sa obľúbených múčnikov; Práve piekli jablkový závin a príjemná vôňa múčnika mi pošteklila nosnú sliznicu. [Ľ. Zelienka] ▷ múčniček -čka pl. N -čky m. zdrob. expr.: ku kávičke si dáme m.
múčnik, -a m. jedlo z múky al. iných múčnych výrobkov, obyč. pečené: pečený, varený m.; sladký, slaný m.;
múčnikový príd.: m-á forma na pečenie múčnika; m-á súprava (tanierikov) na podávanie múčnikov;
múčniček, -čka m. zdrob. expr.
múčnik m. 1. nov. jedlo z múky (obyč. koláč al. zákusok): Mňe bi sa bez múčňika aňi sviatog ňerátau̯ (Mošovce MAR) 2. mlyn. predný pozdĺžny trám na mlynskom lešení: múčňik (Sobotište SEN) 3. mlyn. putňa s obsahom 10-12 litrov na prenášanie meliva a mlynárskych výrobkov: múčňik (Bošáca TRČ)
múčnik m zool červ múčiar obyčajný Fenebrio molitor: Fenebrio: mučnik (KrP 1760)