mínus
I. spoj. mat. vyj. odčítanie, bez, op. plus, zn. –: šesť m. dva
II. prísl. mat. označ. zápornú veličinu, op. plus, zn. –: m. dva stupne
● plus m. asi, približne
III. mínus neskl. s. i -u m., op. plus
1. znak odčítania al. zápornej veličiny, zn. –: napísať m.
2. hovor. nedostatok, chyba: toto riešenie má isté m.;
mínusový príd.
mínus -su s.
mínus -su pl. N -sy m.
mínus prísl.
mínus spoj. priraďovacia
mínus1 -su pl. N -sy m. ⟨lat.⟩ 1. neskl. s. mat. ▶ znamienko odčítania al. zápornej veličiny, zn. +minus+; op. plus: desať na m. deviatu; číslo m. jeden; napísať m.; čo znamená znamienko m. na pravej strane rovnice?; ak m. indikuje záporné číslo, stojí pred ním bez medzery (napr. 10) 2. sg. N a A i s. hovor. ▶ slabé, zraniteľné miesto al. záporná stránka niečoho, slabina, nedostatok, nevýhoda; op. plus: pokladať niečo za veľké, výrazné m.; treba spomenúť aj jediný mínus - vysokú cenu výrobku; mínusom bol aj malý počet divákov; Úroveň médií sa mierne zvýšila, mínusom je politizácia. [HN 2007]; Tma, vysoká vzdušná vlhkosť a nízka teplota sú jednoznačnými mínusmi bývania. [PB 2008] 3. hovor. al. publ. ▶ záporný stav účtu spôsobený väčším čerpaním peňažných prostriedkov, ako je reálny stav na účte, dlh, debet; dlžná čiastka na účte; nepriaznivý výsledok podnikania, obchodu a pod., strata: 80-miliardový m. zahraničného obchodu; ako zrušiť povolený m. na konte; dostať sa, ísť do mínusu; hospodárenie spoločnosti skončilo v hlbokom, miernom mínuse 4. obyč. pl. mínusy hovor. al. publ. ▶ teplota pod bodom mrazu, mínusová teplota: spací vak vhodný do mínusov; oblieka sa aj do mínusov naľahko; pri mínusoch má problém so štartovaním; S pribúdajúcimi mínusmi na teplomere stúpol počet bezdomovcov v útulkoch. [Sme 2009] 5. neskl. ▶ (za číselným údajom) označenie zníženého stupňa prospechu žiaka al. záporné hodnotenie výkonu, kvality, dosiahnutého výsledku a pod.: dostať z písomky jedna m.; nechcel mu dať lepšiu známku ako dva m.; jej literárny debut sa vydaril na jedna m.; manželove šoférske schopnosti hodnotí na štyri m. 6. fin., ekon. ▶ (pred číselným údajom) znamienko označujúce na písomných dokumentoch zrážku, odpočet, odpočítanie 7. fin. ▶ (pred číselným údajom) znamienko označujúce na dani al. vo vyúčtovacej faktúre preplatok ◘ fraz. zvážiť plusy a mínusy posúdiť všetky okolnosti
mínus2 spoj. priraďovacia ⟨lat.⟩ mat. ▶ vyjadruje odčítanie, bez, zn. +minus+; op. plus: desať m. dva je osem
mínus3 prísl. ⟨lat.⟩ ▶ označuje zápornú veličinu, hodnotu, zn. +minus+: m. jeden stupeň; teplota klesla na m. 25 stupňov Celzia; jasnosť planéty dosahuje až m. 2,6 magnitúdy; zostatok účtu je m. sto eur
mínus1 prísl. ‹l›
1. mat. označuje odčítanie, zn. –, bez, menej (op. plus); päť m. tri
2. mat., fyz. označuje zápornú veličinu, zn. – (op. plus): teplota m. desať stupňov; meteor. teplota m. nula zaokrúhlená v rozmedzí –0,1 až –0,4
3. v spoj. plus-m. hovor., odb. viac-menej, približne, asi, okolo
mínus2 ‹l› (op. plus)
1. neskl. s. mat., fyz. znamienko pri odčítaní al. označení zápornej veličiny
2. -u m. hovor. nedostatok, chyba: je to pre ňu m.;
mínusový príd.: m-é znamienko; – hovor. m. výkon
bez (koho, čoho) 1. vyjadruje neprítomnosť niečoho • s vylúčením: zápas odohrajú bez divákov, s vylúčením divákov
2. vyjadruje odpočítavanie (op. a) • mínus (op. plus): päť bez dvoch, päť mínus dva
mínus1 p. slabina
mínus2 p. bez 2
slabina slabé, zraniteľné miesto (najmä v psychickom ustrojení človeka) • nedostatok • chyba: je si vedomý svojich slabín, nedostatkov, chýb • slabosť • slabá stránka: alkohol je jeho slabosť • kaz: charakterové kazy • hovor. mínus • hovor. expr. mucha
tieň 1. obraz vrhaný osvetleným telesom; priestor, ktorý nie je priamo osvetlený • tôňa: stromy vrhajú tiene, tône; vyhľadávať tôňu • chládok: ľahnúť si do chládku • expr.: tieňava • tôňava (tienisté miesto): záhradná tieňava, tôňava
2. záporná stránka niečoho • tôňa: tiene umeleckého života, tôňa minulosti • negatívum • zápor • mínus: hovoriť iba o negatívach, mínusoch reformy
3. p. náznak
zápor 1. záporná stránka niečoho (op. klad): jeho dielo má veľa záporov • chyba • nedostatok (záporná vlastnosť): vedieť o svojich chybách, nedostatkoch • nevýhoda: celá vec má jednu nevýhodu • hovor. mínus (op. plus): toto riešenie má isté mínus • kniž. negatívum (op. pozitívum): zvážiť pozitíva a negatíva javu
2. odmietavé stanovisko, odmietavý názor: vrtieť hlavou na znak záporu • nesúhlas: svoj nesúhlas vyjadril tým, že odišiel • odb. negácia
mínus1 neskl. str. hovor. i -u m.
1. mat. znak, znamienko odčítania;
2. nedostatok, chyba: niekto, niečo má veľké m., pokladať niečo za m.; hovor. pracuje s mínusom (Urrb.) má manká, chýbajú mu peniaze
mínus2 prísl. mat.
1. vyjadruje odčítanie: desať mínus sedem sú tri (10 — 7 = 3);
2. označuje zápornú veličinu: mínus osem (-8);
mínusový príd. odb. označený znamienkom mínus: el. tech. m. pól