Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sss ssj ma

môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.

A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať; ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať; m-e povedať, že ...; neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať; robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?

2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín; kto to m-l byť?

3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť

4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať; m-š sa hanbiť!

5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel; m-m sa aj roztrhať (od roboty)

6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať

B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m; za to nešťastie m-me všetci

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
môcť môže môžeme môžete môžu mohol môžuc nedok.

môcť 1. p. smieť 2. p. zodpovedať1 1 3. p. vedieť 3


smieť vyjadruje dovolenie uskutočniť nejaký dej • môcť: Smiem, môžem k vám prísť?; smie, môže jesť iba ľahké jedlá


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiťmôcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačídokázaťpostačiťvystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnýmizastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvoarch. dolieťľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiťzastar. vládať sa (Tajovský)


zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

môcť, môže, môžu, môžeme, môžete (nie „môžme, môžte“), mohol, nemôžuc, arch. nemohúc nedok. (v spojení s neurč. významového slovesa má modálny význam)

1. mať schopnosť, moc robiť niečo, byť schopný urobiť niečo, byť schopný na niečo: Ja môžem cez vaše očká preniknúť do vašich dušičiek. (Vaj.) Využil vrchol pôžitkov, ktoré človek môže zažiť. (Jégé) Kto to mohol vedieť? — Ako si to mohol urobiť? — Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. (prísl.)

2. mať možnosť voľne konať, rozhodovať sa, vyberať si, neos. môže sa je možné, dá sa: Môžeme sa na štyri boky vyspať. (Kuk.) Môže sa tu najesť, napiť. (Ráz.) Tratili vlastne všetko, na čo sa ešte mohli spoliehať. (Urb.) Čakalo sa, či sa ešte bude môcť pokračovať v práci. (Ondr.) To si mi pekný študent! Môžem povedať. (Al.); môže si vybrať; môže si urobiť, čo chce; mier môže byť zachovaný; môžeme povedať, predpokladať, že ...; právom sa môžeme pýtať; nikto nemôže poprieť, že ...; nemôžem inak (robiť, konať)

môže sa stať, môže byť, že ... je možné, pripúšťa sa, že ...; mohla by mu byť matkou je oveľa staršia ako on; všetko sa môže stať pripúšťam to, je to možné; ešte nikdy nebolo tak zle, že by nemohlo byť horšie ani v ťažkej situácii neslobodno strácať nádej, optimizmus; mladý môže, starý musí (prísl.) každý raz zomrie;

3. smieť, mať dovolenie: Hájnik si mohol chovať kravu. (Fr. Kráľ) Môžem prosiť o tanec? (Ráz.) Môžem sa napiť?

Môžem poslúžiť? Čím môžem poslúžiť? zdvorilostné formuly pri ponúkaní; o tom nemôže byť (ani) reči výraz rozhodného nesúhlasu, rozhodne nie; hovor. na to môžeš vziať jed je to isté;

4. zmôcť niečo, mať silu na niečo, vládať: Povážte , či môj žalúdok môže zniesť takú skúšku. (Kuk.) Bohdaj zomrieť nemohol! (Taj.) zlé prianie vyslovené v hneve. Ani slova nemôžem vydať zo seba. (Al.); nemôžem sa na to ani dívať; kričal, čo len mohol; Nemôže ani údom pohnúť. (Taj.); nemôže sa ani pohnúť, ani hýbať (obyč. od bolesti, únavy); nemôžem vydržať

nemôže ho ani cítiť nenávidí ho; robí, čo môže zo všetkých síl sa snaží, usiluje;

5. vedieť, dokázať niečo: Takto blížiť mi, mňa tak môcť potupiť. (Hviezd.) Skrúca sa, že ani grófkainak sa nemôže. (Tim.) Nijako sa nemohol rozpamätať. (Jil.) pretĺkali sa, ako mohli

hovor. nemôžem si pomôcť inak sa nedá; nemohol prísť k slovu (obyč. od ľaku, prekvapenia);

6. hovor. vyjadruje možnosť, približnosť, pravdepodobnosť predpokladanú hovoriacou osobou (má význam blízky častici asi): Nevedela, kto to mohol byť. (Taj.) Matka nemá tušenia, čo sa mohlo stať v peci. (Al.) Na čo sa ti to môže zísť? (Tat.) Mohla mať dvadsať rokov. — Môže byť päť hodín. — Čo by to mohlo byť? — Čo to môže stáť? — Mohlo by sa zdať, že ... — To nemôže byť pravda.

7. hovor. vyjadruje, že nejaký dej je veľmi blízky uskutočneniu, je možný, skoro istý (má význam blízky významu skoro, takmer, div že nie): Pacíka môže rozhodiť od zlosti. (Laz.); mohol sa zblázniť (napr. od radosti, od starosti ap.); mohol prísť o život, mohlo ho to zabiť

môže si oči vyočiť veľmi uprene, pozorne sa díva; mohol na nej oči nechať veľmi sa mu páčila;

8. v spojení s osobitnou intonáciou vyjadruje výzvu, mierny rozkaz, v min. čase výčitku (často vo forme otázky al. v podm. spôs.): Mohlo by sa dievkam písať, nech prídu. (Kuk.) Mohli ste sa neunúvať. (Kuk.) Mohol by si mi požičať desať korún? Mohol by si prestať! — Mohol by si maťrozum! Môžeš si myslieť, čo tam bolo. Nemôžeš dať trochu pozor? — Môžeš sa hanbiť!

To si si mohol ušetriť, bez toho si mohol byť bolo to zbytočné. Môžeš ísť! Choď! Odíď!

9. má funkciu spojovacieho výrazu: a) vyjadruje prípustku (blíži sa významu spojok hoci, i keby, i keď): Človek sa môže za druhého potrhať, a predsa mu nič nedajú. (Kal.) Môžeš sa roztrhať, zodrať od roboty .. — Mohol by som si ruky po lakte zodrať ... — Mohol by som na kolenách prosiť ... — Mohol kričať, koľko chcel, i tak ho nepočuli. — Môžeš si hovoriť, čo chceš, i tak nemáš pravdu; b) vyjadruje podmienku (blíži sa významu spojky ak by): Jurko môže povedať iba jedno slovo, a Bertina sa octne tam, kde nikdy nebola. (Jil.)

10. v dvojitom zápore (keď je záporné i významové sloveso) má význam nutnosti, musieť: nemohol nespomínať (Taj.); nemohli nezbadať posmešky (Jil.); nemôže sa nezasmiať (Laz.);

11. (za čo, za koho) byť zodpovedný, vinný v niečom, zodpovedať za niečo: Krčil plecami, že on za to nemôže. (Taj.) Nemôžem za to, že som ochorel. (Jégé) Kto môže za to, že v krčme je tak teplo? (Al.) Môžem ja za to? (Ráz.-Mart.) Ja za seba nemôžem. (Vaj.)

Morfologický analyzátor

môcť nedokonavé sloveso
(ja) môžem VKesa+; (ty) môžeš VKesb+; (on, ona, ono) môže VKesc+; (my) môžeme, môžme VKepa+; (vy) môžete, môžte VKepb+; (oni, ony) môžu VKepc+;

(ja som, ty si, on) mohol VLesam+; (ona) mohla VLesaf+; (ono) mohlo VLesan+; (oni, ony) mohli VLepah+;

(nejako) môžuc VHe+;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor