Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp sssj sss ssj ma priezviská

mäkký mäkší príd.

1. poddávajúci sa tlaku, poddajný, op. tvrdý: m-á kožušina, tráva, perina, m-é ovocie; m. ako blato i fraz. expr. nerozhodný, poddajný; m. ako kus chleba dobrý; v rozlič. odb.: anat. m-é podnebie jeho zadná časť; lek. m. vred; les. m-é drevo; vodohosp. m-á voda; ekon. m-á norma; let. m-é pristátie

2. pôsobiaci na zmysly dojmom jemnosti, lahodnosti, príjemnosti, op. tvrdý: m. hlas, tón, m. pohyb, krok, m. pohľad, m-á výslovnosť; lingv. m-é spoluhlásky artikulované na prednom podnebí (napr. ť, ď); m-é → drogy

3. citlivý, súcitný, prístupný, op. tvrdý: m. človek, m-á povaha, mať m-é srdce

je z m-ho cesta je príliš poddajný;

na mäkko → namäkko;

do mäkka → domäkka;

mäkko prísl. i vetná prísl.: m. vystlať, m. pozrieť; bolo mu m. okolo srdca;

mäkkosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mäkký; mäkko prísl.; mäkkosť ‑i ž.

mäkký -ká -ké 2. st. -kší príd. 1.málo odolávajúci mechanickému tlaku, ľahko meniaci svoj tvar, pružný, poddajný, príjemný, hebký na dotyk; op. tvrdý: m. hodváb, zamat; mäkká tkanina, kožušina; mäkké kreslo, čalúnenie; mäkká koža, guma; mäkká ceruzka, tuha s ktorou sa ľahko píše, kreslí aj pri malom tlaku; mäkká zubná kefka jemná; m. chlieb čerstvý; mäkké cukríky pripravené z ovocného rôsolu, želé; mäkké ovocie s dužinou, napr. maliny, jahody; mäkké, zrelé broskyne; mäkká zem, hlina, oráčina; mäkká cesta nedláždená; posteľ s mäkkým matracom; nosiť mäkké, pohodlné topánky; zabárať sa do mäkkého piesku; nájsť hniezdo vystlané mäkkým páperím; v mäkkom machu sa ukrývajú hríbiky a plávky; trénovať na mäkšom povrchu; Túžil som zacítiť pod nohami mäkký koberec trávy za starootcovskou chalupou. [K. Lászlová]anat. mäkké podnebie zadná časť podnebia, priehradky medzi ústnou a nosovou dutinou; mäkké tkanivá tkanivá tesne obklopujúce kostrovú sústavu (koža, podkožie); lek. mäkká stolica hladký exkrement, odchádzajúci z tela bez väčšej námahy; mäkký vred pohlavná choroba vyskytujúca sa najmä v tropických oblastiach; bot. hrebienok mäkký Ctenidium molluscum mach; stoklas mäkký Bromus hordeaceus tráva; chem. mäkké kovy veľmi reaktívne kovy, prudko reagujúce s vodou, alkalické kovy; hut. mäkká oceľ oceľ s obsahom uhlíka 0,05 až 0,5 %; miner. mäkké minerály minerály s nízkym odporom tlaku pri rýpaní; stav. mäkký betón betón s väčším množstvom vody; polygr. mäkká väzba lepený al. zošitý knižný blok vložený do laminovanej obálky; potrav. mäkké cukrárske výrobky zákusky; mäkké syry roztierateľné syry, čerstvé al. zrejúce v chlade al. v soľnom náleve; mäkké mäsové výrobky výrobky vyrábané z mletej mäsovej suroviny a prísad, tepelne opracované (párky, špekáčiky, klobásy, jemné salámy); let. mäkké pristátie bezpečné pristátie, bez prudkého nárazu a poškodenia lietadla, sondy al. raketoplánu; les. mäkké drevo ľahko opracovateľné drevo obsahujúce veľa živice; vin. mäkké víno menej kyslé víno s menším množstvom tanínu; vodohosp. mäkká voda voda s nízkym al. nepatrným obsahom vápenných a horčíkových zlúčenín; textil. mäkká textilná galantéria priadze, stuhy, gumy
2. ▶ pôsobiaci na zmysly dojmom jemnosti, príjemnosti, harmónie, neostrý, nevyhranený; op. tvrdý: mäkká dlaň; mäkké detské telíčko; mäkké náručie matky; mäkké teplo sviečok; mäkké podvečerné svetlo; mäkké odtiene žltej a oranžovej farby; m. vľúdny hlas; mať mäkké, vláčne pohyby, mäkkú nečujnú chôdzu; páčila sa mu mäkká výslovnosť liptovčiny; Tak som si oči sýtila farbami, sluch hebkou hudbou mäkkého nárečia. [H. Ponická]; Hľadel som na mihotavý mäkký jas, ktorý presvital cez listy mladých gaštanov. [J. Johanides]lingv. mäkké spoluhlásky hlásky tvorené zdvihnutím strednej časti jazyka k podnebiu (napr. ď, ť, ň, ľ); mäkké i samohláska s rovnakou výslovnosťou, ale odlišným písaním ako tvrdé y, píše sa obyč. po mäkkých spoluhláskach a po obojakých spoluhláskach okrem vybraných slov; mäkký jer písmeno v azbuke a dnešnom cyrilskom písme bez hláskovej platnosti; mäkký znak znak označujúci mäkkosť predchádzajúcej spoluhlásky vo východoslovanských jazykoch □ mäkké drogy návykový omamný prostriedok pôsobiaci miernejšie na nervovú sústavu (napr. hašiš, marihuana), syn. ľahké drogy
3. ▶ strácajúci tvrdosť vplyvom vonkajších podmienok (obyč. teplom, varením, pridaním vody, úbytkom vzduchu): m. sneh, ľad; m. vosk, asfalt; mäkké blato; mäkké maslo; mäkké mäso dobre uvarené al. upečené; zelenina je už mäkká; dofúkať mäkké pneumatiky; vypracovať mäkšie cesto
4. ▶ poskytujúci isté výhody a úľavy pre prijímateľa; stanovujúci menej prísne pravidlá: mäkká legislatíva; mäkké kontroly, sankcie; m. trest; zaviesť mäkké rozpočtové obmedzenie v podnikateľskom prostredí; vytvoriť mäkšie podmienky na podnikanie; priniesť mäkší balíček opatreníekon. mäkká norma neúmerne malé množstvo práce určenej na istú časovú jednotku, op. tvrdá norma
5. ▶ vyznačujúci sa láskavosťou, citlivosťou, súcitom, prístupnosťou; svedčiaci o tom, láskavý, nežný; op. tvrdý: m. pohľad stareckých očí; jeho tvár nadobudla mäkší výraz; Ja som mäkký človek, dobrák od kosti, milujem svojich blížnych. [P. Janík]; Maminka má veľký čipkovaný golier, pod krkom starodávnu brošňu a jej mäkká, láskavá tvár hľadí rovno do objektívu. [J. Blažková]
6. ▶ (o človeku) ktorého možno ovplyvniť, ktorý sa prispôsobí cudzej vôli, málo prísny, málo rozhodný; syn. povoľný, ústupčivý, zmierlivý; op. tvrdý: byť m. voči neporiadnikom; na syna bola príliš mäkká; Môj otec bol mäkkej povahy, nevedel ani blche ublížiť. [V. Šikula]
fraz. byť z mäkkého cesta byť veľmi poddajný, povoľný, ústupčivý; mať mäkké srdce a) byť dobrý, láskavý b) byť veľmi citlivý, prístupný citom; nepovedať ani mäkké f nepovedať vôbec nič, mlčať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


kyprý 1. pozostávajúci z čiastočiek, ktoré nedržia pevne pokope; ktorý sa ľahko sype, oddeľuje • sypkýzried. sypkavý: pozorovať hru vetra s kyprým, sypkým snehom; sypkavé snehové páperieľahký: sadiť do ľahkej pôdy (prevzdušnenej, drobivej); opatrne spracúvať ľahké cesto (riedke a dobre vykysnuté) • jemnýmäkký: zahryznúť do jemného, mäkkého koláča

2. p. tučný 1


ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky telaelegantnýgraciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdzasúladnýharmonickývkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celokšarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdzahovor. šikzastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch

p. aj pekný


mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemnýkrehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskomútlydrobný: nežné, útle, drobné detské tielkokniž. subtílny: subtílna postavaslabýtichý (o hlase) • expr. prenežný

2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemnýjemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slováláskavýláskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladeniecitlivý (op. necitlivý): citlivý mladíkmäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdceteplýpreteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slováušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé cityroznežnenýexpr. prenežnýsentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne


poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebkýmäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovovláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožkaohybnýformovateľnýtvárnytvárlivýplastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povahapovoľný: povoľné materinské srdceslabýovplyvniteľnýústupčivýústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný


povoľný ktorý ľahko vyhovie cudzím požiadavkám; ktorý sa prispôsobí cudzej vôli; ktorý je málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných • poddajnýmäkký (op. nepoddajný, tvrdý): povoľná, poddajná povaha; matka je voči synovi veľmi povoľná, mäkkázhovievavýkniž. benevolentnýzried. zvoľný: zhovievaví, benevolentní rodičiaústupčivýústupný (op. neústupčivý, neústupný): spoliehal sa na šéfovu ústupčivú, ústupnú povahupejor. ochotný (ktorý rád vyhovie požiadavkám obyč. v sexuálnej oblasti): ochotná dievčina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mäkký, 2. st. mäkší príd.

1. ľahko sa poddávajúci tlaku, poddajný, hebký (op. tvrdý, tuhý): m. chlieb, sneh, koberec, trávnik, m-á perina, posteľ; m-é cesto, maslo; m-é cukríky želé a dezerty; ovoc. m-é ovocie bez kôstok (jahody, maliny); m-é mäso dobre uvarené, upečené; anat. m-é podnebie zadná časť ústnej klenby; lek. m-é časti tela; m-á stolica; m. vred druh pohlavnej choroby; stav. m-á cesta (op. dláždená); m. betón s väčším množstvom vody; min. m-é nerasty rezné, do ktorých možno rýpať inými, tvrdými; hut. m-á liatina, oceľ; m-é olovo; les. m-é drevo z jedle, smreka, lipy; tech. m-á voda s malým (al. nepatrným) obsahom nerastov; pren. m-á norma vypočítaná podľa neúmerne vysokej spotreby práce; pren. m. človek poddajný al. citlivý; mať m-é srdce o dobrom, súcitnom človeku; hovor. žart. to je taký m. posúch o človeku, ktorý ľahko podlieha vplyvu iných; hovor. človek z m-ého dreva slabý, citlivý, citovo založený;

2. vzbudzujúci dojem mäkkosti; jemný, nežný, lahodný; príjemný: m. hlas, krok, m. pohľad m-é záhyby šiat; m. lesk; m-é náručie; fon. m-é samohlásky skupina predných samohlások (napr. v slovenčine ä, e, i, í); m-é spoluhlásky tvorené zdvihnutím strednej časti jazyka k podnebiu; lingv.: m. jer jedna z dvoch redukovaných samohlások v praslovančine; m. znak znak mäkkosti v ruštine; m. vzor pre skloňovanie podst. al. príd. mien zakončených v kmeni na mäkkú spoluhlásku;

na mäkko: uvariť vajce na m.

zbijem ho na mäkko (Kuk.) veľmi;

mäkko prísl.: m. vystlať hniezdo; m. niečo povedať, m. pozrieť mierne, nežne; hovor. je mu m. okolo srdca je roznežnený; m. padnúť pružne;

mäkkosť, -ti ž.

Morfologický analyzátor

mäkký prídavné meno, mužský rod, životné

(jeden) mäkký; (bez) mäkkého; (k) mäkkému; (vidím) mäkkého; (o) mäkkom; (s) mäkkým;

(štyria) mäkkí; (bez) mäkkých; (k) mäkkým; (vidím) mäkkých; (o) mäkkých; (s) mäkkými;


(jeden) mäkší; (bez) mäkšieho; (k) mäkšiemu; (vidím) mäkšieho; (o) mäkšom; (s) mäkším;

(štyria) mäkší; (bez) mäkších; (k) mäkším; (vidím) mäkších; (o) mäkších; (s) mäkšími;


(jeden) najmäkší; (bez) najmäkšieho; (k) najmäkšiemu; (vidím) najmäkšieho; (o) najmäkšom; (s) najmäkším;

(štyria) najmäkší; (bez) najmäkších; (k) najmäkším; (vidím) najmäkších; (o) najmäkších; (s) najmäkšími;


mužský rod, neživotné

(jeden) mäkký; (bez) mäkkého; (k) mäkkému; (vidím) mäkký; (o) mäkkom; (s) mäkkým;

(dva) mäkké; (bez) mäkkých; (k) mäkkým; (vidím) mäkké; (o) mäkkých; (s) mäkkými;


(jeden) mäkší; (bez) mäkšieho; (k) mäkšiemu; (vidím) mäkší; (o) mäkšom; (s) mäkším;

(štyri) mäkšie; (bez) mäkších; (k) mäkším; (vidím) mäkšie; (o) mäkších; (s) mäkšími;


(jeden) najmäkší; (bez) najmäkšieho; (k) najmäkšiemu; (vidím) najmäkší; (o) najmäkšom; (s) najmäkším;

(štyri) najmäkšie; (bez) najmäkších; (k) najmäkším; (vidím) najmäkšie; (o) najmäkších; (s) najmäkšími;


ženský rod

(jedna) mäkká; (bez) mäkkej; (k) mäkkej; (vidím) mäkkú; (o) mäkkej; (s) mäkkou;

(dve) mäkké; (bez) mäkkých; (k) mäkkým; (vidím) mäkké; (o) mäkkých; (s) mäkkými;


(jedna) mäkšia; (bez) mäkšej; (k) mäkšej; (vidím) mäkšiu; (o) mäkšej; (s) mäkšou;

(tri) mäkšie; (bez) mäkších; (k) mäkším; (vidím) mäkšie; (o) mäkších; (s) mäkšími;


(jedna) najmäkšia; (bez) najmäkšej; (k) najmäkšej; (vidím) najmäkšiu; (o) najmäkšej; (s) najmäkšou;

(tri) najmäkšie; (bez) najmäkších; (k) najmäkším; (vidím) najmäkšie; (o) najmäkších; (s) najmäkšími;


stredný rod

(jedno) mäkké; (bez) mäkkého; (k) mäkkému; (vidím) mäkké; (o) mäkkom; (s) mäkkým;

(štyri) mäkké; (bez) mäkkých; (k) mäkkým; (vidím) mäkké; (o) mäkkých; (s) mäkkými;


(jedno) mäkšie; (bez) mäkšieho; (k) mäkšiemu; (vidím) mäkšie; (o) mäkšom; (s) mäkším;

(dve) mäkšie; (bez) mäkších; (k) mäkším; (vidím) mäkšie; (o) mäkších; (s) mäkšími;


(jedno) najmäkšie; (bez) najmäkšieho; (k) najmäkšiemu; (vidím) najmäkšie; (o) najmäkšom; (s) najmäkším;

(tri) najmäkšie; (bez) najmäkších; (k) najmäkším; (vidím) najmäkšie; (o) najmäkších; (s) najmäkšími;

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÄKKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 62×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
NESLUŠA, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 21×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 9×;
POLTÁR, okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 6×;
ZÁDUBNIE (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 5×;
TEPLIČKA NAD VÁHOM, okr. ŽILINA – 3×;
U KORDIŠOV (obec ZÁKOPČIE), okr. ČADCA – 3×;
STAŠKOV, okr. ČADCA – 2×;
BRODNO (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 1×;
LIETAVSKÁ SVINNÁ (obec LIETAVSKÁ SVINNÁ-BABKOV), okr. ŽILINA – 1×;
PLAVECKÝ MIKULÁŠ, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
PODHORIE, okr. ŽILINA – 1×;
ČADCA, okr. ČADCA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Historický slovník slovenského jazyka V (R-rab — Š-švrkotať) z r. 2000*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu
Morfologický analyzátor