mátožiť nedok. expr.
1. strašiť, mátať: nočné tiene m-li; čosi tu m-í;
pren. m. po dome motať sa
2. znepokojovať, mátať: m-í ho zlá predtucha; v hlave mu m-í otázka
mátožiť -ží -žia (ne)mátož! -žil -žiac -žiaci -ženie nedok.
mátožiť -ží -žia (ne)mátož! -žil -žiac -žiaci -ženie nedok. expr. 1. (kde) ▶ ukazovať sa, zjavovať sa ako mátoha, strašidlo, strašiť, mátať (v poverách, rozprávkach): v ruinách hradu mátoží duch mnícha; neos. v korunách stromov mátoží 2. (kde) ▶ vyvolávať pocit strachu, naháňať strach, ľakať, desiť: v areáli mátoží zhorenisko; nočné tiene mátožili; Hľa, už sú tu Bôry, kde sa kopala rašelina a kde sa dvíhali ponad zem večné pary a mátožili hmly. [A. Habovštiak] 3. (koho; (komu) kde) ▶ vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou, znepokojovať, trápiť; syn. mátať: mátoží ho zlá predtucha; v mysli mu mátožia predstavy vojny; Zle sa nám spalo. Sen mátožil, skutočnosť neradostná. [Š. Žáry]; V hlave mi mátožili otázky: Ako ma prijmú? Zapáčim sa im? [K. Lászlová]; Po Európe mátoží strašidlo terorizmu. [Sme 2004] 4. hovor. (kde; ø) ▶ nespať, byť hore a bezcieľne sa pohybovať po byte, po dome (obyč. v noci, potme): čo mátožíš?; Ktosi mátoží pred polnocou po schodoch. [BŽ 2008]
mátožiť 1. p. strašiť 1, 2 2. p. znepokojovať
plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu
2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti
strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani
2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle
3. p. vyhrážať sa
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
mátožiť, -í, -ia nedok. expr. (bezpredm. i koho) (podľa ľudovej povery) chodiť ako strašidlo, strašiť, mátať: mátožila ho smrť rakúskeho vojvodu (Ondr.); pren. hovor.: m. celú noc po dome, po izbe motať sa (obyč. potme); Janko už mátožil po chyži (Hor.) už bol hore, už vstal; Tône stromov mátožili (Švant.) pôsobili ako strašidlá; niečo mátoží niekomu v hlave, v mozgu, v duši, mysľou, po rozume znepokojuje ho; Mysľou mu ešte mátoží spomienka na dievča. (Gráf);
opak. mátožievať, -a, -ajú
mátožiť nedok. 1. strašiť, mátať: A to večer pri kosceľe matoželo (Hrabkov PRE); mátožiť (Mošovce MAR) 2. expr. šantiť, buntošiť: Dokedi som mala chalupe dievki, chodívali mátožid mládenci (Újazd TRČ) 3. expr. motať sa, túlať sa (obyč. po tme v noci, keď iní spia): Celú noc voľagďe mátožiu̯ (St. Hory BB); Celú nodz mátožiu̯, že zme oka ňezohľi (Mošovce MAR); Mátoží už ot pól noci (Lukáčovce HLO) 4. expr. rozprávať al. inakšie sa prejavovať v spánku: Naje sa pre_cpaňim a v noci poto_matoži (Zborov n. Bystr. KNM); Náš Ščefo každú noc mátoží (Papradno PB)
mátožiť sa nedok. 1. gem zried. veľmi včasne vstávať: Mátoží sa uš od pól noci (Kameňany REV) 2. čiast. vsl snívať sa: S pondzelka na ftorek śe mi dluho cośka matožilo (Závadka SAB); U_śe mi z ňim ňematoželo (Sedlice PRE)
mátožiť ndk chodiť ako mátoha, ako strašidlo, strašiť: kdo by matožil w nocy, ten ma palicy potrestan biti (KONSKÁ 1707); sniwa aneb we spani matoži (MS 1758)