mäkkýš -a mn. N a A -e m. živočích s mäkkým telom bez kostry; zool. mäkkýše Mollusca;
pren. expr. živ. mn. -i slaboch
mäkkýš G a A -ša pl. N a A -še m. (živočích)
mäkkýš -ša pl. N -ši m. (o človeku)
mäkkýš G a A -ša m. 1. pl. N a A -še zool. ▶ živočích s mäkkým telom, napr. slimák, korýtko, chobotnica: ulity, lastúry mäkkýšov; v mori žije množstvo mäkkýšov; škľabka veľká je naším najväčším mäkkýšom 2. iba pl. mäkkýše A -še zool. ▶ početný kmeň bezstavovcov s nečlánkovaným telom bez kostry (okrem hlavonožcov) skladajúcim sa z hlavy, vnútornostného vaku a svalnatej nohy a často chráneným schránkou anorganického pôvodu (Mollusca): morské, sladkovodné, suchozemské mäkkýše 3. pl. N -ši expr. ▶ ľahko ovplyvniteľný človek bez pevného charakteru, so slabou vôľou, slaboch: poslušný m. bez chrbtovej kosti; Lídri v politike vyhynuli, zostali len mäkkýši, chameleóni, sysli a straky. [Sme 2009]
mäkkýš p. slaboch
slaboch človek slabej vôle, zriedkavejšie aj fyzicky slabý človek: je to slaboch, nedá sa naňho spoľahnúť • expr.: mäkkýš • mľandravec • pejor.: zdochliak • zdochlina • vecheť • expr. chriašteľ (fyzicky slabý človek) • pejor. chabec (Kukučín) • pejor. onuca • zgrgoň (Urbánek) • hnilička • hovor. pejor. handra • hrub.: sraľo • sráč • posero • subšt. slabinger (najmä fyzicky) • zbabelec (človek prejavujúci nedostatok odvahy): ujsť ako zbabelec
mäkkýš, -a, mn. č. -e m. živočích s nečlánkovaným mäkkým telom bez kostry; zool. mäkkýše kmeň živočíchov (Mollusca);
pren. (mn. č. -i) o nevýbojných, ústupčivých ľuďoch, slabochoch: Okres vymenoval za prísediacich samých mäkkýšov. (Heč.);
mäkkýší, -ia, -ie príd. k 1: m-ia fauna
mäkkýš m. (miakíš) 1. orech s mäkkou škrupinou: Sú orechi aj makíše, tí sa lachčí rozbíjajú (Budmerice MOD); Makíše boli orechi z velice tenkú škrupinu (Šípkové PIE) 2. gem druh jedlej huby a. bot. masliak obyčajný (Suillus luteus): Našli smo len mekiše (Kameňany REV); Plno mäkišó, ale tvrdoša nevidno (Brusník REV) b. bot. kozák brezový (Leccinum scabrum): mekíš (Revúca) 3. mäkká drobná tráva, obyč. rastúca na brehoch: miakíš (Brodské SKA) 4. zried. chúlostivý človek al. zviera: To makíš strašní, títo birki! (Dol. Súča TRČ)
miakíš p. mäkkýš