Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

môcť môže môžu mohol (ne)môžuc nedok.

A. ako modálne sloveso v spoj. s neurč. vyj.

1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s význ. a) schopnosti (urobiť niečo); byť schopný: m-m vám rozkázať; ak m-š, pomôž! b) možnosti voľného konania: m-š si vybrať; m-e povedať, že ...; neos. m-e sa nakladať dá sa c) predpokladu sily, vlády uskutočniť niečo; vládať, vedieť: m-š vstať? nem-l sa rozpamätať; robí, čo m-e všetko d) vhodnosti: m-li by ste byť už ticho e) dovolenia; smieť: m-m odísť? čím m-m poslúžiť?

2. hovor. približnosť, pravdepodobnosť: m-e byť 8 hodín; kto to m-l byť?

3. takmer istý, pravdepodobný dej: m-l sa zraniť

4. (obyč. v podm. spôs.) výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: m-l by si sa ponáhľať; m-š sa hanbiť!

5. zbytočnosť, márnosť: m-l kričať, koľko chcel; m-m sa aj roztrhať (od roboty)

6. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: nem-m nepovedať

B. byť zodpovedný, zodpovedať: ja za to nem-m; za to nešťastie m-me všetci

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
môcť môže môžeme môžete môžu mohol môžuc nedok.

môcť môže môžu môžeme môžete mohol mohla môžuc môžuci nedok.

môcť môže môžu môžeme môžete mohol mohla (ne)môžuc nedok.
I. vo funkcii modálneho slovesa (s neurčitkom) 1. ▶ vyjadruje objektívne predpoklady, podmienky na uskutočnenie deja: mohol by byť tvojím otcom; chrípka môže spôsobiť komplikácie; niektoré lieky môžu poškodiť zdravie; kriminalisti môžu vyvrátiť dohady; nová vláda by mohla zabezpečiť ekonomickú stabilitu; môže sa ti niečo stať; ako si to mohol urobiť?; ako sa to mohlo stať?; kto to mohol vedieť?; Rok 2003 by sa mohol niesť v znamení dobrých filmov. [InZ 2003]
2. ▶ vyjadruje okolnosť voľne, slobodne konať, nemať prekážky v konaní: môže si dopriať oddych a trochu pohodlia; nemôžeš si robiť, čo chceš; nemôžu povedať nie; nemôžem inak (konať); mohol si vybrať; mohla by trvať na svojom; Tu si môžete vyberať tovar svetových značkových výrobcov. [Pt 1999]; neos. môže sa nakladať dá sa
3. ▶ vyjadruje dovolenie uskutočniť nejaký dej, smieť niečo vykonať: môžem odísť?; môžem vám pomôcť?; môžeš sa smelo pýtať; môžete pokračovať v práci; kedy môžeme ísť von?; Prvoradé sú povinnosti, potom môžu prísť na rad návštevy. [J. Fekete]čím môžem poslúžiť? zdvorilostná formula používaná pri obsluhovaní
4.mať schopnosť al. silu uskutočniť niečo: môžeš vstať?; nemôže si zapamätať básničku; ešte môže o paličke chodiť; pomôcť si môžem v tejto situácii len sama; málokto si môže dovoliť kupovať drahé časopisy; nemôžem sa na to dívať; nemohla vydržať toľkú bolesť; nemôžeme to stihnúť za taký krátky čas
5. blíži sa významu častice hovor. ▶ vyjadruje isté, nie veľmi vysoké presvedčenie hovoriaceho, že dej, o ktorom vypovedá pripojené sloveso, je platný, asi, možno, pravdepodobne: mohlo by to byť nebezpečné; mohlo by ísť o infekciu; výsledok by mohol byť zaujímavý; ocenenie sa môže javiť ako problematické; mohlo sa mu niečo stať; môže byť tak asi desať hodín; kde môžu byť?
6. blíži sa významu častice hovor. ▶ vyjadruje, že dej, o ktorom hovoriaci vypovedá v pripojenom slovese, je veľmi blízky uskutočneniu al. skoro istý, takmer, div že nie: mohol prísť o rozum, o život; mohla od únavy odpadnúť; neos. mohlo ho rozhodiť od zlosti; mohlo ho zabiť
7. ▶ v spojení s osobitnou intonáciou vyjadruje výzvu, mierny rozkaz, napomenutie, výčitku, často vo forme otázky al. podmieňovacieho spôsobu: môžeš hovoriť trocha rýchlejšie?; nemôžeš si dávať pozor?; mohol by si sa poponáhľať!; môžeš sa hanbiť!; mohli by mať viac súdnosti!; už by mohol mať dosť rozumu na svoj vek!
8. blíži sa významu spojky ▶ vyjadruje prípustku, hoci, i keby, i keď, aj keď: môžem si aj hrdlo vykričať, aj tak ma nebudú počuť; môžeš sa aj o zem hodiť, na mňa to neplatí
9. ▶ v dvojitom zápore, keď je aj plnovýznamové sloveso záporné, má význam nutnosti, musieť: nemôže neplakať; nemohol si to nevšimnúť; nemohla nevidieť, že sa jej smejú
II. v plnom význame (za čo) ▶ byť zodpovedný za niečo, vinný v niečom, zodpovedať za niečo: môžem za to, že im robota nejde od ruky?; nemôže za to, že sa pošmykol; ospravedlňovali sa, že nemôžu za nešťastie; Deti nemôžu za činy rodičov. [E. Čepčeková]
fraz. žart. ešte mi môžeš ísť po pivo/po cigarety si mladý, mladší ako ja, mal by si ma poslúchať; mohla by mu byť matkou je oveľa staršia ako on; hrub. môže mi vyliezť na hrb je mi ľahostajný, nestojím oňho, pohŕdam ním; môže sa aj na hlavu postaviť aj proti jeho vôli; iron. môžeš sa ísť sťažovať na lampáreň a) niet sa kde sťažovať b) bolo by zbytočné sťažovať sa; môže si ruky po lakte zodrať napriek veľkému úsiliu nedosiahne cieľ, nepodarí sa mu to; žart. môžeš trikrát hádať výzva doplniť informáciu (najmä v situácii, keď sa odpoveď núka sama); na to môžeš dať krk je to celkom isté, o tom netreba pochybovať; na to môžeš vziať jed určite je to tak; o tom nemôže byť [ani] reč/reči vyjadruje rozhodný nesúhlas, rozhodne nie; robí, čo môže veľmi sa usiluje ◘ parem. čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra povinnosti si treba hneď splniť; mladý môže, starý musí o nevyhnutnosti zomrieť; nechytaj za nohy/za chvost, keď môžeš za hlavu/za rohy nekomplikuj zbytočne veci, keď netreba; nikdy nebolo tak zle, aby nemohlo byť ešte horšie ani v ťažkej situácii neslobodno strácať nádej, optimizmus

-cť/51596 4.74: verbá inf. nedok. 18496 /17190 tie/503 pie/410 /200 vlie/193

/5658208±880 1.82: verbá inf. nedok. 2030978→2031029
+67
−52
byť/237398 mať/95482→95549
+58
−39
robiť/41075 ísť/40634 vidieť/38897 hovoriť/28911 vedieť/28391 žiť/24157 hrať/21853 musieť/20604 môcť/17190 pracovať/17188 hľadať/16750 (5696/1402432)

môcť 1. p. smieť 2. p. zodpovedať1 1 3. p. vedieť 3


smieť vyjadruje dovolenie uskutočniť nejaký dej • môcť: Smiem, môžem k vám prísť?; smie, môže jesť iba ľahké jedlá


stačiť 1. byť svojimi vlastnosťami (najmä množstvom, rozmermi, kvalitou) vyhovujúci, spĺňať dané požiadavky • byť dosťmať dosťpostačovaťpostačiťdostačiťdostačovať: peniaze mi na nákup nepostačia, nepostačujú; jedla je dosť pre všetkých; už mám cukru dosť; zárobok nedostačujevystačiťvystačovať: múka do nového nevystačívyjsť: s peniazmi ešte vyjdemdochádzaťdochodiť: nedochádza, nedochodí nám plat do prvého

2. mať dosť sily, byť schopný splniť nejakú úlohu, mať dostatok prostriedkov, síl na vykonanie niečoho: ešte na to stačí sám; v tempe už nestačí; spieva, ako mu hrdlo stačívystačiť: vystačím držať krok s vamivládaťstihnúťmôcť: nevládzem, nestihnem, nemôžem to urobiť v takom krátkom časevedieť (často v zápore so slovesami, ktoré vyjadrujú veľkú mieru deja): nestačíme, nevieme si pomoc vynachváliťarch. dolieť: robil, kým dolel

3. mať ešte dostatok času na vykonanie niečoho • stihnúťstíhať: už nestačíme, nestihneme prísť presne; usilujte sa, aby ste všetko stihli, stíhalimať časmať kedy: do večera mám ešte čas porobiť poriadokzastar. uspieť: neuspela všetky veci vybaviť


stihnúť 1. mať dosť času na niečo • stačiťmať časmať kedy: zaplaťte za mňa, ja som nestihol, nestačil, nemal som čas, nemal som kedy

2. prísť včas niekam, včasným príchodom dosiahnuť cieľ • zastihnúťdostihnúť: matku stihli, zastihli ešte živú; autobus ešte dostihnešzachytiť (nájsť niekde): správa ma zachytila, stihla doma; dážď ich zachytil v horechytiťdochytiť: ešte som poštára (do)chytilstretnúť: stretlo ho nešťastiezájsťprikvačiť: zašla ich, prikvačila ich noc

3. mať možnosť, mať príležitosť • môcť: robia, čo stihnú, môžu; pýta sa, kde stihne, môže nakúpiť

4. porov. stíhať 2 5. p. stačiť 2, 3


vedieť 1. mať vedomosť o niečom • poznaťuvedomovať si: vie o ňom všetko; pozná, uvedomuje si nebezpečenstvobyť si vedomý: som si vedomý svojej zodpovednosti, svojich schopnostízastaráv. znať: počul o tom, ale nedal to znať

2. mať osvojené ako poznatok • poznaťchápať: vie, pozná predpisy; chápe význam slova; vie po anglickyovládaťzvládať: ovláda strojopis, dobre zvláda remeslovyznať sa (v niečom) • rozumieť (niečomu) • rozumieť sa (do niečoho) • mať dobré vedomosti (o niečom): v remesle sa vyzná, rozumie mu, rozumie sa doň

3. mať schopnosť vyrovnať sa so situáciou • byť schopnýdokázaťvládať: vie, dokáže, vládze veľa urobiťvyznať sa: vyzná sa vo všetkommôcť: nemohol sa rozpamätať; pretĺkali sa, ako mohlihovor.: uhádnuťpotrafiťzastaráv. dostačiť: kritizovať, to uhádne každý; dostačí ešte na veľavystať (byť schopný, vedieť niečo urobiť): nevedno, čo všetko z neho vystane, čo všetko vie (urobiť)arch. dolieť


vládať1 mať schopnosť, silu vykonávať niečo • stačiťmôcť: ešte vládze, môže chodiť; je starý, už na všetko nestačídokázaťpostačiťvystačiť: dokáže, postačí robiť za dvoch; nevystačí držať krok s ostatnýmizastaráv. dostačiť: nedostačí už spravovať gazdovstvoarch. dolieťľud. dovladovať: už nedolie, nedovladuje ťažko robiťzastar. vládať sa (Tajovský)


zodpovedať1 1. mať povinnosť niesť následky za niečo • byť zodpovednýniesť zodpovednosťpreberať zodpovednosť: zodpovedať, byť zodpovedný za poriadok; za výchovu nesú, preberajú zodpovednosť rodičiaručiťzaručovať sa (zaväzovať sa niesť následky za niečo): za bezpečnosť pracovníkov ručíš ty; zaručovať sa za svoje výrobkymôcť: ja za to nemôžem

2. byť totožný, zhodný s niečím, nachádzať sa v stave zhody • zhodovať saodpovedať: obraz (z)odpovedá skutočnosti, zhoduje sa so skutočnosťoubyť v súladebyť v zhodebyť v súhlasesúhlasiť: údaje sú v súlade, zhode, súhlase s faktmi; výsledok počítania súhlasí s našimi predpokladmikniž. korešpondovať: váš názor korešponduje s našímzastaráv.: súzvučaťbyť v súzvukupren. rezonovať: súzvučí, rezonuje to s jeho naturelomzried. kryť sa: názor sa nekryje s realitou

3. byť vyhovujúci, primeraný, adekvátny niečomu • vyhovovať: našim požiadavkám výrobok nezodpovedá, nevyhovujehodiť sa: na fyzickú prácu sa nehodí; hodí sa to mojim predstavám

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

môcť, môže, môžu, môžeme, môžete (nie „môžme, môžte“), mohol, nemôžuc, arch. nemohúc nedok. (v spojení s neurč. významového slovesa má modálny význam)

1. mať schopnosť, moc robiť niečo, byť schopný urobiť niečo, byť schopný na niečo: Ja môžem cez vaše očká preniknúť do vašich dušičiek. (Vaj.) Využil vrchol pôžitkov, ktoré človek môže zažiť. (Jégé) Kto to mohol vedieť? — Ako si to mohol urobiť? — Čo môžeš urobiť dnes, neodkladaj na zajtra. (prísl.)

2. mať možnosť voľne konať, rozhodovať sa, vyberať si, neos. môže sa je možné, dá sa: Môžeme sa na štyri boky vyspať. (Kuk.) Môže sa tu najesť, napiť. (Ráz.) Tratili vlastne všetko, na čo sa ešte mohli spoliehať. (Urb.) Čakalo sa, či sa ešte bude môcť pokračovať v práci. (Ondr.) To si mi pekný študent! Môžem povedať. (Al.); môže si vybrať; môže si urobiť, čo chce; mier môže byť zachovaný; môžeme povedať, predpokladať, že ...; právom sa môžeme pýtať; nikto nemôže poprieť, že ...; nemôžem inak (robiť, konať)

môže sa stať, môže byť, že ... je možné, pripúšťa sa, že ...; mohla by mu byť matkou je oveľa staršia ako on; všetko sa môže stať pripúšťam to, je to možné; ešte nikdy nebolo tak zle, že by nemohlo byť horšie ani v ťažkej situácii neslobodno strácať nádej, optimizmus; mladý môže, starý musí (prísl.) každý raz zomrie;

3. smieť, mať dovolenie: Hájnik si mohol chovať kravu. (Fr. Kráľ) Môžem prosiť o tanec? (Ráz.) Môžem sa napiť?

Môžem poslúžiť? Čím môžem poslúžiť? zdvorilostné formuly pri ponúkaní; o tom nemôže byť (ani) reči výraz rozhodného nesúhlasu, rozhodne nie; hovor. na to môžeš vziať jed je to isté;

4. zmôcť niečo, mať silu na niečo, vládať: Povážte , či môj žalúdok môže zniesť takú skúšku. (Kuk.) Bohdaj zomrieť nemohol! (Taj.) zlé prianie vyslovené v hneve. Ani slova nemôžem vydať zo seba. (Al.); nemôžem sa na to ani dívať; kričal, čo len mohol; Nemôže ani údom pohnúť. (Taj.); nemôže sa ani pohnúť, ani hýbať (obyč. od bolesti, únavy); nemôžem vydržať

nemôže ho ani cítiť nenávidí ho; robí, čo môže zo všetkých síl sa snaží, usiluje;

5. vedieť, dokázať niečo: Takto blížiť mi, mňa tak môcť potupiť. (Hviezd.) Skrúca sa, že ani grófkainak sa nemôže. (Tim.) Nijako sa nemohol rozpamätať. (Jil.) pretĺkali sa, ako mohli

hovor. nemôžem si pomôcť inak sa nedá; nemohol prísť k slovu (obyč. od ľaku, prekvapenia);

6. hovor. vyjadruje možnosť, približnosť, pravdepodobnosť predpokladanú hovoriacou osobou (má význam blízky častici asi): Nevedela, kto to mohol byť. (Taj.) Matka nemá tušenia, čo sa mohlo stať v peci. (Al.) Na čo sa ti to môže zísť? (Tat.) Mohla mať dvadsať rokov. — Môže byť päť hodín. — Čo by to mohlo byť? — Čo to môže stáť? — Mohlo by sa zdať, že ... — To nemôže byť pravda.

7. hovor. vyjadruje, že nejaký dej je veľmi blízky uskutočneniu, je možný, skoro istý (má význam blízky významu skoro, takmer, div že nie): Pacíka môže rozhodiť od zlosti. (Laz.); mohol sa zblázniť (napr. od radosti, od starosti ap.); mohol prísť o život, mohlo ho to zabiť

môže si oči vyočiť veľmi uprene, pozorne sa díva; mohol na nej oči nechať veľmi sa mu páčila;

8. v spojení s osobitnou intonáciou vyjadruje výzvu, mierny rozkaz, v min. čase výčitku (často vo forme otázky al. v podm. spôs.): Mohlo by sa dievkam písať, nech prídu. (Kuk.) Mohli ste sa neunúvať. (Kuk.) Mohol by si mi požičať desať korún? Mohol by si prestať! — Mohol by si maťrozum! Môžeš si myslieť, čo tam bolo. Nemôžeš dať trochu pozor? — Môžeš sa hanbiť!

To si si mohol ušetriť, bez toho si mohol byť bolo to zbytočné. Môžeš ísť! Choď! Odíď!

9. má funkciu spojovacieho výrazu: a) vyjadruje prípustku (blíži sa významu spojok hoci, i keby, i keď): Človek sa môže za druhého potrhať, a predsa mu nič nedajú. (Kal.) Môžeš sa roztrhať, zodrať od roboty .. — Mohol by som si ruky po lakte zodrať ... — Mohol by som na kolenách prosiť ... — Mohol kričať, koľko chcel, i tak ho nepočuli. — Môžeš si hovoriť, čo chceš, i tak nemáš pravdu; b) vyjadruje podmienku (blíži sa významu spojky ak by): Jurko môže povedať iba jedno slovo, a Bertina sa octne tam, kde nikdy nebola. (Jil.)

10. v dvojitom zápore (keď je záporné i významové sloveso) má význam nutnosti, musieť: nemohol nespomínať (Taj.); nemohli nezbadať posmešky (Jil.); nemôže sa nezasmiať (Laz.);

11. (za čo, za koho) byť zodpovedný, vinný v niečom, zodpovedať za niečo: Krčil plecami, že on za to nemôže. (Taj.) Nemôžem za to, že som ochorel. (Jégé) Kto môže za to, že v krčme je tak teplo? (Al.) Môžem ja za to? (Ráz.-Mart.) Ja za seba nemôžem. (Vaj.)

móciť p. môcť


môcť nedok. (mócit)
A. ako modálne sloveso spolu s neurčitkom vyjadruje
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja, a to s významom
a. byť schopný niečo urobiť: A tag zme museli robeť, abi zme mohli žiť (Tek. Breznica NB); To bi ňig ňemuohou̯ ustriecť (Žaškov DK); Nemém akosi spávať (Hubová RUŽ); Neviem, či ci buje f tomto mózdz aj on poradzic (Trstie ILA); Ňemuh mi aňi prepatrec pred vitrom (M. Zalužice MCH)
b. mať možnosť voľného konania: Veď ňemohľi tie ďecká vihádzäď na dvor, z domu na zimu! (Žaškov DK); G vozu sme nemóhli ani pristúpit, to horelo šecko jak fakla (Ružindol TRN); Pršau̯o, aňi sa nemohu̯o íd do pola (Jablonové MAL); Možu ho (hrach) i skośidz a tagisto i ľenču (Sokoľ KOŠ)
c. mať silu al. danosti uskutočniť niečo, vládať: Aľe či to ozaj mohou̯ človek prežiť! (Ležiachov MAR); Šetko zme to vipiľi a na druhuo ráno, uš ke_ca svitalo, ňemohou̯ ňichto stať (Tek. Breznica NB); Manku so_mal dvacad rokóv na posteli, čo nemóhli seba opslúžit (Ružindol TRN); Tolko ribí tam išlo, že ih nemohli vitáhnút (Mnešice NMV); Už me daľej ňemohľi (Torysa SAB); Ja ňemoh aňi jesc (V. Kazimír TRB)
F. čo muožem, keď ňemuožem (Lutila KRE) - výhovorka
d. byť vhodný: Mohli veselie velké nerobiť! (V. Bielice TOP); Móže biď aj sama raš, žito ňije samé (V. Maňa VRB); Ma volaľi mačička, ta mohľi me i volac, bo mi bula vibirna (Brezina TRB)
e. mať dovolenie, smieť: Každej oberáč dostau̯ chovu a naspaťi sa mohou̯ pajťe (Čelovce MK); Ňemuošťe tajď domou, kín sa toto ňeskončí! (Devičie KRU); Ech, ja tag mósť pre sebä nabrať, nabral bi si! (Čičmany ŽIL); A ostatní mohli bid aj horší, ženi alebo chlapčiská volákí takí (Modranka TRN); Ale na velikom ťeple to ňemóže biť, lebo bi sa to zadusilo (V. Maňa VRB); Ľem ked robota ňebula, ta śme śe mohľi bavic (Sokoľ KOŠ)
2. približnosť, pravdepodobnosť: Uš som tode mohla maťi už aj pätnádz rokou (Čelovce MK); Pret kolko to muože biď rokmi? (Kráľ. Lehota LM); Po ten prvé_ mužovi má diéfča, už velké, može mad ale dvanáz rokí (Rudník MYJ); To už dva tiźňe može buc (Sobrance); Može bidz, že už jutre pridze abo pojutre (Torysa SAB)
3. takmer istý, pravdepodobný dej: Lebo ke_ca ouca ňedojí, muože jej zau̯ožiď na škurát, zozbiera sa jej (Podkonice BB); Mala také pichlavé oči, móhla ma prepchnút (Ružindol TRN); Dakedi še staňe, že še do kotla dostaňe dajaka kostka zo šľivki, ta tota može i kotel predziravic (Brezina TRB)
4. výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: Mohla si dať pozor (V. Bielice TOP); Mohou̯ bi ho uš Pán Boh ziať (Košťany n. Tur. MAR)
5. zbytočnosť, márnosť: Móžem já kričat, ket ste šeci odešli do humna! (Vištuk MOD)
6. (pri dvojitom zápore) nevyhnutnosť, musieť: Tam sa ňemohou̯ ňejednať (Stožok ZVO); Čiľej bi (mlieko) ňemohlo ňemadz zlú chuc, šak sa uš ti kozi pasú ľen po boruou̯čí (Podmanín PB)
B. byť zodpovedný, zodpovedať (za niekoho, za niečo): Čo ja muožem za to? (Martin n. Žit. ZM); Já za to nemóžem, že sa sen šeci zhŕkli! (Vištuk MOD); Čo já za to móžem?! (Lukáčovce HLO)

môcť [mô-, mo-] ndk modálne sloveso s inf. vyj.
1. uskutočniteľnosť, možnosť deja s význ.
a. schopnosť, spôsobilosť niečo urobiť; byť schopný: zena geho Hedwiga zaplatitt nemohla (P. ĽUPČA 1540); nemohu pryt, neb sem nezdraw (ZAVAR 1552); zly czlouek dobreho potupity nemoze (ŽABOKREKY 1567 KL); Fattima slib vyplňiťi ňemóhla (BR 1785)
b. možnosť voľného konania, rozhodovania: tiem muoze ten pan dati erbowne dluhy (ŽK 1473); gestlyz by Pan Buch smrt prwej na manzelku geho Annu dopustil, techdy on ma syrothy do zrostu sprawowat a muoze se ginow manzelkow oženyt (L. TRNOVEC 1584); podme domow, wsak se doma muožeme napit (KRUPINA 1643); neos je možné, dá sa: muže se masla pridati (RT 17. st)
F. (ne)môže (to) byť (nie) je možné, (ne)pripúšťa sa: mila pany, nemoz to biti (ŽK 1454); muž bit, zie gest twa niektera huss (P. ĽUPČA 1582); fieri potest, ut fallat: može byti, že oklamá (KS 1763); žádny nemože dwom pánom slúžiti (KB 1756) nemožno s každým súhlasiť; kde csert nemože, staru babu postrczj (CA 1780) staré ženy spôsobujú mnohé nepríjemnosti
c. predpoklad fyzickej al. duševnej sily, vlády na uskutočnenie niečoho, vládať, vedieť, dokázať: czo naywycz muozem, chczem pomoczy (ŠÁŠOV 1578); nemozem any pessy dobrze chodyty (H. ŠTUBŇA 1588); nemohu znésti, když spomenem na tvé líčko (ASL 1603-04); s tym zehriatym, gak len muže zniesti, ma sa chrbetna kost mastiti (RT 17. st); truhliczu z mgesta sam nemwože pohnut (JASENICA 1704); niemužeme se vyživiti (M. KUBRA 1718 LP); Bůh wssecko moze (MK 18. st)
F. dolent hac de re oculi mei: any wiďet nemožem toto (KS 1763) neznášam to, nenávidím to
d. vhodnosť, potrebnosť niečo vykonať: wssak tomu bych mel wladu, ponewass na termyn vlozeny (richtár) nevstawyl penyze pana meho, ze sem geho mohol gakossto isstenyka zdrzety na zamku (BLATNICA 1587); (mládež) z učení svého mohla úžitek prnesti (ASL 1665); (mládenci) bi mohli pri stole wisluhowati (MS 1758)
e. dovolenie niečo urobiť; smieť: bez panuow wuole to vczinity nemuozete (ZAVAR 1552); dag pane Boze, abych ya wam mohel odsluhowati (BUDATÍN 1561); gak by Pan Búch pozehnal gemu (Mikulášovi Hosmajovi), wčely žeby muohel slobodne drzat (ORLOVÉ 1699)
2. pravdepodobnosť deja; približnosť: koren wložyty do wina, daty pyty, co by try halery zawažyty mohlo (HL 17. st); newim, co bi to mohlo gineho biti (MS 1758); tomu može byt dyesat lebo dwanast rokow (BECKOV 1768)
3. dej blízky uskutočneniu: w swey nemozy skrze Jana Richtarzika nekolikrate mohl hladem vmrziti, kdyby od manzielky ne tak wierne byl opatrowan (B. ŠTIAVNICA 1595); čo sme si stromy porubali, mohli i naši potomci užitky mat (ZUBÁK 1760 LP)
4. výzvu, mierny rozkaz al. výčitku: sam sem mohol dobre wedietty, sse se nehodylly (koše) (ŠÁŠOV 1579); ty muožess mlczet moya mati (P. ĽUPČA 1582); (robotníci) by pospešnejšie mohli tu robotu vykonawati (BYTČA 1619)
5. (v dvojitom zápore) nevyhnutnosť deja, musieť: nemohly neyty (SIELNICA 1571); non possum qvin exclamen: nemožem, žebych nezwolal (KS 1763)

Zvukové nahrávky niektorých slov

a všetci môžu byť et tous peuvent être
je neurčitý a môže est vague et peut
les a môže sa la forêt et peut
mohli : šesťdesiat kilometrov takmer pu : soixante kilomètres presque
môže trvať tri týždne peut durer trois semaines
peniaze, a môže nás l'argent et peut nous
sa ešte môže vysvetliť peut encore s'expliquer
vám môže a musí peut et doit vous
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu