Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj subst

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti; môj národ, m-e pracovisko; m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas; on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj; (víno,) to je moje to mám rád

podľa m-ho podľa mojej mienky; expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

moja ž. manželka;

moji m. mn. (blízka) rodina

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
môj môjho m., moja mojej ž., moje môjho s., I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, m. neživ., ž. a s. moje D mojim zám.

božemôj, pís. i bože môj cit. ▶ vyjadruje povzdych, žiaľ, bolesť, zúfalstvo: ach, och, ó, b.; čo bude s nami, b.; Božemôj, čo je to za stvorenie. [J. Puškáš]; Za čo bitku, za čo, bože môj?! [L. Ťažký]fraz. ani za božemôj ani za nič, nikdy


môjtybože, pís. i môj ty bože cit. ▶ vyjadruje rozličné pocity, najmä prekvapenie, údiv, obavu, strach, božemôj, panebože: m., veď je biely ako krieda!; m., kto si to všetko má pamätať?; koľko je tu ľudí, môj ty bože!; Môjtybože, tak on je vaším dlžníkom? [K. Lászlová]


môj1 moja moje G mužský a stredný môjho, G ženský mojej, D mužský a stredný môjmu, D ženský mojej, A mužský živ. môjho, A mužský neživ. môj, A stredný moje, A ženský moju, L mužský a stredný mojom, L ženský mojej, I mužský a stredný mojím, I ženský mojou, pl. N mužský živ. moji, pl. N mužský neživ., stredný a ženský moje, pl. G mojich, pl. D mojim, pl. A mužský živ. mojich, pl. A mužský neživ., stredný a ženský moje, pl. L mojich, pl. I mojimi zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah hovoriaceho k osobe, zvieraťu al. veci (vlastníctvo, prináležanie, spoločenský vzťah - príbuzenský, zamestnanecký, citovo blízky), patriaci mne: m. drahý muž, otec, syn; moja dcéra, mama; m. riaditeľ; m. dom, pes; moja škola; moje schopnosti; moje dieťa; moji blízki; moji predkovia, priatelia, spolužiaci; podľa môjho názoru; daj na moje slová!
2. v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku ▶ vyjadruje, že hovoriaci je pôvodcom deja al. jeho výsledku: moje mlčanie; m. článok; to je m. vynález; narodeniny podľa mojich predstáv; na moje veľké prekvapenie; nereagoval na moje vysvetľovanie; súvisí to s mojím želanímpodľa mojej informácie, podľa mojich informácií (vsuvka v reči) pokiaľ som informovaný, pokiaľ viem
3. ▶ vyjadruje zreteľ z hľadiska hovoriaceho: nastal dôležitý okamih v mojom živote; je v mojich rokoch je približne rovnako starý ako ja; prišiel m. autobus ktorým idem, chodievam; stretneme sa v mojej kaviarni obľúbenej, kam často chodievam; V mikrobuse ešte netuším, že budem kormidlovať loď. Na moje šťastie to netušia ani moji kolegovia. [DF 2000]
4. expr. ▶ vyjadruje citový vzťah, náklonnosť (obyč. vo familiárnom, dôvernom oslovení blízkej osoby): drahý m.; duša, láska moja; srdiečko moje; poklad m. najmilší; kvetinka moja, kvietok, kvietoček m.; Vyhýbal som sa vám, bratia moji, preto, lebo som vás nechcel zaťažovať svojimi pochybnosťami. [S. Rakús]
fraz. Bože môj!/páni moji! zvolanie vyjadrujúce prekvapenie; bude [to] po mojom bude ako ja chcem, poviem; kráľovná môjho srdca milovaná žena (z hľadiska hovoriaceho); len cez moju mŕtvolu úplne proti mojej vôli; žart. moja maličkosť ja: a toto tu je moja maličkosť; [niečo,] to je moje to mám rád, tomu sa rád venujem: hudba, filmy, záhrada, to je moje; prišiel môj čas nastala chvíľa, keď musím niečo dôležité, plánované urobiť; [to je] moja vec a) to sa týka iba mňa, to si vyriešim sám b) do toho nikoho nič nie je, nepotrebujem, aby mi niekto radil; [to je] moja vina sám som niečo spôsobil, zavinil; [to je] môj človek a) niekto, kto mi je blízky al. sympatický svojimi názormi, postojmi, konaním b) niekto, koho som poveril nejakými úlohami, vybavovaním niečoho a pod. ◘ parem. môj dom, môj hrad moje súkromie je nedotknuteľné

môj2 môjho pl. N moji m. hovor. 1. iba sg.manžel, priateľ v partnerskom vzťahu: ten m. urobí doma všetko
2.familiárne al. dôverné oslovenie blízkej osoby, muža, chlapca: Vy sa už ani neviete pozhovárať, stále sa len jedujete, idem domov, poď, môj, poď, obliekaj sa. [V. Šikulová]; Dobre, moji, dobre, teraz len jedzte, aby ste narástli! - chlácholila deti stará mama. [P. Jaroš]

manžel ženatý muž vo vzťahu k svojej žene • mužhovor. chlap: nemá manžela, muža, chlapafam. môj: spýtam sa môjhohovor. expr. starýfam. starký (v oslovení, najmä v rodine) • hypok.: otecockoocinotatotatkotatíčkotataocitati z hľadiska manželky: náš tato, otec, tatko, tata, tatíčko si rád zašportujehovor. svoj: neopustí toho svojho


môj p. manžel

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

môj, moja, moje, môjho, môjmu, 7. p. m. a str. mojím, mn. č. moji, moje, mojich, mojim, mojimi zám. privl.

1. vyjadruje vlastnícky pomer hovoriacej osoby k privlatňovanému predmetu, vlastný, mne patriaci: môj kabát, môj dom, moja záhrada, moje peniaze, môj byt

Moje úcta zastar. pozdrav; hovor. na moj veru, na moj pravdu, na moj dušu, na moj hriešnu výrazy uisťovania, zaverenia, naozaj, skutočne;

2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo mi (ako človekovi) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť: moje zmysly, moje oči, uši, moje myslenie, moje schopnosti;

3. vyjadruje citový (dôverný, srdečný, priateľsky) vzťah hovoriacej osoby k privlastňovanej osobe al. predmetu, milý, drahý, milovaný: srdiečko moje, duša moja, drahý môj; stvora moja; moja Orava, môj ľud; Od vás, pán môj drahý, sme očakávali, že sa pochlapíte. (Jes.) Na moja, na — volám. (Ondr.)

bože môj, môj ty bože! povzdychnutie, zvolanie;

4. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého mi niečo prislúcha al. sa mi niečo prisudzuje: môj názor; podľa môjho názoru; môj obchodník u ktorého nakupujem; môj vlak ktorým cestúvam, ktorým chcem cestovať; (to je) moja vina ja som to zavinil

to je moja vec to sa týka len mňa, to si sám vyriešim, vybavím; to je moja reč a) mne príjemná, podľa mojej chuti; b) i ja tak zmýšľam, ja si to isté myslím; to je moje to ľúbim, napr. o jedle; po mojom tak, ako ja chcem, zmýšľam; (na) moje šťastie na šťastie;

5. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah hovoriacej osoby k inej osobe, k iným osobám: môj otec, moja matka, moje dieťa, moja dcéra, moja rodina, moji rodičia, moja Hanka (dcéra); môj bratanec, švagor, môj manžel;

6. vyjadruje, že sa na hovoriacu osobu vzťahuje istý spoločenský (al. zamestnávateľský i zamestnanecký) pomer, postoj: môj priateľ, môj nepriateľ, môj spolužiak, môj spolupracovník, môj kolega, môj učiteľ, môj riaditeľ, predstavený, šéf; moja pisárka, môj šofér

to je môj človek mne oddaný, zmýšľajúci ako ja;

7. týkajúci sa ma časove: za mojich čias, časov, o čase, ktorý som prežil; on je v mojich rokoch tak starý ako ja;

8. používa sa v autorskej reči, označuje osobu al. vec, o ktorej sa bude hovoriť, ktorá je mi z rozprávania známa: môj hrdina; Je reč o mojom Bojkovi. (Taj.)

9. fam. spodst. môj môj manžel;

moja moja manželka;

moji ľudia, ktorí sú ku mne v blízkom priateľskom vzťahu, obyč. blízka rodina: Keď prišli moji domov. (Kuk.)

můg můg
môj
mužský rod, životné, jednotné číslo, zmiešaná paradigma
N (jeden) môj
G (bez) môjho
D (k) môjmu
A (vidím) môjho
L (o) mojom
I (s) mojím
mužský rod, životné, množné číslo, zmiešaná paradigma
N (traja) moji
G (bez) mojich
D (k) mojim
A (vidím) mojich
L (o) mojich
I (s) mojimi

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor