Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

méta -y mét ž. kniž. cieľ: klásť si, dosiahnuť vysoké m-y

méta méty mét ž.

méta méty mét ž. ⟨lat.⟩ 1. kniž. ▶ vopred určený cieľ, ku ktorému smeruje nejaká činnosť, zámer, úmysel: vysnívaná, vytúžená m.; úsilie o najvyššie umelecké méty; výpočet dosiahnutých mét; klásť si vysoké méty; vytýčiť si jedinú métu; už si nedáva nové méty; vysoká škola je pre mňa nedosiahnuteľná m.; Ale nechcem tým povedať - áno, toto je moja posledná méta. [Sme 1996] konečný cieľ
2. publ. ▶ najlepšie výsledky al. najvyššie umiestnenie, obyč. v športe: dosiahnuť magickú métu päťdesiat gólov v sezóne; ich ambície znova siahajú k najvyšším métam; Po vlaňajšom bronze môže myslieť na vyššie méty. [CN 1999]
3. šport. ▶ značka pre cvičencov pri hromadných vystúpeniach: utekať k stanovenej méte; v rohu ihriska sú umiestnené méty
4. šport. ▶ (v bejzbale, softbale) ochranné pásmo (pri hre); priestor pred výbehovou priamkou: postaviť sa na domácu métu; obehnúť všetky méty; bežec sa môže sám pokúsiť získať métu; pálkar dostane prvú métu

méta -y ž. ‹l›

1. kniž. vytýčený cieľ

2. šport. značka pre cvičenca pri hromadných telocvičných vystúpeniach

méta, -y, mét ž.

1. kniž. cieľ: umelecké kultúrne m-y; klásť si, dosiahnuť vysoké m-y;

2. zastar. hranica, hraničná čiara, niečo označujúce hranicu: došli na chotár, vidno nastavané méty (Kuk.); hrať sa na m-u druh detskej hry

méta ž.
1. hraničný kameň medzi roľami: Keď rozďeľiľi poľe, hňe_daľi aj méti, abi každí veďeu̯, poka̋l má zem (Záskalie DK); méta (Blažovce MAR)
2. kameň, ktorý sa používa ako terč či cieľ pri rozličných hrách: Hráči na pasáka musia obehnúť tri kämeňe - méti (Opatovce n. Nitr. PDZ)
3. zried. spôsob hry s loptou: Méta - to zme lobdu odrážali (Bernolákovo BRA)

méta ž lat hranica, hraničná čiara: kamen delj metu žibritousku; toto mohlo zname bity, že luku našu girecsitu pažit recsenu pri wapeniczy pod Bukowinou prvssa meta hrobel chotarna od teg hrobly hore kragom až do samej wapeniczy pustily sme tegže czelej osade založnim spusobem w sto rimskich zlatgech wladaty a užiwaty (KRUPINA 17. st; 1744); metálny príd: Andreas Kocžkovsky pripomenul, gako sa dely chotar hostinsky a kljestinsky, totiss že su znaky metalny, hady, czerovy peny, oskorusovy, ale takové znaky na kterem mieste by boly, fatens powedomosty nemal (KĽÚČOVÉ 1724)