Slovenské slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4

z r. 2003.

míňať -a nedok.

1. dávať preč (obyč. peniaze), používaním spotrebúvať, vydávať, troviť, márniť, utrácať: m. peniaze, zásoby; m. čas

2. prechádzať popri niečom, niekom, obchádzať: m. stanicu, cieľ; denne sme sa m-li; pri odbočovaní vľavo sa autá m-jú vľavo

3. zanechávať, opúšťať: hnev ho m-a

4. (o čase) plynúť, byť, ubiehať: dvadsať mu m-a; tretí deň m-a;

dok. minúť -ie -ú

// míňať sa

1. zmenšovať sa, strácať sa, ubúdať: peniaze sa m-jú, majetok sa m-a; cesta sa rýchlo m-a

2. postupovať v čase, plynúť, ubiehať: hodiny, dni, roky sa m-jú;

dok. minúť sa

1. k 1, 2

2. obísť sa (význ. 1): m-l sa s kamarátom

● m. sa cieľa, s cieľom, účinku, s účinkom nemať potrebný účinok; expr. m. sa na rozume zblázniť sa

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.

míňať ‑a ‑ajú nedok.; míňať sa

Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny

z r. 2022.

míňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok.

míňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňaj sa! -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok.

Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn

z r. 2006, 2011, 2015, 2021.

míňať -ňa -ňajú -ňaj! -ňal -ňajúc -ňajúci -ňaný -ňanie nedok. 1. (čo (na čo); ako) ▶ postupne vydávať peniaze na živobytie, prevádzku, utrácať: m. nadobudnuté úspory; musíme menej m. a viac šetriť; myslí si, že manželka priveľa míňa; nemíňaj peniaze na samé hlúposti!; najviac míňala na oblečenie, na knihy; neznášal ľahkomyseľné míňanie; zarábal veľa, no stíhal to aj m.; Nepatrí medzi typy, ktoré bezhlavo míňajú. [VNK 2000]
2. (čo) ▶ používaním neúsporne spotrebúvať niečo, nehospodárne s niečím zaobchádzať; syn. plytvať, márniť: nemieni m. drahocenný čas; nechce sa im nadarmo m. benzín; zbytočne míňa hektolitre vody; nemíňajme papier, šetrime lesy!; číta tajne po nociach, míňajúc pritom veľa elektriny
3. (koho, čo) ▶ prechádzať popri niekom, niečom, a nezastavovať sa, pokračovať ďalej v ceste, ísť okolo, obchádzať: auto míňa bránu; cestou míňame drevené kostolíky; míňal jedného pretekára za druhým; srdce mu zvieralo, keď ju míňal; Keď ich auto míňalo, spod dlhého predku sa ozvalo prudké a prenikavé zvonenie. [L. Ballek]; Do práce? precedil otázku, keď ho míňali. [Z. Zguriška]; Nitriansky autobus míňa Korytnicu a začína sa šplhať na Donovaly. [J. Kuniak]
4. ▶ (o psychických stavoch) prestávať byť prítomný, postupne sa strácať, opúšťať: zlosť ho rýchlo míňa
5. (čo; koho) ▶ (pri streľbe) pohybujúcim sa predmetom nezasahovať cieľ, netriafať: šíp míňa terč; lopta, puk míňa bránku; strela spoza šestnástky tesne míňala žrď; m. cieľ ↗ i fraz.; guľka vypálená zo šiesteho poschodia tesne míňa prezidenta a zasahuje guvernéra
◘ fraz. míňať cieľ nemať vplyv na niečo, nespĺňať zámer
▷ dok. ↗ minúť

míňať sa -ňa sa -ňajú sa -ňal sa -ňajúc sa -ňajúci sa -ňanie sa nedok. 1. ▶ postupne sa končiť, používaním sa stávať menším, zmenšovať sa, ubúdať, strácať sa: v horúčavách sa v obchodoch najviac míňajú minerálky; zásoby jedla sa míňali; tovar sa rýchlo míňal; knihy sa slabo míňali nešli na odbyt; klasické zdroje energie sa pomaly, ale isto míňajú; Klobásy sa míňali veselo, traja krájali a štyria sme jedli. [A. Bednár]
2. ▶ plynutím času sa zmenšovať, skracovať; syn. plynúť, ubiehať: cesta sa rýchlo míňa; minúty, hodiny sa míňajú; roky sa jej míňajú starne; dni sa míňali jeden za druhým; nočná zmena sa míňala pokojne; Ale ako sa čas míňal, hlas oboch snúbencov sa pri škriepkach čoraz viac zosilňoval. [A. Bednár]; Leto sa pomaly míňalo, blížila sa jeseň. [V. Šikula]
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretávať s niekým al. nestretávať jeden druhého, nedariť sa stretnúť; syn. obchádzať sa: denne sa míňame, nemôžeme sa stretnúť; My tu a vy tam. Ustavične sme sa míňali. [K. Tomaščík]; Museli sme sa míňať s dievčaťom. [Š. Žáry]
4. ((s kým, s čím) kde; (s kým, s čím) kedy; ø) ▶ ísť, prechádzať popri sebe a nezastavovať sa: každé ráno sa s ním míňa v úzkej chodbe; čoraz častejšie sa míňam s motoristami, ktorí za volantom telefonujú; vlaky sa míňali v ohlušujúcom rachote; občas sme sa míňali vo vestibule; Nehoda sa stala, keď sa vodička míňala s protiidúcim autom. [Sme 1998]
◘ fraz. míňať sa účinku/s účinkom al. míňať sa cieľa/s cieľom nemať na niečo vplyv, účinok, nespĺňať stanovený účel, zámer
▷ dok. ↗ minúť sa

minúť -nie -nú miň! -nul -núc -nutý -nutie dok. 1. (čo (na čo); koľko (na čo)) ▶ postupne vydať peniaze na živobytie, prevádzku, utratiť, pomíňať: m. vreckové, posledné úspory; čo zarobili, stihli už dávno m.; koľko chceš m. na darčeky?; za týždeň minie priemerne sto eur; najviac minú na jedlo a oblečenie; nemiň zas celú výplatu!; Ty tiež nič nemáš, aj ty si všetko minul. [J. Balco]
2. (čo) ▶ používaním (nehospodárne) niečo spotrebovať, vyčerpať, vyplytvať: m. všetky náboje; m. množstvo papiera; m. celý kredit; každý deň miniem veľa benzínu; koľko vody sa zbytočne minie!; Potom minuli poslednú kukuricu. [D. Dušek]; Šliape úporne po ceste, aby ju čo najskôr minula. [K. Horák] prešla; pren. Dlhý čas, ktorý v krčme [chlapi] minuli zo svojho krátkeho života. [V. Ferko] premárnili
3. (koho, čo) ▶ prejsť popri niekom, niečom a nezastaviť sa, pokračovať ďalej v ceste, obísť: minul ma bez pozdravu; o chvíľu minie posledný dom a vykročí do poľa; parník už medzitým minul zátočinu; Keď sa tak v rozviatom čiernom plášti a čiernom klobúku náhlite ulicou, málokto vás minie bez povšimnutia. [Sme 1993]; pren. Lebo niekoho šťastie obchádza, minie ho o vlások. [P7 2005]
4. (koho) ▶ (o psychických stavoch) prestať byť prítomný, postupne sa stratiť, prejsť: zlosť ju rýchlo minie; úzkosť ju už minula
5. (koho, čo) ▶ (pri streľbe) pohybujúcim sa predmetom nedosiahnuť cieľ, netrafiť, nezasiahnuť: m. cieľ; guľka ho minula; strela minula súperovu bránku; útočník hlavičkou zblízka minul pravú žrď; z dvadsiatich výstrelov minula terč iba raz; Vtáka nezasiahol, minul ho ani nie o piaď. [V. Zamarovský]; [Padajúce] kusisko ľadu ich minulo iba tesne. [Sme 2010]
6. (čo) ▶ zmyslami niečo nepostrehnúť, nevšimnúť si, nezbadať: tú avantgardnú stavbu nemôžete m.; kdesi tam minul odbočku a pokračoval zlým smerom
7. (koho, čo) ▶ zámerne al. náhodne sa vyhnúť stretnutiu, styku s niekým, s niečím, obísť; (o živloch) nenaraziť na niečo, vyhnúť sa niečomu: keď ho zbadala, zďaleka ho minula; hurikán minul juhomexické pobrežie
8. obyč. v zápore (koho) ▶ dostať sa z dosahu niečoho, obyč. nepríjemného, neželaného, uniknúť, ujsť: ak hráči prehrajú, kritika, zostup, finančný postih ich neminie; ďalšia operácia ho neminie; zaslúžený trest ho neminul; A aby ste nešomrali, prečítam vám, čo vás čaká a neminie. [P. Hrúz] čomu sa nevyhnete
9. ▶ postúpiť v čase; syn. uplynúť, ubehnúť, minúť sa: neminie ani desať minút a už je naspäť; polnoc už minula; odvtedy už minul celý mesiac
10. (komu koľko) ▶ (o veku) dosiahnuť istý vek: v lete jej minulo sedemnásť; dávno jej minulo dvadsať; keď mu minulo tridsať, napísal svoj prvý román
◘ fraz. minúť posledný halier al. minúť niečo do posledného haliera/grajciara utratiť úplne všetko (napr. výplatu, zálohu, vreckové) ◘ parem. čo komu súdené, to ho neminie
▷ nedok. k 1 – 5 ↗ míňať

minúť sa -nie sa -nú sa -nul sa -núc sa -núci sa -nutie sa dok. 1. ▶ postupne sa skončiť, používaním čo do množstva ubudnúť, spotrebovať sa, vyčerpať sa: kvalitný tovar sa rýchlo minie; lieky sa im čoskoro minú; minuli sa im zásoby múky; šampanské sa okamžite minulo; vstupenky sa rýchlo minuli vypredali; nápady sa mu minuli; dreva choď doniesť, minulo sa!; Denne sa minuli dve až šesť vedier kaše, štyri až šesť vedier šošovice, hrachu až deväť vedier. [P. Dvořák]; pren. Taký dobrý chlap a tak chytro sa minul. [P. Jaroš] zomrel, pominul sa; expr. Na vydaj ešte nemusíš myslieť, ešte si mladá, no keď príde čas, uvidíš, minieš sa aj ty. [V. Šikula] vydáš sa
2. ▶ postúpiť v čase, skrátiť sa; syn. uplynúť, ubehnúť: dovolenka sa raz-dva minie; cesta do mesta sa im spoločne rýchlo minie; leto sa minulo a už je tu jeseň; deň sa pomaly minul, slnko už zapadlo; časy prosperity sa dávno, nenávratne minuli; Minuli sa roky prvej veľkej vojny, aj tie hladné povojnové. [J. Balco]
3. (s kým; ø) ▶ náhodou, nezámerne sa nestretnúť s niekým al. nestretnúť jeden druhého; syn. obísť sa: pred chvíľou odišla, museli ste sa s ňou m.; asi sme sa minuli niekde cestou; S mužom sa v tlačenici dáko minula. [A. Lacková-Zora]; Ustavične ho tu len čakám, aby sme sa náhodou neminuli. [A. P. Mráz]
4. ((ako) s kým, s čím) ▶ prejsť popri niekom, niečom a nezastaviť sa; syn. obísť sa: nevšímavo sa minuli; vo dverách sa minul s kolegyňou; Cestou na stanicu som sa minul s limuzínou, akú nemal v Železničnom nikto. [B. Šikula]; Prešla do protismeru a len tesne sa minula s nákladným autom. [Sme 2004]
◘ fraz. minúť sa cieľa/s cieľom nedosiahnuť svoj cieľ, nesplniť stanovený účel, zámer; expr. minúť sa na rozume zblázniť sa; minúť sa [s] povolaním nevybrať si pre seba to vhodné, zvoliť si nevhodné povolanie; minúť sa účinku/s účinkom nemať na niečo vplyv, účinok, nepriniesť patričný výsledok ◘ parem. boli časy, boli, ale sa minuli
▷ nedok. ↗ míňať sa

Synonymický slovník slovenčiny

z r. 2004.

márniť 1. nehospodárne zaobchádzať s niečím • mrhať: zbytočne márni, mrhá čas; mrhá sily na nesprávnom mieste • plytvať (niečím): plytvať materiálom • premárňovať • premrhávať • mariť: premárňuje, premrháva svoj talent • expr.: hajdákať • prehajdákavať (ľahkomyseľne): hajdákal, prehajdákaval čas i všetky peniaze • strácať • expr. zabíjať: len čo tu s tebou strácam, zabíjam čas • hovor. kynožiť: nerád kynoží potraviny • utrácať • míňať • vydávať (márniť peniaze): utráca, míňa veľa peňazí • hovor.: troviť • rozhadzovať: pomaly rozhadzuje úspory • hovor. expr. márnotratníčiť • kniž. zried. márnotratiť (Hviezdoslav) • nár. marhať (Rysuľa)

2. p. ničiť 3

míňať sa 1. postupne sa stávať menším (v množstve, v rozsahu) • zmenšovať sa: zásoby sa míňajú, zmenšujú • ubúdať • odbúdať: majetok sa míňa, majetku ubúda • strácať sa • tratiť sa • miznúť • zanikať (míňať sa do vyčerpania): vekom sa sila stráca; miznú nerastné bohatstvá • zastar.: pomíňať • pomíňať sa (Štúr, Kukučín)

2. postupovať v čase • ubiehať: dni sa míňajú, ubiehajú jeden za druhým • expr. tiecť • kniž. plynúť: dni, roky tečú ako voda; v nečinnosti čas plynie pomaly • bežať • utekať • letieť (rýchlo sa míňať): čas beží; roky utekajú, letia • expr.: ťahať sa • vliecť sa (pomaly sa míňať): zima sa vlečie • poet. zried.: pomíjať (Hviezdoslav) • míňať: sedem rôčkov míňa (Botto)

míňať 1. postupne vydávať • utrácať: míňa, utráca veľa peňazí • hovor. troviť: rýchlo troví výplatu • spotrebúvať • spotrebovávať (používaním): spotrebúvame zásoby energie • márniť • mrhať • plytvať • hovor. rozhadzovať (nehospodárne): márni čas, majetok; plytvá talentom, silami

2. p. míňať sa 2

obchádzať 1. ísť okľukou, oblúkom okolo niekoho, niečoho • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí jamy, blato; vyhýba sa jamám, blatu; aj psy ho obchodia • bočiť • strániť sa (nechcieť sa stretnúť s niekým, s niečím): bočí od susedov, stráni sa známych; zďaleka bočí od školy

2. ísť popri niečom, niekom • obchodiť • prechádzať: cesta obchádza, obchodí ich dom, prechádza popri ich dome • míňať: autobus míňal radnicu • obiehať: auto obiehalo bicyklistu

3. brať do svojej moci (o telesných al. duševných stavoch) • obchodiť • zachvacovať • opanúvať • ovládať: obchádza, obchodí ho chrípka; zachvacuje, opanúva, ovláda ho žiaľ • zmocňovať sa: zmocňuje sa ich apatia • ísť • padať: ide, padá na mňa smútok

4. zámerne nespĺňať nejakú povinnosť, správať sa nezúčastnene • obchodiť • vyhýbať sa: obchádza, obchodí nariadenia; vyhýba sa škole, problémom • nerešpektovať • nevšímať si • kniž. negovať • odmietať • ignorovať: nerešpektuje, nevšíma si predpisy; odmieta príkazy; ignoruje, neguje predpísanú formu • nedbať • nebrať do úvahy • kniž. fumigovať: nedbať na mienku niekoho; fumigovať vyhlášku • zanedbávať • vynechávať: zanedbáva, vynecháva tréningy • práv. opomínať: opomínaný dedič

5. p. obšmietať sa 1 6. obchádzať si p. predchádzať si 7. p. opatrovať

plynúť kniž. 1. nepretržite prúdiť (o tekutine, pren. o rozhovore a pod.) • tiecť: Váh ticho plynie, tečie; z úst jej plynú, tečú sladké slová • prebiehať • pokračovať: diskusia prebiehala, pokračovala pokojne • konať sa • uskutočňovať sa (mať trvanie v čase): zmeny sa konajú pomaly

2. (o čase) nepretržite pokračovať, ísť ďalej, postupovať v čase • ubiehať: roky plynú, ubiehajú • míňať sa • míňať: dni, roky (sa) míňajú a výsledok nikde • ísť: čas ide rýchlo • bežať • letieť • utekať • expr. rútiť sa (rýchlo plynúť; o čase): týždne bežia, letia ako voda; čas sa rúti ako divý • expr.: vliecť sa • ťahať sa (pomaly plynúť; o čase)

3. mať pôvod v niečom • vyplývať: z neúspechu mu plynie, vyplýva vážne poučenie • vychádzať • vychodiť: z povedaného vychádza, vychodí jednoznačný záver • kniž. rezultovať: z faktov rezultoval istý pesimizmus

plytvať nehospodárne, márnotratne s niečím zaobchádzať • mrhať: začal bez rozmyslu plytvať, mrhať peniazmi • premrhávať • premárňovať • rozhadzovať: starší syn premrháva, premárňuje, rozhadzuje otcov majetok • míňať • márniť • mariť: zbytočne tu míňame, márnime, maríme drahocenný čas • hovor. expr. márnotratníčiť: márnotratníčia s vodou

požierať prijímaním potravy ničiť (obyč. o drobných živočíchoch); spôsobovať rozklad; pren. expr. používaním, užitím vyčerpávať • žrať: škodcovia požierajú, žerú listy ovocných stromov; vtáctvo požiera hmyz • zožierať: húsenice zožierajú lístie • rozožierať • rozkladať • rozleptávať • ničiť • hubiť (najmä o hrdzi): hrdza rozožiera, rozkladá, rozleptáva, ničí kovové potrubie; kyselina požiera, rozožiera, rozleptáva, hubí tkanivo • pohlcovať • míňať • spotrebúvať (používaním, užitím vyčerpávať): spotrebúva veľa času; motor požiera, žerie, pohlcuje, míňa priveľa benzínu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968^*.

míňať, -a, -ajú nedok.

1. (čo) troviť, utrácať, vydávať; márniť, rozhadzovať: m. peniaze, zásoby, m. z hotového;

2. (koho, čo) prechádzať popri niekom al. niečom: Hľadieval do kalných vĺn, ktoré ho míňali. (Hor.); pren. syn míňa otázku (Karv.) úmyselne si ju nevšíma;

3. (koho) zanechávať, opúšťať (o zmene psychického stavu): Ju už míňa trpezlivosť (Tim.) začína byť netrpezlivá.

4. plynúť, prechádzať (v čase): Sedem rôčkov míňa: pôjdeme na sobáš. (Botto);

dok. minúť

|| míňať sa

1. ubúdať, zmenšovať sa: tovar sa míňa, majetok sa míňa; Cesta sa míňa, ani nezbadajú (Ráz.) ubieha.

2. prechádzať popri sebe (v opačnom al. v tom istom smere): Hutníci sa míňali na bicykloch. (Hor.)

3. ubiehať, bežať, plynúť: čas sa rýchle míňa; dni, mesiace, roky sa míňajú;

dok. minúť sa

minúť, -nie, -nú dok.

1. (čo) stroviť, utratiť, spotrebovať, vydať, premárniť: m. peniaze, všetky zásoby; pren. tie junce nejako minieme (Kuk.) predáme;

2. (koho, čo) prejsť popri niekom, obísť: Keď sme psa minuli, rozbrechal sa zúrivo. (Kuk.); hráč minul loptu netrafil, nezachytil

● neminie ho vyznačenie, trest dostane sa mu vyznačenia, trestu; vyznamenajú ho, potrestajú ho; nikdy neminie cieľ vždy trafí, zasiahne;

3. (koho) zanechať, opustiť (o zmene psychického stavu): Zato ma hnev neminul. (Jes.) Mrzutosť ho minula hneď (Tim.) prestal byť mrzutý.

4. prejsť (v čase), uplynúť: minulo niekoľko dní;

nedok. míňať

|| minúť sa

1. stroviť sa, spotrebovať sa: peniaze, zásoby sa minú; noviny sa minuli rozpredali sa;

2. (bezpredm. s kým, s čím i čoho) prejsť popri sebe, obísť sa s niekým: Keď sa minuli, pozreli na seba. (Jégé)

● m. sa cieľa i s cieľom, účinku i s účinkom nedosiahnuť cieľ, účinok; m. sa s povolaním vyvoliť si nevhodné povolanie;

3. prejsť, ubehnúť, minúť (v čase): Odvtedy sa minuli tri roky. (Vans.);

nedok. míňať sa

Slovník slovenských nárečí A – K, L – P

z r. 1994, 2006^*.

míňať nedok.
1. utrácať, vydávať, troviť: Míná penáze (Lukáčovce HLO); Vác míňá, jako prijímá (Bošáca TRČ)
2. používať, zužitkúvať: Na čäj zme ľen ťie zeľini miňäľi, čäj zme ňigdi ňekupovaľi (Dlhá n. Or. DK); Tólko cukru míná na to pečení! (Vištuk MOD)

míňať sa nedok.
1. zmenšovať sa, ubúdať: No a ke_ca strova míňala, chtosi mal koňe, zapráhol a uťekal do domu (Tvrdošín TRS); Tak sa mi to drevo míná, iste mi ho niegdo kradne (Val. Belá PDZ)
F. starí ludé sa míňajú (Bošáca TRČ) - zomierajú
2. mať odbyt (obyčajne pri predaji): Neskán sa na trhu dobre hruški mínali (Dol. Súča TRČ); Šetko sa nán dobre míňá (Bošáca TRČ)
3. postupovať, ubiehať, plynúť: Roki sa míňajú ako voda (Hor. Lehota DK); Ale čas sa míňau̯ a došeu̯ aj čas na jaseň (Záh. Bystrica BRA)
4. expr. ponevierať sa, žiť, priživovať sa: Tak sen sa míňau̯ doma (Mokrý Háj SKA)

Historický slovník slovenského jazyka

z r. 1991 – 2008^*.

míjať p. míňať

míňať [míň-, míj-] ndk
1. koho prechádzať okolo niekoho: kdyz sme gich (poddaných pána Derštvyho) migali, poczali na nas strzylati (BUDATÍN 1577); wěrnj služebnjcyj božj častokráte bohatých hospodářu miňagu a u chudobných se zastawugu (MPS 1777)
2. prestávať existovať, prechádzať: Gežiss wždi zustawa a nemina geho slawa (KK 1709); minúť dk
1. koho, čo obísť; vyhnúť sa niekomu, niečomu: žádám od Boha, ať mne nemine (ASL 1603-04) neopustí; gestly chyr odpornosti a utageny se doswedčy, rychtar obesseny neb kuol neminie (B. BYSTRICA 1709); w tom gisty buďte, že prjsneg pokuty neminete (ĎARMOTY 1742); Telemach s mnohau sikownosti se uhnauc uderenj toho minul (PT 1796); čo mi ma Boh dat, to mnya nemyne (Pie 18. st)
2. plynúť, ubehnúť (v čase): yuz temv mynulo na szwati Jan tri roky (KRAČÚNOVCE 1580); giž noc minula (CC 1655)
F. žiwot nass gako dym mine (GŠ 1758)
3. pominúť, stratiť sa: co dnes w rukach bilo, richle zas minulo (BV 1652); míňať sa ndk
1. (o čase) ubiehať, plynúť: wssecke časy se miňagu, y ty s nimi miness (GV 1755); minagu se roki nasse gako ťin pomaly (GŠ 1758); len dwa roky mynagu sa, čo službu zanyechal (fatens) (BECKOV 1768); tak pri milem a weselem společenstwi miňali se jim (Konštancii a Eugenovi) okamženi, hodiny a dni welmi richle (LPo 18. st); terminy se dawno minuly (B. BYSTRICA 1610); doplatil bednarowý službu na rok, který se mu minul (s. l. 1656); minulo se sto dni (VP 1764)
2. spotrebúvať sa: to neni možna vec, aby se mohlo (pivo) u nas minlat (KUBRICA 1718 LP); wosk se pomalj minia (KT 1753); ponewadž stare (špargle) se minagj, ma pilni zahradnik wždycky mlade hotowe mit (NN 18. st); minúť sa dk
1. zmiznúť, stratiť sa, pominúť: geg (Zuzanina) familia se minula (PONIKY 1793) pomrela
F. desipio: smyslem se minem (WU 1750) zbláznim sa; když se sstěsti mine, práteli také se tratigu; tzo sztaré, vsitko se minye (HPS 1752); nech wssecko zhiňe, čo se ma ras minut (GŠ 1758)
2. spotrebovať sa, stroviť sa: czo se ma minut pre pansky stuol (K. N. MESTO 1690 E); klince se minuly (ŽILINA 1702); wino se na krcžmach mine (TRENČÍN 1716); wssecka uroda sa miňge (MS 1758)