božemôj, pís. i bože môj cit. ▶ vyjadruje povzdych, žiaľ, bolesť, zúfalstvo: ach, och, ó, b.; čo bude s nami, b.; Božemôj, čo je to za stvorenie. [J. Puškáš]; Za čo bitku, za čo, bože môj?! [L. Ťažký] ◘ fraz. ani za božemôj ani za nič, nikdy
môjtybože, pís. i môj ty bože cit. ▶ vyjadruje rozličné pocity, najmä prekvapenie, údiv, obavu, strach, božemôj, panebože: m., veď je biely ako krieda!; m., kto si to všetko má pamätať?; koľko je tu ľudí, môj ty bože!; Môjtybože, tak on je vaším dlžníkom? [K. Lászlová]
môj1 moja moje G mužský a stredný môjho, G ženský mojej, D mužský a stredný môjmu, D ženský mojej, A mužský živ. môjho, A mužský neživ. môj, A stredný moje, A ženský moju, L mužský a stredný mojom, L ženský mojej, I mužský a stredný mojím, I ženský mojou, pl. N mužský živ. moji, pl. N mužský neživ., stredný a ženský moje, pl. G mojich, pl. D mojim, pl. A mužský živ. mojich, pl. A mužský neživ., stredný a ženský moje, pl. L mojich, pl. I mojimi zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah hovoriaceho k osobe, zvieraťu al. veci (vlastníctvo, prináležanie, spoločenský vzťah - príbuzenský, zamestnanecký, citovo blízky), patriaci mne: m. drahý muž, otec, syn; moja dcéra, mama; m. riaditeľ; m. dom, pes; moja škola; moje schopnosti; moje dieťa; moji blízki; moji predkovia, priatelia, spolužiaci; podľa môjho názoru; daj na moje slová!
2. v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku ▶ vyjadruje, že hovoriaci je pôvodcom deja al. jeho výsledku: moje mlčanie; m. článok; to je m. vynález; narodeniny podľa mojich predstáv; na moje veľké prekvapenie; nereagoval na moje vysvetľovanie; súvisí to s mojím želaním □ podľa mojej informácie, podľa mojich informácií (vsuvka v reči) pokiaľ som informovaný, pokiaľ viem
3. ▶ vyjadruje zreteľ z hľadiska hovoriaceho: nastal dôležitý okamih v mojom živote; je v mojich rokoch je približne rovnako starý ako ja; prišiel m. autobus ktorým idem, chodievam; stretneme sa v mojej kaviarni obľúbenej, kam často chodievam; V mikrobuse ešte netuším, že budem kormidlovať loď. Na moje šťastie to netušia ani moji kolegovia. [DF 2000]
4. expr. ▶ vyjadruje citový vzťah, náklonnosť (obyč. vo familiárnom, dôvernom oslovení blízkej osoby): drahý m.; duša, láska moja; srdiečko moje; poklad m. najmilší; kvetinka moja, kvietok, kvietoček m.; Vyhýbal som sa vám, bratia moji, preto, lebo som vás nechcel zaťažovať svojimi pochybnosťami. [S. Rakús]
◘ fraz. Bože môj!/páni moji! zvolanie vyjadrujúce prekvapenie; bude [to] po mojom bude ako ja chcem, poviem; kráľovná môjho srdca milovaná žena (z hľadiska hovoriaceho); len cez moju mŕtvolu úplne proti mojej vôli; žart. moja maličkosť ja: a toto tu je moja maličkosť; [niečo,] to je moje to mám rád, tomu sa rád venujem: hudba, filmy, záhrada, to je moje; prišiel môj čas nastala chvíľa, keď musím niečo dôležité, plánované urobiť; [to je] moja vec a) to sa týka iba mňa, to si vyriešim sám b) do toho nikoho nič nie je, nepotrebujem, aby mi niekto radil; [to je] moja vina sám som niečo spôsobil, zavinil; [to je] môj človek a) niekto, kto mi je blízky al. sympatický svojimi názormi, postojmi, konaním b) niekto, koho som poveril nejakými úlohami, vybavovaním niečoho a pod. ◘ parem. môj dom, môj hrad moje súkromie je nedotknuteľné
môj2 môjho pl. N moji m. hovor. 1. iba sg. ▶ manžel, priateľ v partnerskom vzťahu: ten m. urobí doma všetko
2. ▶ familiárne al. dôverné oslovenie blízkej osoby, muža, chlapca: Vy sa už ani neviete pozhovárať, stále sa len jedujete, idem domov, poď, môj, poď, obliekaj sa. [V. Šikulová]; Dobre, moji, dobre, teraz len jedzte, aby ste narástli! - chlácholila deti stará mama. [P. Jaroš]