Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj priezviská

mäkký mäkší príd.

1. poddávajúci sa tlaku, poddajný, op. tvrdý: m-á kožušina, tráva, perina, m-é ovocie; m. ako blato i fraz. expr. nerozhodný, poddajný; m. ako kus chleba dobrý; v rozlič. odb.: anat. m-é podnebie jeho zadná časť; lek. m. vred; les. m-é drevo; vodohosp. m-á voda; ekon. m-á norma; let. m-é pristátie

2. pôsobiaci na zmysly dojmom jemnosti, lahodnosti, príjemnosti, op. tvrdý: m. hlas, tón, m. pohyb, krok, m. pohľad, m-á výslovnosť; lingv. m-é spoluhlásky artikulované na prednom podnebí (napr. ť, ď); m-é → drogy

3. citlivý, súcitný, prístupný, op. tvrdý: m. človek, m-á povaha, mať m-é srdce

je z m-ho cesta je príliš poddajný;

na mäkko → namäkko;

do mäkka → domäkka;

mäkko prísl. i vetná prísl.: m. vystlať, m. pozrieť; bolo mu m. okolo srdca;

mäkkosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mäkký; mäkko prísl.; mäkkosť ‑i ž.

mäkký -ká -ké 2. st. -kší príd.

mäkký -ká -ké 2. st. -kší príd. 1.málo odolávajúci mechanickému tlaku, ľahko meniaci svoj tvar, pružný, poddajný, príjemný, hebký na dotyk; op. tvrdý: m. hodváb, zamat; mäkká tkanina, kožušina; mäkké kreslo, čalúnenie; mäkká koža, guma; mäkká ceruzka, tuha s ktorou sa ľahko píše, kreslí aj pri malom tlaku; mäkká zubná kefka jemná; m. chlieb čerstvý; mäkké cukríky pripravené z ovocného rôsolu, želé; mäkké ovocie s dužinou, napr. maliny, jahody; mäkké, zrelé broskyne; mäkká zem, hlina, oráčina; mäkká cesta nedláždená; posteľ s mäkkým matracom; nosiť mäkké, pohodlné topánky; zabárať sa do mäkkého piesku; nájsť hniezdo vystlané mäkkým páperím; v mäkkom machu sa ukrývajú hríbiky a plávky; trénovať na mäkšom povrchu; Túžil som zacítiť pod nohami mäkký koberec trávy za starootcovskou chalupou. [K. Lászlová]anat. mäkké podnebie zadná časť podnebia, priehradky medzi ústnou a nosovou dutinou; mäkké tkanivá tkanivá tesne obklopujúce kostrovú sústavu (koža, podkožie); lek. mäkká stolica hladký exkrement, odchádzajúci z tela bez väčšej námahy; mäkký vred pohlavná choroba vyskytujúca sa najmä v tropických oblastiach; bot. hrebienok mäkký Ctenidium molluscum mach; stoklas mäkký Bromus hordeaceus tráva; chem. mäkké kovy veľmi reaktívne kovy, prudko reagujúce s vodou, alkalické kovy; hut. mäkká oceľ oceľ s obsahom uhlíka 0,05 až 0,5 %; miner. mäkké minerály minerály s nízkym odporom tlaku pri rýpaní; stav. mäkký betón betón s väčším množstvom vody; polygr. mäkká väzba lepený al. zošitý knižný blok vložený do laminovanej obálky; potrav. mäkké cukrárske výrobky zákusky; mäkké syry roztierateľné syry, čerstvé al. zrejúce v chlade al. v soľnom náleve; mäkké mäsové výrobky výrobky vyrábané z mletej mäsovej suroviny a prísad, tepelne opracované (párky, špekáčiky, klobásy, jemné salámy); let. mäkké pristátie bezpečné pristátie, bez prudkého nárazu a poškodenia lietadla, sondy al. raketoplánu; les. mäkké drevo ľahko opracovateľné drevo obsahujúce veľa živice; vin. mäkké víno menej kyslé víno s menším množstvom tanínu; vodohosp. mäkká voda voda s nízkym al. nepatrným obsahom vápenných a horčíkových zlúčenín; textil. mäkká textilná galantéria priadze, stuhy, gumy
2. ▶ pôsobiaci na zmysly dojmom jemnosti, príjemnosti, harmónie, neostrý, nevyhranený; op. tvrdý: mäkká dlaň; mäkké detské telíčko; mäkké náručie matky; mäkké teplo sviečok; mäkké podvečerné svetlo; mäkké odtiene žltej a oranžovej farby; m. vľúdny hlas; mať mäkké, vláčne pohyby, mäkkú nečujnú chôdzu; páčila sa mu mäkká výslovnosť liptovčiny; Tak som si oči sýtila farbami, sluch hebkou hudbou mäkkého nárečia. [H. Ponická]; Hľadel som na mihotavý mäkký jas, ktorý presvital cez listy mladých gaštanov. [J. Johanides]lingv. mäkké spoluhlásky hlásky tvorené zdvihnutím strednej časti jazyka k podnebiu (napr. ď, ť, ň, ľ); mäkké i samohláska s rovnakou výslovnosťou, ale odlišným písaním ako tvrdé y, píše sa obyč. po mäkkých spoluhláskach a po obojakých spoluhláskach okrem vybraných slov; mäkký jer písmeno v azbuke a dnešnom cyrilskom písme bez hláskovej platnosti; mäkký znak znak označujúci mäkkosť predchádzajúcej spoluhlásky vo východoslovanských jazykoch □ mäkké drogy návykový omamný prostriedok pôsobiaci miernejšie na nervovú sústavu (napr. hašiš, marihuana), syn. ľahké drogy
3. ▶ strácajúci tvrdosť vplyvom vonkajších podmienok (obyč. teplom, varením, pridaním vody, úbytkom vzduchu): m. sneh, ľad; m. vosk, asfalt; mäkké blato; mäkké maslo; mäkké mäso dobre uvarené al. upečené; zelenina je už mäkká; dofúkať mäkké pneumatiky; vypracovať mäkšie cesto
4. ▶ poskytujúci isté výhody a úľavy pre prijímateľa; stanovujúci menej prísne pravidlá: mäkká legislatíva; mäkké kontroly, sankcie; m. trest; zaviesť mäkké rozpočtové obmedzenie v podnikateľskom prostredí; vytvoriť mäkšie podmienky na podnikanie; priniesť mäkší balíček opatreníekon. mäkká norma neúmerne malé množstvo práce určenej na istú časovú jednotku, op. tvrdá norma
5. ▶ vyznačujúci sa láskavosťou, citlivosťou, súcitom, prístupnosťou; svedčiaci o tom, láskavý, nežný; op. tvrdý: m. pohľad stareckých očí; jeho tvár nadobudla mäkší výraz; Ja som mäkký človek, dobrák od kosti, milujem svojich blížnych. [P. Janík]; Maminka má veľký čipkovaný golier, pod krkom starodávnu brošňu a jej mäkká, láskavá tvár hľadí rovno do objektívu. [J. Blažková]
6. ▶ (o človeku) ktorého možno ovplyvniť, ktorý sa prispôsobí cudzej vôli, málo prísny, málo rozhodný; syn. povoľný, ústupčivý, zmierlivý; op. tvrdý: byť m. voči neporiadnikom; na syna bola príliš mäkká; Môj otec bol mäkkej povahy, nevedel ani blche ublížiť. [V. Šikula]
fraz. byť z mäkkého cesta byť veľmi poddajný, povoľný, ústupčivý; mať mäkké srdce a) byť dobrý, láskavý b) byť veľmi citlivý, prístupný citom; nepovedať ani mäkké f nepovedať vôbec nič, mlčať

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

čerstvý 1. ktorý nedávno vznikol, ktorý bol vyrobený, získaný a pod. pred krátkym časom • svieži: čerstvá, svieža zelenina; čerstvé, svieže silypramenitýpramenistý (o vode vytekajúcej priamo z prameňa) • šťavnatý: čerstvá, šťavnatá zeleň, trávanový (op. starý): priniesť najnovšie správy; vrstva nového snehumäkký (o chlebe; op. tvrdý) • surový (o dreve; op. vysušený, suchý): surové doskyhovor. expr. novopečený: novopečený doktor, vodičpoet. čŕstvy (J. Kráľ)hovor. zastar.: frišnýfrišký: frišná pečienka, frišký púčikkraj. mladý: mladý chliebexpr.: čerstvučkýčerstvulinkýčerstvunkýčerstvušký

2. p. svieži 1, 2 3. p. rýchly


jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahkýpavučinkovýpavučinkovitýpavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistýpáperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučkýhebunkýhebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučkýľahunkýľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnovýfajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkovýpochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabýnepatrnýnebadateľnýľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlýbledýpastelový (o jemných farbách) • nevtieravýdecentný: nevtieravá, decentná vôňanevýraznýnenápadnýmierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétnytlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkkýnežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemnýlahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnenýrafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presnýprecízny: jemná, presná, precízna robota filigránskydetailnýdrobnýkrehkýminuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivýdobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrenývybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivýjemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitnýprejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútlykrehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladenýkultivovanýdistingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberanýdelikátnyhovor.: fajnovýfajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemickýeufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučkýjemnuškýjemnunkýjemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


kyprý 1. pozostávajúci z čiastočiek, ktoré nedržia pevne pokope; ktorý sa ľahko sype, oddeľuje • sypkýzried. sypkavý: pozorovať hru vetra s kyprým, sypkým snehom; sypkavé snehové páperieľahký: sadiť do ľahkej pôdy (prevzdušnenej, drobivej); opatrne spracúvať ľahké cesto (riedke a dobre vykysnuté) • jemnýmäkký: zahryznúť do jemného, mäkkého koláča

2. p. tučný 1


ladný harmonicky pôsobiaci svojou uhladenosťou a jemnosťou • pôvabný: ladné, pôvabné pohyby tanečníkov (op. drsné) • mäkký: mäkké krivky telaelegantnýgraciózny (spojený s eleganciou): elegantná, graciózna chôdzasúladnýharmonickývkusný (navzájom zharmonizovaný, zladený): šaty s ňou tvoria jeden súladný, harmonický, vkusný celokšarmantný (spojený so šarmom): šarmantná chôdzahovor. šikzastaráv. strojný: cvičenci stáli v strojných radoch

p. aj pekný


mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajnýohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľnýtvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemnýhebkýhodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypkýkyprýľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedkykašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinkýhebučkýhebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemnýlahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemnýtlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčnypružnýplynulýharmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblýnevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučkýmäkuškýmäkunkýmäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivýdobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajnýpovoľnýústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupnýzhovievavýblahosklonnýznášanlivýtolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežnýmilýláskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


nežný 1. vonkajším vzhľadom, obyč. súladnými tvarmi, malou intenzitou, príjemným zafarbením (o hlase) vyvolávajúci pocit nehy • jemnýkrehký: pobozkal jej nežnú, jemnú rúčku; pozoroval nežný, krehký profil detskej tváre; prehovorila jemným, krehkým hláskomútlydrobný: nežné, útle, drobné detské tielkokniž. subtílny: subtílna postavaslabýtichý (o hlase) • expr. prenežný

2. plný citu, citovosti; svedčiaci o tom (op. drsný) • jemnýjemnocitný: nežná, jemná dievčina; nežné, jemnocitné slováláskavýláskyplný (naplnený láskou): láskavá mať; láskavé, láskyplné pohladeniecitlivý (op. necitlivý): citlivý mladíkmäkký (plný mäkkosti, poddajnosti): má nežné, mäkké srdceteplýpreteplený (plný vrúcneho citu, priazne k niekomu): pozrel na ňu teplým pohľadom; nežné, teplé slováušľachtilý (plný šľachetnosti, vrúcnosti): prejaviť navonok nežné, ušľachtilé cityroznežnenýexpr. prenežnýsentimentálny (priveľmi naplnený citom): roznežnené, prenežné oči; sentimentálne piesne


poddajný 1. ktorý sa ľahko poddáva fyzickému tlaku, ktorý ľahko prijíma al. mení tvar (op. nepoddajný) • hebkýmäkký: poddajná, hebká tkanina; hebké vlasy; poddajná, mäkká tráva; mäkké olovovláčny (poddajný v dôsledku dostatočnej vlhkosti): vláčne cesto, vláčna pokožkaohybnýformovateľnýtvárnytvárlivýplastický (o materiáloch): ohybný kov; formovateľná, tvárna, tvárlivá hmota; plastická modelovacia hlina

2. ktorého možno ovplyvniť, presvedčiť, získať (o človeku a jeho vlastnostiach; op. nepoddajný) • mäkký (op. tvrdý): poddajná, mäkká povahapovoľný: povoľné materinské srdceslabýovplyvniteľnýústupčivýústupný (málo pevný; op. silný, neovplyvniteľný, neústupčivý, neústupný): slabý, ovplyvniteľný charakter; byť ústupčivý, ústupný


povoľný ktorý ľahko vyhovie cudzím požiadavkám; ktorý sa prispôsobí cudzej vôli; ktorý je málo prísny, málo dôsledný v nárokoch na iných • poddajnýmäkký (op. nepoddajný, tvrdý): povoľná, poddajná povaha; matka je voči synovi veľmi povoľná, mäkkázhovievavýkniž. benevolentnýzried. zvoľný: zhovievaví, benevolentní rodičiaústupčivýústupný (op. neústupčivý, neústupný): spoliehal sa na šéfovu ústupčivú, ústupnú povahupejor. ochotný (ktorý rád vyhovie požiadavkám obyč. v sexuálnej oblasti): ochotná dievčina

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mäkký, 2. st. mäkší príd.

1. ľahko sa poddávajúci tlaku, poddajný, hebký (op. tvrdý, tuhý): m. chlieb, sneh, koberec, trávnik, m-á perina, posteľ; m-é cesto, maslo; m-é cukríky želé a dezerty; ovoc. m-é ovocie bez kôstok (jahody, maliny); m-é mäso dobre uvarené, upečené; anat. m-é podnebie zadná časť ústnej klenby; lek. m-é časti tela; m-á stolica; m. vred druh pohlavnej choroby; stav. m-á cesta (op. dláždená); m. betón s väčším množstvom vody; min. m-é nerasty rezné, do ktorých možno rýpať inými, tvrdými; hut. m-á liatina, oceľ; m-é olovo; les. m-é drevo z jedle, smreka, lipy; tech. m-á voda s malým (al. nepatrným) obsahom nerastov; pren. m-á norma vypočítaná podľa neúmerne vysokej spotreby práce; pren. m. človek poddajný al. citlivý; mať m-é srdce o dobrom, súcitnom človeku; hovor. žart. to je taký m. posúch o človeku, ktorý ľahko podlieha vplyvu iných; hovor. človek z m-ého dreva slabý, citlivý, citovo založený;

2. vzbudzujúci dojem mäkkosti; jemný, nežný, lahodný; príjemný: m. hlas, krok, m. pohľad m-é záhyby šiat; m. lesk; m-é náručie; fon. m-é samohlásky skupina predných samohlások (napr. v slovenčine ä, e, i, í); m-é spoluhlásky tvorené zdvihnutím strednej časti jazyka k podnebiu; lingv.: m. jer jedna z dvoch redukovaných samohlások v praslovančine; m. znak znak mäkkosti v ruštine; m. vzor pre skloňovanie podst. al. príd. mien zakončených v kmeni na mäkkú spoluhlásku;

na mäkko: uvariť vajce na m.

zbijem ho na mäkko (Kuk.) veľmi;

mäkko prísl.: m. vystlať hniezdo; m. niečo povedať, m. pozrieť mierne, nežne; hovor. je mu m. okolo srdca je roznežnený; m. padnúť pružne;

mäkkosť, -ti ž.

mäkko p. mäkký


mäkký príd.
1. csl ľahko sa poddávajúci tlaku, poddajný, hebký: Akí ťi je makí ťen buobik, aňi žuď ho ňetreba (Pukanec LVI); Akuosik je meku̯o to siro (Dol. Lehota DK); Tam sú také makké machorini - taká traslavá póda (Dobrá Voda PIE); Taka śe mekčejša skurka zrobila (Buglovce LVO)
L. maká krava (Bošáca TRČ) - ktorá sa ľahko dojí; makí kón (Blatné MOD) - pokojný, ľahko ovládateľný; maká hniloba (Brestovec MYJ) - choroba stromov; maké víno (Vinosady MOD) - lahodné, ktoré sa dobre pije; makká múka (Dvorníky HLO) - hladká pšeničná múka; meká voda (Návojovce TOP) - s malým obsahom nerastov; maká cesta (Suchá n. Par. TRN) - poľná cesta; mechki hrozno (Trnava p. Lab. MCH), mekuo hrozno (Pukanec LVI) - dozrievajúce, s mäkkou dužinou; makkí štek (Hor. Lovčice TRN) - kolík z mäkkého dreva; makká sára (Myjava) - obuv urobená len z jednej kože, bez nalepenej podšívky; makí ladovec (Tesáre TOP) - mäkší snehový ľadovec; mekí stolok (Klenovec RS) - kreslo; meká lúka (Honce ROŽ) - veľmi mokrá
F. meki jag maslo (Markušovce SNV), mekí ako houno (Rim. Píla RS), makí jag bablna (Ludanice TOP); mekšuo ako mamoukino srce (Kalinovo LUČ) - veľmi mäkké; miet miakú hubu (Stráže n. Myj. SEN) - všetko prezradiť; viberá ani v mekíh hruškách (Kopráš REV) - je veľmi prieberčivý;
2. jemný, citlivý, dobrosrdečný: Makí je to človek, ten všetko dá (V. Rovné BYT); To je takí makí človek, za šecko sa rosplače (Vištuk MOD); Tetka mali takú makkú náturu, že ani sliépku sama nezabili (Šípkové PIE); mäkko prísl. k 1: Nedá sa ešte orat, je makko (Lukáčovce HLO); To malo zrichtuvanú cistú slamu, že be mu bolo aj mäko aj ťeplo (Čelovce MK); vajce na mekuo (Pukanec LVI)
L. zaväzat na mäko (Val. Dubová DK) - jednoducho (zľahka) spojiť dva drôty

mäkký [mä-, me-, ma-] príd
1. poddávajúci sa, málo odolávajúci tlaku, op tvrdý: y wam nesskodilo nekdy trebas y na hnogy aneb smetissty podrimaty a misto polsstare mekeho y kameny pod hlawu položity (ZA 1676); olowo gest meké a težké (OP 1685); lylyum ma dwe wayčka meke, gedno wysseplane a druhe plne (HL 17. st); (bratia) aby ani nesudili lidj, kterych wida makim ruchem a barewnym oblečenych (TRNAVA 1713); syhoty podle Dunage obyčegně make drewo prinássegu (PH 1770); woda čista, maka (WL 1789) s malým obsahom minerálov; (Kallistó a Telemachovi) kwjtki a meka trawa namisto lužka gjm poslužili (PT 1796); kteremu koni noha otekla, wezmi z chleba mekiho stretku, uwar gi s octem, wykidag na sukno a priwažug mu rano a wečer (RG 18. st); hamba gest vmrjty na mekej postely pre vojaka (MVP 18. st)
2. vzbudzujúci dojem mäkkosti, jemný, mierny: literi mekké (BZ 1749) gram palatálne hlásky; (had) ku meksseg pohlawe ponagprwe gest pristupil, to gest z Ewu prweg mluwil a skrzewa nu Adama namluwil (MS 1749) k žene; bruma iners: maká zyma (KS 1763)
3. citlivý, súcitný, láskavý: kdo gest maky w swém skutku; odpowed maká láme hnew, reč twrdá zbuduge prchliwost (KB 1757); Nemcy gmena rozlične magu, národ tento srdce udatneho gest, že nisst nenj w nech (!) z natúry makeg a denglaweg (KrP 1760); semivir: maky, žensky člowek (KS 1763); odegmem od was srdce kamene a dam wam srdce meke (SPr 1783); subst m. m kto onanuje, onanista: any smilnyci, any modlári, any cyzoložnyci, any makky, any sodomsstij, any zlodege králowstwj božj obsahowat nebudu (KB 1757); -o prísl k 1: kdo meko postila, ten na mekem liha (BV 1652); na m-o prísl výraz: repu upeč na mako (RTA 17. st); wegce na měko wařené (FO 1737); za gednu krawinu na mjako wirobenu d 40 (ORLOVÉ 1745); k 2: nekterých liter gméno wisloweno býwa mekko (BZ 1749); k 3: (katolícka cirkev) zebi z hríšníkmi meko zacházila; učiteľuw i mako, i ostre napomínagících poslúchaťi (BN 1796); -osť ž
1. vlastnosť niečoho mäkkého: koren wareny mekost strew odgima (HL 17. st); cyt lidsky widj chleba barwu, wuni geho wonj, ssmachuge geho chuť, dotyka se geho mekosti (DuH 1726); swaty Ján w lúžku swém žádnu mekost netrpel (VP 1764);
2. gram vlastnosť spoluhlások artikulovaných na prednom podnebí: syllaby podle makkosti rjkati (BZ 1749)
3. jemnosť, nežnosť, láskavosť: lenitudo: lahodnost, makost (KS 1763); Telemach naklonen gest na ženskú mekost a spanilost; mentora milug silne a né z mekostu (PT 1778); makost srdca (BlR 18. st)

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÄKKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 62×, celkový počet lokalít: 15, v lokalitách:
NESLUŠA, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 21×;
KYSUCKÉ NOVÉ MESTO, okr. ČADCA (od r. 1996 KYSUCKÉ NOVÉ MESTO) – 9×;
POLTÁR, okr. LUČENEC (od r. 1996 POLTÁR) – 6×;
ZÁDUBNIE (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 6×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 5×;
TEPLIČKA NAD VÁHOM, okr. ŽILINA – 3×;
U KORDIŠOV (obec ZÁKOPČIE), okr. ČADCA – 3×;
STAŠKOV, okr. ČADCA – 2×;
BRODNO (obec ŽILINA), okr. ŽILINA – 1×;
LIETAVSKÁ SVINNÁ (obec LIETAVSKÁ SVINNÁ-BABKOV), okr. ŽILINA – 1×;
PLAVECKÝ MIKULÁŠ, okr. SENICA (od r. 1996 MALACKY) – 1×;
PODHORIE, okr. ŽILINA – 1×;
ČADCA, okr. ČADCA – 1×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

a mäkkej pšenice možno et de blé tendre peuvent
mäkkej a špaldovej pšenice blé tendre et épeautre
mäkkej pšenice do niektorých blé tendre vers certains
musia byť mäkké a musia doivent être tendres et
nie malátne a mäkké pas flasque et mou
predaj 100000 ton mäkkej pšenice vente de 100000 tonnes de blé tendre
predaj 150000 ton mäkkej pšenice vente de 150000 tonnes de blé tendre
tvrdej pšenice a mäkkej pšenice blé dur et de blé tendre
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu