mäso -a mias s.
1. mäkké časti živočíšneho organizmu (sfarbené do hnedočervena); táto hmota použ. ako potrava: zarezať si do živého m-a; surové, chudé m.; hovädzie, hydinové m.; balíčkované m.; variť, piecť, údiť m., chovať hydinu na m.; živé, divé m. nadmerne vyvinuté tkanivo; publ. obchod s bielym m-om vyvážanie žien a detí do cudziny na nútenú prostitúciu
2. hovor. dužina: šťavnaté m. slivky, hrušky
● (človek) z m-a a krvi, kostí s ľudskými chybami; lacné m., riedka polievka; (ne)byť na m. (ne)mať rád mäso;
mäsový príd.
1. vyrobený z mäsa: m-á polievka, konzerva
2. súvisiaci s mäsom: m. priemysel; m-á múčka umelé hnojivo; m-á farba červená ako mäso
3. hovor. byť mäsový mať rád mäso;
mäsko -a s. zdrob. expr.;
mäsisko -a s. zvel. množstvo mäsa al. tvrdé mäso
mäso mäsa mias s.
mäso mäsa mias s. 1. ▶ priečne pruhované svalstvo živočíchov so všetkými organicky súvisiacimi časťami (chrupavky, väzivo, šľachy, tuk); (z hľadiska úžitku pre človeka) kostrová svalovina jatočného dobytka, zveriny, hydiny, rýb, určená na spotrebu al. ďalšie spracovanie: bravčové, hovädzie, teľacie, baranie, jahňacie, konské m.; hydinové, kuracie, morčacie m.; lososie, rybie m.; m. z diviny; surové, čerstvé, mrazené m.; varené, dusené, grilované, údené, vyprážané m.; chudé, mastné, tvrdé, mäkké m.; mleté, solené m.; výsekové, balíčkované m.; biele m. a) menej tučné, ľahko stráviteľné, napr. hydina, zajačina, ryby b) hovor. prsné svaly, prsia hrabavej hydiny (kureniec, sliepok a moriek); červené m. červenkastej farby s vyšším obsahom tuku, napr. hovädzina, bravčovina, teľacina, divina; m. na polievku; vôňa pečeného mäsa; výrobky z mäsa; kilogram, porcia, plátok mäsa; krájať, porciovať m.; umyť, naklepať, osoliť m.; obaliť m. v strúhanke; neje m. a) zdržiava sa mäsitého pokrmu b) je vegetarián; chovať hydinu na m.; nejedáva ťažké mäsá; jelenia sviečková je jedno z najcenenejších mias; Z dlane mu trčalo živé mäso a valila sa krv. [B. Šikula] odhalená rana bez pokožky □ potrav. sójové mäso náhrada mäsa vyrábaná z mletej geneticky nemodifikovanej sóje v podobe kociek, plátkov al. granulátov □ divé mäso nadmerne vyvinuté novovytvorené tkanivo v jazve 2. hovor. ▶ dužinatý vnútrajšok ovocia: šťavnaté m. slivky, hrušky ◘ fraz. byť/nebyť na mäso mať, nemať rád mäso; človek z mäsa a kostí/krvi človek s ľudskými chybami; publ. obchod s bielym mäsom ilegálne vyvážanie žien do zahraničia na nútenú prostitúciu ◘ parem. lacné mäso, riedka polievka a) z mála nemožno očakávať veľa b) malá námaha nemôže priniesť uspokojivý výsledok ▷ mäsko -ka mäsiek s. zdrob. expr.: jemné m.; na tanieri malé m. zaliate omáčkou malá porcia; ponúkať k mäskám holandskú či estragónovú omáčku; Mäska sa kde-tu ujde zo zajaca, sem-tam z holúbätka, raz z divej kačice a raz z jalovičky. [Š. Žáry] ◘ fraz. mladé mäsko (so znevažujúcim, opovržlivým postojom hovoriaceho k označenej osobe) mladá pekná žena al. mladý pekný muž ako objekt sexuálnej túžby ▷ mäsisko -ka mäsísk s. zvel.: odrezať si poriadny kus mäsiska; Keď niet mäsiska, nemá čo variť. [A. Habovštiak]
dužnina mäkká, šťavnatá náplň rastlinných plodov • dužina: dužnina, dužina broskyne • hovor. mäso: šťavnaté mäso slivky
mäso p. dužnina
mäso, -a, mias str.
1. svalové časti živočíšneho organizmu, používané obyč. ako potrava: hovädzie, bravčové, teľacie, konské, kuracie, rybacie m.; surové, varené, pečené, mrazené, údené m.; chudé m. bez tuku (op. tučné); ľahké, biele m. teľacie al. z hydiny; ťažké mäsá bravčovina, divočina pikantne pripravená; chovať (napr. husi) na m.; hovor. živé m. otvorená rana
● človek z m-a a krvi skutočný, nie bez chýb; postava bez krvi a m-a neživotná (napr. v románe); slová ukované z mäsa a krvi (Urb.) burcujúce; lacné mäso, riedka polievka (prísl.) zo zlého materiálu nemožno vytvoriť kvalitný výrobok;
2. hovor. dužnatá hmota plodov, dužina: jablko s chutným m-om;
3. typ. slang. stĺpik olova, na ktorom je odliatok písmena;
1. z mäsa vyrobený: m-é výrobky, konzervy; m-á polievka;
2. s mäsom súvisiaci: m-é hospodárstvo, m. priemysel; m-á múčka druh organického umelého hnojiva; m-é plemeno dobytka chované na mäso;
3. červený ako mäso, mäsovočervený: m-á farba;
mäsko, -a str. zdrob. expr.;
mäsisko, -a str. zvel. expr. hlavne o starom, tvrdom mäse i o veľkom množstve mäsa
mäsisko p. mäso
mäso s. 1. mäkké (svalové) časti živočíšneho organizmu, ktoré sa používajú obyč. ako potrava: Tuža poton sä už ľen mäso porozberälo a odnosilo do izbi (Kokava n. Rim. RS); No meďveť keď ňema plodi, zožere aj meso (Kľak NB); Teraz ľen húske vipekaju a mäsá ďejakie dávajú (Lišov KRU); Teda šelijakú chovu mali, ale massa mali dost (Dobrá Voda PIE); Boli naťešeni, že budú mad masso (Krušovce TOP); Aj vajcá aj masso sa na drustve dobre plnilo (Dol. Súča TRČ); Tú kravu pichnú, že aspon masso sa dá schosnuvat (Kostolné MYJ); Už jim tam zobraľi uš či dajakej kolbasi, či dajakeho mesa jim tam upražiľi (Buglovce LVO); Už meso śe tag ňekupovalo, ľem ked vo štvartek sem - tam (Baldovce LVO) L. hoviadzí maso (Lamač BRA); krafské meso (Dl. Lúka BAR); bravčové meso (V. Maňa VRB); sviňsko meso (Brezina TRB); baraňí maso (Stupava BRA); zajačí maso (Pernek MAL); perlacé masso (Siladice HLO) - z perličky; meso z puľki (Torysa SAB) - morčacie; jarabičacé masso (Siladice HLO) - z jarabice; telací maso (Stupava BRA); slepačie meso (V. Maňa VRB); z raka mäso (Ábelová LUČ); maso bíu̯é (Štefanov SEN) - z pŕs hydiny; maso červené (Štefanov SEN) - pľúca hydiny; strapkavuo meso (Laskomerské BB) - spod krídel hydiny, vlásočnaté; tusté maso (Lamač BRA) - prerastené sadlom; chudé maso (Vištuk MOD) - bez sadla; trúdové maso (Vaďovce MYJ) - biele mäso z hydiny; ščíkané mäso (Brvnište PB) - chudé mäso; masso kosťové (Lapáš NIT) - s kosťou; údzené maso (Hrnčiarovce n. Par. TRN); pečenuo mäso (Ábelová LUČ); viprážanuo mäso (Ábelová LUČ); dinctuvané maso (Vištuk MOD) - dusené; zabíjačkovuo meso (Pukanec LVI) - tradične pripravené na zabíjačkový obed; jelítkové maso (Limbach MOD) - zomleté mäso určené na plnenie jaterníc; klbásovuo meso (Pukanec LVI) - zomleté mäso do klobás; rolované masso (Krakovany PIE) - špeciálne upravené ako závin; maso v prísoli (Štefanov SEN) - v slanom roztoku; lachké maso (Rozbehy SEN) - pľúca, dýchací ústroj zvierat; kijanička na masso (St. Turá NMV) - kuchynské náradie na roztĺkanie mäsa; mľinog na meso (Brezina TRB) - na mletie mäsa F. ňieto mäsa bez kosťi, ňiet človeka bez zlosťi (Krivá DK) - prejavy zlosti nie sú neprirodzené; ňemá na sebe massa za vrapca (Bošáca TRČ) - je veľmi chudý; takuo lacnuo mäso psi žrú (Krivá DK) - lacná vec nemá dlhé trvanie, ľahko sa zničí; masso jag ze starého kona (Pruské PCH), meso ako podošva (Rim. Píla RS) - veľmi tvrdé 2. dužina ovocia, najmä hrozna: Cigánki (hrušky) majú červené meso a maslouki žlté (Návojovce TOP); Časľi majú chutnuo meso v zrňe (Pukanec LVI); Srccóvki majú modz massa (Trakovice HLO); mäsisko s. zvel. expr. k 1: Kováč inšie nejjé len to mesisko (Návojovce TOP); Doňesľi pruotvan, na kotron bolo mäsiska, klbás (Kokava n. Rim. RS)
mäso [mä-, me-, ma-] s svalové časti živočíšneho organizmu, používané obyč. ako potrava: wzal kuzy y z massem (ŽILINA 1558); od Petra Tomanowjech howaziho massa kupeno funtow 16 (TRENČÍN 1580); sam Hospodin ordinowal, aby (ľudia) ne surowe, ale upečene maso gedli (SP 1696); maso okolo zubuow potrieti (RT 17. st) ďasno; baraniho masa funt, braučoweho tučneho masa ffunt (RADVAŇ 1702); warené messo (VP 1764); (vojaci) udle maso wariewaly (LIPTOV 1776); masáry meso sekagj, falessné wáhj užjwagjce (TURIEC 1796) L. gangrea: dive maso (NP 17. st) zhubný nádor; žiwé másso se na nem (tele) ukazowalo (KB 1757) otvorená rana F. predávať svoju dušu za kus m-a zrádzať za jedlo: povedc, ty obzerniku a massozerniku, za co ty predawass dussu twogu, za kus massa (MiK 18. st); komu se massa nedostane, nech na polewcze prestane (SiN 1678) treba sa uspokojiť aj s málom; kdo snedel masso smačne, y polewku wedle prawa nech strowy (Se 18. st) popri príjemných veciach treba robiť aj menej príjemné; -ný príd 1. súvisiaci s mäsom, mäsový: termes: massní čerwík (VTL 1679) larva muchy mäsiarky; carnarium: massny krám (KS 1763) predajňa mäsa; nedržíš pústuw ti, než massné hosťini (BE 1794) 2. mäsitý: prinucenj gsme z našu bidu tež kože predawat a prosime, aby nam sl. stolicza neračila za exces pokladat, rozwažicz takowu drahotu masneho statku (RUŽOMBEROK 1765); -íčko, -ečko dem expr: caruncula: mássečko (KS 1763); caruncula: massyčko (GrP 1771); -ísko augm expr: zdaliss negsu neobrazanym bruchem a zalutkem ti wsssecki krestane, kteri w zakazane dni w patek gako psi masisko zeru (MS 1758)