Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

môj môjho m. moja mojej ž. moje môjho s. I m. a s. mojím mn. m. živ. moji, neživ. ž. a s. moje mojich

I. zám. privl.

1. vyj. privl. vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoloč. al. zamestnanecký vzťah ap.): môj syn, môj dom, m-e telo, schopnosti; môj národ, m-e pracovisko; m-a zásluha, môj vedúci

2. (v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku) vyj. pôvodcu al. predmet (deja): m-e mlčanie, moje povýšenie

3. vyj. zreteľ: prišiel môj čas; on je v m-ch rokoch

4. hovor. má funkciu odkazovacieho zámena: môj človek sa o to postará

5. expr. vyj. citové vzťahy: duša m-a (oslovenie), nehaňte ľud môj; (víno,) to je moje to mám rád

● podľa m-ho podľa mojej mienky; expr.: páni m-i! Bože môj! zvolanie

II. hovor. môj m. manžel: poviem m-mu;

moja ž. manželka;

moji m. mn. (blízka) rodina

božemôj, bože môj cit.

môj môjho pl. N moji m.

môj moja moje G mužský a stredný môjho G ženský mojej D mužský a stredný môjmu D ženský mojej A mužský živ. môjho A mužský neživ. môj A stredný moje A ženský moju L mužský a stredný mojom L ženský mojej I mužský a stredný mojím I ženský mojou pl. N mužský živ. moji pl. N mužský neživ. stredný a ženský moje pl. G mojich pl. D mojim pl. A mužský život. mojich pl. A mužský neživ., stredný a ženský moje pl. L mojich pl. I mojimi zám. privlastňovacie adjektívne

môjtybože, môj ty bože cit.

božemôj, pís. i bože môj cit. ▶ vyjadruje povzdych, žiaľ, bolesť, zúfalstvo: ach, och, ó, b.; čo bude s nami, b.; Božemôj, čo je to za stvorenie. [J. Puškáš]; Za čo bitku, za čo, bože môj?! [L. Ťažký] ◘ fraz. ani za božemôj ani za nič, nikdy

môjtybože, pís. i môj ty bože cit. ▶ vyjadruje rozličné pocity, najmä prekvapenie, údiv, obavu, strach, božemôj, panebože: m., veď je biely ako krieda!; m., kto si to všetko má pamätať?; koľko je tu ľudí, môj ty bože!; Môjtybože, tak on je vaším dlžníkom? [K. Lászlová]

môj¹ moja moje G mužský a stredný môjho, G ženský mojej, D mužský a stredný môjmu, D ženský mojej, A mužský živ. môjho, A mužský neživ. môj, A stredný moje, A ženský moju, L mužský a stredný mojom, L ženský mojej, I mužský a stredný mojím, I ženský mojou, pl. N mužský živ. moji, pl. N mužský neživ., stredný a ženský moje, pl. G mojich, pl. D mojim, pl. A mužský živ. mojich, pl. A mužský neživ., stredný a ženský moje, pl. L mojich, pl. I mojimi zám. privlastňovacie adjektívne 1. ▶ odkazuje na privlastňovací vzťah hovoriaceho k osobe, zvieraťu al. veci (vlastníctvo, prináležanie, spoločenský vzťah - príbuzenský, zamestnanecký, citovo blízky), patriaci mne: m. drahý muž, otec, syn; moja dcéra, mama; m. riaditeľ; m. dom, pes; moja škola; moje schopnosti; moje dieťa; moji blízki; moji predkovia, priatelia, spolužiaci; podľa môjho názoru; daj na moje slová!
2. v spojení s pomenovaním deja al. jeho výsledku ▶ vyjadruje, že hovoriaci je pôvodcom deja al. jeho výsledku: moje mlčanie; m. článok; to je m. vynález; narodeniny podľa mojich predstáv; na moje veľké prekvapenie; nereagoval na moje vysvetľovanie; súvisí to s mojím želaním □ podľa mojej informácie, podľa mojich informácií (vsuvka v reči) pokiaľ som informovaný, pokiaľ viem
3. ▶ vyjadruje zreteľ z hľadiska hovoriaceho: nastal dôležitý okamih v mojom živote; je v mojich rokoch je približne rovnako starý ako ja; prišiel m. autobus ktorým idem, chodievam; stretneme sa v mojej kaviarni obľúbenej, kam často chodievam; V mikrobuse ešte netuším, že budem kormidlovať loď. Na moje šťastie to netušia ani moji kolegovia. [DF 2000]
4. expr. ▶ vyjadruje citový vzťah, náklonnosť (obyč. vo familiárnom, dôvernom oslovení blízkej osoby): drahý m.; duša, láska moja; srdiečko moje; poklad m. najmilší; kvetinka moja, kvietok, kvietoček m.; Vyhýbal som sa vám, bratia moji, preto, lebo som vás nechcel zaťažovať svojimi pochybnosťami. [S. Rakús]
◘ fraz. Bože môj!/páni moji! zvolanie vyjadrujúce prekvapenie; bude [to] po mojom bude ako ja chcem, poviem; kráľovná môjho srdca milovaná žena (z hľadiska hovoriaceho); len cez moju mŕtvolu úplne proti mojej vôli; žart. moja maličkosť ja: a toto tu je moja maličkosť; [niečo,] to je moje to mám rád, tomu sa rád venujem: hudba, filmy, záhrada, to je moje; prišiel môj čas nastala chvíľa, keď musím niečo dôležité, plánované urobiť; [to je] moja vec a) to sa týka iba mňa, to si vyriešim sám b) do toho nikoho nič nie je, nepotrebujem, aby mi niekto radil; [to je] moja vina sám som niečo spôsobil, zavinil; [to je] môj človek a) niekto, kto mi je blízky al. sympatický svojimi názormi, postojmi, konaním b) niekto, koho som poveril nejakými úlohami, vybavovaním niečoho a pod. ◘ parem. môj dom, môj hrad moje súkromie je nedotknuteľné

môj² môjho pl. N moji m. hovor. 1. iba sg. ▶ manžel, priateľ v partnerskom vzťahu: ten m. urobí doma všetko
2. ▶ familiárne al. dôverné oslovenie blízkej osoby, muža, chlapca: Vy sa už ani neviete pozhovárať, stále sa len jedujete, idem domov, poď, môj, poď, obliekaj sa. [V. Šikulová]; Dobre, moji, dobre, teraz len jedzte, aby ste narástli! - chlácholila deti stará mama. [P. Jaroš]

môj, moja, moje, môjho, môjmu, 7. p. m. a str. mojím, mn. č. moji, moje, mojich, mojim, mojimi zám. privl.

1. vyjadruje vlastnícky pomer hovoriacej osoby k privlatňovanému predmetu, vlastný, mne patriaci: môj kabát, môj dom, moja záhrada, moje peniaze, môj byt

● Moje úcta zastar. pozdrav; hovor. na moj veru, na moj pravdu, na moj dušu, na moj hriešnu výrazy uisťovania, zaverenia, naozaj, skutočne;

2. vyjadruje privlastňovací vzťah k tomu, čo mi (ako človekovi) organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť: moje zmysly, moje oči, uši, moje myslenie, moje schopnosti;

3. vyjadruje citový (dôverný, srdečný, priateľsky) vzťah hovoriacej osoby k privlastňovanej osobe al. predmetu, milý, drahý, milovaný: srdiečko moje, duša moja, drahý môj; stvora moja; moja Orava, môj ľud; Od vás, pán môj drahý, sme očakávali, že sa pochlapíte. (Jes.) Na moja, na — volám. (Ondr.)

● bože môj, môj ty bože! povzdychnutie, zvolanie;

4. vyjadruje širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého mi niečo prislúcha al. sa mi niečo prisudzuje: môj názor; podľa môjho názoru; môj obchodník u ktorého nakupujem; môj vlak ktorým cestúvam, ktorým chcem cestovať; (to je) moja vina ja som to zavinil

● to je moja vec to sa týka len mňa, to si sám vyriešim, vybavím; to je moja reč a) mne príjemná, podľa mojej chuti; b) i ja tak zmýšľam, ja si to isté myslím; to je moje to ľúbim, napr. o jedle; po mojom tak, ako ja chcem, zmýšľam; (na) moje šťastie na šťastie;

5. vyjadruje rodinný, príbuzenský vzťah hovoriacej osoby k inej osobe, k iným osobám: môj otec, moja matka, moje dieťa, moja dcéra, moja rodina, moji rodičia, moja Hanka (dcéra); môj bratanec, švagor, môj manžel;

6. vyjadruje, že sa na hovoriacu osobu vzťahuje istý spoločenský (al. zamestnávateľský i zamestnanecký) pomer, postoj: môj priateľ, môj nepriateľ, môj spolužiak, môj spolupracovník, môj kolega, môj učiteľ, môj riaditeľ, predstavený, šéf; moja pisárka, môj šofér

● to je môj človek mne oddaný, zmýšľajúci ako ja;

7. týkajúci sa ma časove: za mojich čias, časov, o čase, ktorý som prežil; on je v mojich rokoch tak starý ako ja;

8. používa sa v autorskej reči, označuje osobu al. vec, o ktorej sa bude hovoriť, ktorá je mi z rozprávania známa: môj hrdina; Je reč o mojom Bojkovi. (Taj.)

9. fam. spodst. môj môj manžel;

moja moja manželka;

moji ľudia, ktorí sú ku mne v blízkom priateľskom vzťahu, obyč. blízka rodina: Keď prišli moji domov. (Kuk.)

maj p. môj

má p. môj

moja, moje p. môj

môj m., moja ž., moje s. (mój, múj, maj; má; mojo) zám. privl. csl
1. vyjadruje privlastňovací vzťah hovoriaceho k osobe, veci (ako vlastníctvo, prináležanie, spoločenský al. zamestnanecký vzťah ap.): Muojmu ocovi poraďiu̯ čižmár z Lupči, abi visiali za metrák ťej tomášovej múčki (Podkonice BB); Daľi mi moja maťi chľeba aj slaňinku do košiarika (Čelovce MK); Maj Martin bú za tovarišä (Repištia REV); Mojo dite se už nezamaže (Rochovce ROŽ); To je múj bratr (Záh. Ves MAL); Poton tam už mojá manka vádz neslúžili (Ružindol TRN); Išla son sa pozreď g mej maťeri (Čičmany ŽIL); Slameňaki moj ocec sam pľet (Rozhanovce KOŠ); Ta ti sceš, žebi mojo voli, kravi zdehľi?! (Kokšov-Bakša KOŠ)
F. budem vipráviat po mojém (Koválov SEN) - svojím spôsobom; kebi bolo po mém (Bošáca TRČ) - podľa môjho želania al. názoru; šva je mojo, do toho te ništ (Kameňany REV) - nestaraj sa o moje veci; ňigdi tá pod mojou strechou ňebuďe! (Paludza LM) - nikdy nepríde do môjho domu; na mój hríšnú dušu! (Lukáčovce HLO) - zarieknutie
2. v spoj. s pomenovaním deja al. jeho výsledku vyjadruje pôvodcu al. predmet (deja): Nuž ja si spomínam ľen na to moje trápeňia (Devičie KRU); Na moje zotpovedání nehajte! (Ružindol TRN); A že to na mojej starosci toto budze (Brezina TRB)
3. vyjadruje zreteľ: Aj ten je muoj ročňíg, ďeväctoprví (Ležiachov MAR); Za mojih mladíh rokou dom stáu̯ tu (Detva ZVO); Za mojjého života to nebívalo (Dechtice TRN); Pri mojom zamesnaňí šelijaké roboti príndu (Semerovo HUR)
4. expr. obyč. v oslovení vyjadruje citový vzťah: Žeňičke moje, ľen otrubi ván muožen dať (Lišov KRU); Chlapče mój, víš, čo zme spravili? (Ružindol TRN); Mila moja, ňebojiš śe? (Vydrník SNV)
F. jaj, Bože muoj! (Devičie KRU) - povzdych; moja krasna (Sedlice PRE), mojo miľijoni (Závadka SAB) - nežné oslovenie dieťaťa; na, muoj, na! (Brusno PDZ) - privolávanie zvieraťa; môj m. spodst. csl
1. manžel: Muoj ešťe ňeprišiou̯ domou (Návojovce TOP); Mój bóv velice velkí dobrák (Šurany NZ); Mój zabíjával svine po ludoch (Častá MOD); Muj buu̯ u Ameriki (Sobrance)
2. v oslovení známeho i neznámeho človeka: Jáj, muoj, šeľiake krásne pesňički zme spievaľi! (Blatnica MAR); moja ž. k 1: Opriťe sa trocha, moja hňeť príďe, odbehla do skľepu (Pukanec LVI); Vieťe čo, chojťe g mojej domou! (Lišov KRU); Moja zlízala dole z voza a tá krava dobehla (Ružindol TRN); Moja ňechce o tim aňi čuc (Dl. Lúka BAR) k 2: To vám ja, moja, veru ňeviem povedať (Kláštor p. Zniev. MAR)

mojo p. môj

môj [môj, moj, múj] zám privl vyj. privlastnenie al. prisúdenie niečoho, niekoho hovoriacemu: ide o
a. vlastnícky vzťah k privlastňovanému predmetu; patriaci mne; vlastný: statek muoy wssiczek swrchugmenowany na syny me swrchupsane spasti ma (B. BYSTRICA 1484 SČL); koneczne y to sem chtela dolozyt, ze kdy pan mug truhly pootwyral, wzal sto zlatych wen z mogych penyezy (BRATISLAVA 1667 E); mám moje hodinky vlasné (ASL 1770)
F. na moju česť výraz uisťovania, naozaj, skutočne: slibugi na mu czest (NECPALY 1564 E)
b. privlastňovací vzťah k tomu, čo hovoriacemu organicky prislúcha ako orgán, schopnosť, vlastnosť: ya to znam, ze sem prziwolila, abi ten dom Petrass prodal, ale tim obiczegem, gestlize ty penize k mey rucze pusty (ŽK 1454) mne; mne Pan Buh potrestal a mne mug rozum odgal, že ten skutek nerozumny sem spáchal (B. ŠTIAVNICA 1600); z mogou wulou diabel Joklicžku dawil (KRUPINA 1675); o, Pane, osvétzis moj o szmutné otsi (DŽ 1752); pro weči gistotu dal sem tento mug list z mu wlastni ruku podepsanim a s pecety potwrzenim (ZVOLEN 1682)
c. citový (dôverný, srdečný, priateľský) vzťah: srdce moge, ya sem twoga (ZVOLEN 1640); zdrawi dobreho, moga mila dusicka (RADVAŇ 1694); moj uprimnj pan bratko (ŽABOKREKY 18. st)
F. Bože m., m. Bože povzdychnutie, zvolanie: múj premilý Bože, vidím, že musím umríti (ASL 1687); potešenia moje, Bože mój, kde mi je? (AD 1723-65)
d. širší privlastňovací vzťah, na základe ktorého hovoriacemu niečo prislúcha al. sa mu prisudzuje: swolugi k tomu, žeby toto zdawanie, kterez ya tobie zapisugi a ty mne, po mogieg neb po twe smrti nicžimz nebylo vczineno (ŽK 1485); ziadam a prossim pana richtare, abi mne on nahradil mogu wssecku skodu (D. STREHOVÁ 1600); mog urad neny flinty opatrowat (DUBNICA n. V. 1732); počúwagte mu reč (KB 1757)
F. to je moja vec to sa týka len mňa, to si sám vyriešim, vybavím: ga čzo sebe nadobudam, to ge moga wecz (JASENICA 1704)
e. rodinný, príbuzenský vzťah: bila sem w Sliesku v sweho syna a moy syn tak prawy (ŽK 1454); berucze na seba tiarchu a wsselike onera bratow, bratiankow, sestar, sswagrow y wssech ginych pokrwnych mogjch (REVIŠNÉ 1650); rozkazali mojomu mužovi na panske (BERTOTOVCE 1786)
f. spoločenský (zamestnávateľský i zamestnanecký, nadradený i podradený) pomer, postoj: zeby tomu zadny po mey smrti neodpiral, ani muoy syn, ani zadny ginssy muoy pritel (P. ĽUPČA 1509); mog hospodar Petr Hloben rekl mne: Nerubag, lebo to gest chotarna hrusska (MOTEŠICE 1569); Grega, muy poddani, ssaczuye sobe sskodu yako dwanacet zlatich (ŠEMŠA 1580 E); tey pak kupe gest poradek wedle poradku a običege slussneho a hodneho od spolususeda meho (SLIAČE 1602)
g. vzťah týkajúci sa hovoriaceho časovo: za meho mladeho weku chodiwal sem do teg dolinj Kamenna (TRENČÍN 1640); subst môj m môj manžel; moja ž moja manželka: zas dala moga geden žitni chlieb pre p. Benekena (ŽILINA 1709); na mogho sem sa hnewala (KRUPINA 1742); ponižene ruky boskam y z mogu a poručam sa (DRAVCE 1777); moje s môj majetok; moje záležitosti: wiceg budem mluwiti, pre moge bi nemluwila? (S. ĽUPČA 1689); ga teba zabigem, nebo gsy w mogom (FOLKUŠOVÁ 1707); moji pl ľudia, kt. sú ku mne v blízkom vzťahu: kdj ho mogy htelj chytyty, poslali (obyvatelia Belej) protyi mogym branow rukow a obranylj ho (H. JASENO 1600)
P. atpn Moyteh ( 1277);
x. tpn terra Maytech (Motešice 1246 CDSl); Moycheh (Majcichov 1266 VSO)