míňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (čo (na čo); ako) ▶ postupne vydávať peniaze na živobytie, prevádzku, utrácať: m. nadobudnuté úspory; musíme menej m. a viac šetriť; myslí si, že manželka priveľa míňa; nemíňaj peniaze na samé hlúposti!; najviac míňala na oblečenie, na knihy; neznášal ľahkomyseľné míňanie; zarábal veľa, no stíhal to aj m.; Nepatrí medzi typy, ktoré bezhlavo míňajú. [VNK 2000]
2. (čo) ▶ používaním neúsporne spotrebúvať niečo, nehospodárne s niečím zaobchádzať; syn. plytvať, márniť: nemieni m. drahocenný čas; nechce sa im nadarmo m. benzín; zbytočne míňa hektolitre vody; nemíňajme papier, šetrime lesy!; číta tajne po nociach, míňajúc pritom veľa elektriny
3. (koho, čo) ▶ prechádzať popri niekom, niečom, a nezastavovať sa, pokračovať ďalej v ceste, ísť okolo, obchádzať: auto míňa bránu; cestou míňame drevené kostolíky; míňal jedného pretekára za druhým; srdce mu zvieralo, keď ju míňal; Keď ich auto míňalo, spod dlhého predku sa ozvalo prudké a prenikavé zvonenie. [L. Ballek]; Do práce? precedil otázku, keď ho míňali. [Z. Zguriška]; Nitriansky autobus míňa Korytnicu a začína sa šplhať na Donovaly. [J. Kuniak]
4. ▶ (o psychických stavoch) prestávať byť prítomný, postupne sa strácať, opúšťať: zlosť ho rýchlo míňa
5. (čo; koho) ▶ (pri streľbe) pohybujúcim sa predmetom nezasahovať cieľ, netriafať: šíp míňa terč; lopta, puk míňa bránku; strela spoza šestnástky tesne míňala žrď; m. cieľ ↗ i fraz.; guľka vypálená zo šiesteho poschodia tesne míňa prezidenta a zasahuje guvernéra
◘ fraz. míňať cieľ nemať vplyv na niečo, nespĺňať zámer
▷ dok. ↗ minúť
míňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. ▶ postupne sa končiť, používaním sa stávať menším, zmenšovať sa, ubúdať, strácať sa: v horúčavách sa v obchodoch najviac míňajú minerálky; zásoby jedla sa míňali; tovar sa rýchlo míňal; knihy sa slabo míňali nešli na odbyt; klasické zdroje energie sa pomaly, ale isto míňajú; Klobásy sa míňali veselo, traja krájali a štyria sme jedli. [A. Bednár]
2. ▶ plynutím času sa zmenšovať, skracovať; syn. plynúť, ubiehať: cesta sa rýchlo míňa; minúty, hodiny sa míňajú; roky sa jej míňajú starne; dni sa míňali jeden za druhým; nočná zmena sa míňala pokojne; Ale ako sa čas míňal, hlas oboch snúbencov sa pri škriepkach čoraz viac zosilňoval. [A. Bednár]; Leto sa pomaly míňalo, blížila sa jeseň. [V. Šikula]
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretávať s niekým al. nestretávať jeden druhého, nedariť sa stretnúť; syn. obchádzať sa: denne sa míňame, nemôžeme sa stretnúť; My tu a vy tam. Ustavične sme sa míňali. [K. Tomaščík]; Museli sme sa míňať s dievčaťom. [Š. Žáry]
4. ((s kým, s čím) kde; (s kým, s čím) kedy; ø) ▶ ísť, prechádzať popri sebe a nezastavovať sa: každé ráno sa s ním míňa v úzkej chodbe; čoraz častejšie sa míňam s motoristami, ktorí za volantom telefonujú; vlaky sa míňali v ohlušujúcom rachote; občas sme sa míňali vo vestibule; Nehoda sa stala, keď sa vodička míňala s protiidúcim autom. [Sme 1998]
◘ fraz. míňať sa účinku/s účinkom al. míňať sa cieľa/s cieľom nemať na niečo vplyv, účinok, nespĺňať stanovený účel, zámer
▷ dok. ↗ minúť sa
minúť -nie -nú miň! -nul -núc -nutý -nutie dok. 1. (čo (na čo); koľko (na čo)) ▶ postupne vydať peniaze na živobytie, prevádzku, utratiť, pomíňať: m. vreckové, posledné úspory; čo zarobili, stihli už dávno m.; koľko chceš m. na darčeky?; za týždeň minie priemerne sto eur; najviac minú na jedlo a oblečenie; nemiň zas celú výplatu!; Ty tiež nič nemáš, aj ty si všetko minul. [J. Balco]
2. (čo) ▶ používaním (nehospodárne) niečo spotrebovať, vyčerpať, vyplytvať: m. všetky náboje; m. množstvo papiera; m. celý kredit; každý deň miniem veľa benzínu; koľko vody sa zbytočne minie!; Potom minuli poslednú kukuricu. [D. Dušek]; Šliape úporne po ceste, aby ju čo najskôr minula. [K. Horák] prešla; pren. Dlhý čas, ktorý v krčme [chlapi] minuli zo svojho krátkeho života. [V. Ferko] premárnili
3. (koho, čo) ▶ prejsť popri niekom, niečom a nezastaviť sa, pokračovať ďalej v ceste, obísť: minul ma bez pozdravu; o chvíľu minie posledný dom a vykročí do poľa; parník už medzitým minul zátočinu; Keď sa tak v rozviatom čiernom plášti a čiernom klobúku náhlite ulicou, málokto vás minie bez povšimnutia. [Sme 1993]; pren. Lebo niekoho šťastie obchádza, minie ho o vlások. [P7 2005]
4. (koho) ▶ (o psychických stavoch) prestať byť prítomný, postupne sa stratiť, prejsť: zlosť ju rýchlo minie; úzkosť ju už minula
5. (koho, čo) ▶ (pri streľbe) pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ, netrafiť, nezasiahnuť: m. cieľ; guľka ho minula; strela minula súperovu bránku; útočník hlavičkou zblízka minul pravú žrď; z dvadsiatich výstrelov minula terč iba raz; Vtáka nezasiahol, minul ho ani nie o piaď. [V. Zamarovský]; [Padajúce] kusisko ľadu ich minulo iba tesne. [Sme 2010]
6. (čo) ▶ zmyslami niečo nepostrehnúť, nevšimnúť si, nezbadať: tú avantgardnú stavbu nemôžete m.; kdesi tam minul odbočku a pokračoval zlým smerom
7. (koho, čo) ▶ zámerne al. náhodne sa vyhnúť stretnutiu, styku s niekým, s niečím, obísť; (o živloch) nenaraziť na niečo, vyhnúť sa niečomu: keď ho zbadala, zďaleka ho minula; hurikán minul juhomexické pobrežie
8. obyč. v zápore (koho) ▶ dostať sa z dosahu niečoho, obyč. nepríjemného, neželaného, uniknúť, ujsť: ak hráči prehrajú, kritika, zostup, finančný postih ich neminie; ďalšia operácia ho neminie; zaslúžený trest ho neminul; A aby ste nešomrali, prečítam vám, čo vás čaká a neminie. [P. Hrúz] čomu sa nevyhnete
9. ▶ postúpiť v čase; syn. uplynúť, ubehnúť, minúť sa: neminie ani desať minút a už je naspäť; polnoc už minula; odvtedy už minul celý mesiac
10. (komu koľko) ▶ (o veku) dosiahnuť istý vek: v lete jej minulo sedemnásť; dávno jej minulo dvadsať; keď mu minulo tridsať, napísal svoj prvý román
◘ fraz. minúť posledný halier al. minúť niečo do posledného haliera/grajciara utratiť úplne všetko (napr. výplatu, zálohu, vreckové) ◘ parem. čo komu súdené, to ho neminie
▷ nedok. k 1 – 5 ↗ míňať
minúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -núci sa -nutie sa dok. 1. ▶ postupne sa skončiť, používaním čo do množstva ubudnúť, spotrebovať sa, vyčerpať sa: kvalitný tovar sa rýchlo minie; lieky sa im čoskoro minú; minuli sa im zásoby múky; šampanské sa okamžite minulo; vstupenky sa rýchlo minuli vypredali; nápady sa mu minuli; dreva choď doniesť, minulo sa!; Denne sa minuli dve až šesť vedier kaše, štyri až šesť vedier šošovice, hrachu až deväť vedier. [P. Dvořák]; pren. Taký dobrý chlap a tak chytro sa minul. [P. Jaroš] zomrel, pominul sa; expr. Na vydaj ešte nemusíš myslieť, ešte si mladá, no keď príde čas, uvidíš, minieš sa aj ty. [V. Šikula] vydáš sa
2. ▶ postúpiť v čase, skrátiť sa; syn. uplynúť, ubehnúť: dovolenka sa raz-dva minie; cesta do mesta sa im spoločne rýchlo minie; leto sa minulo a už je tu jeseň; deň sa pomaly minul, slnko už zapadlo; časy prosperity sa dávno, nenávratne minuli; Minuli sa roky prvej veľkej vojny, aj tie hladné povojnové. [J. Balco]
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretnúť s niekým al. nestretnúť jeden druhého; syn. obísť sa: pred chvíľou odišla, museli ste sa s ňou m.; asi sme sa minuli niekde cestou; S mužom sa v tlačenici dáko minula. [A. Lacková-Zora]; Ustavične ho tu len čakám, aby sme sa náhodou neminuli. [A. P. Mráz]
4. ((ako) s kým, s čím) ▶ prejsť popri niekom, niečom a nezastaviť sa; syn. obísť sa: nevšímavo sa minuli; vo dverách sa minul s kolegyňou; Cestou na stanicu som sa minul s limuzínou, akú nemal v Železničnom nikto. [B. Šikula]; Prešla do protismeru a len tesne sa minula s nákladným autom. [Sme 2004]
◘ fraz. minúť sa cieľa/s cieľom nedosiahnuť svoj cieľ, nesplniť stanovený účel, zámer; expr. minúť sa na rozume zblázniť sa; minúť sa [s] povolaním nevybrať si pre seba to vhodné, zvoliť si nevhodné povolanie; minúť sa účinku/s účinkom nemať na niečo vplyv, účinok, nepriniesť patričný výsledok ◘ parem. boli časy, boli, ale sa minuli
▷ nedok. ↗ míňať sa