Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.

1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov; neos. m-a ho;

pren. m. po byte v noci nespať a chodiť

2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen; v hlave mu m-la spomienka

expr. v hlave mu m-a je pomätený

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
mátať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑tal nedok.

mátať -ta -tajú (ne)mátaj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.

mátať -ta -tajú (ne)mátaj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (koho; kde) ▶ zjavovať sa ako mátoha, duch, prízrak, strašiť: m. potme ľudí; vraj tam mátajú duchovia; Plašil ma šuchot malinčia v záhrade, mátala ma akási zhrbená postava, čo sa kradla popri múre. [A. Chudoba]; V dedine sa povráva, že ho v noci máta nebožka teta. [M. Zelinka]; neos. v opustenom hrade máta
2. expr. (koho; komu v čom) ▶ vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou, znepokojovať; syn. mátožiť: ten zážitok ho bude m. celý život; neustále ich mátajú hrôzostrašné vidiny; hráčov máta vysoká prehra; v noci ho zase mátal zlý sen; Či naozaj môže byť také spravodlivé kráľovstvo? Už od západu slnka mi to máta v hlave. [A. Hykisch]
fraz. expr. neos. v hlave mu máta má bláznivé myšlienky, je pomätený

mátať 1. p. strašiť 1, 2 2. p. znepokojovať


miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätieprivádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakovexpr.: motaťmítoriť: Nemotaj ma pri čítaní!expr. mátať: čosi mu máta hlavumýliťzavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslamidezorientovaťexpr.: balamutiťbaláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečamikonšternovaťkniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný


plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiťľakaťdesiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlamiznepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správamiexpr.: mátaťmátožiťbalušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu

2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňaťvyháňaťduriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešnerozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovceodstrašovaťkniž. pudiťzapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti


strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátaťexpr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani

2. naháňať strach • ľakaťdesiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaruexpr.: mátaťmátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechuplašiťznepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontuexpr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrťpren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle

3. p. vyhrážať sa


znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiťtlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačiazried. nepokojiťexpr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omínanár. omykať: starosť ho omykáhovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým!hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovaťrušiťvyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušujeexpr.: balušiťmátaťmátožiť: baluší, máta ma zlá predstavaexpr.: hartusiťhartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v dušipokúšaťdráždiťrozčuľovaťpopudzovaťrozrušovaťhnevaťzlostiťjedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehryškrieťmrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácieexpr.: dopekaťdokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspechzmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

mátať, -ta/-ce, -tajú/-cu, rozk. nemátaj nedok. (bezpredm. i koho čím) (podľa ľudových povier) chodiť ako strašidlo; vzbudzovať v niekom strach, strašiť niekoho: Tam Majdula svoje živé dieťa zakopala, ktoré od tých čias máta. (Jégé); neos. v zrúcaninách, na cintoríne vraj máta; pren. hovor. m. celú noc po byte motať sa, tmoliť sa (obyč. potme); pren. bratská láska medzi nami namátala (Heč.) neboli sme veľmi zadobre s bratom

hovor. expr. v hlave mu máta má bláznivé myšlienky, je pomätený; to ho len máta to sa mu len zdá;

opak. mátavať, -a, -ajú

mántať p. mátať


mátať nedok. (mántať)
1. strsl, čiast. zsl strašiť: Tej noci ho vraj voľačo mátalo (Bobrovec LM); F temetóve máce (Kameňany REV); Ľuďia sa dozveďeľi ňi ľem to, že ho mántalo, aľe aj to, že tam choďiu̯ za frajerkou̯ (V. Lom MK); Čosi zas stríca mátalo (Újazd TRČ)
2. expr. trápiť, bolieť: Jag ma začnú kríže mátaťi, tak si klakňem (Svätoplukovo NIT); mátavať opak. k 1: Aľe tu že mátavalo, som počula ľem ot starih rodičou mojich spomínať (Devičie KRU)

mátať ndk chodiť ako strašidlo, strašiť: matagu matohi nočne (MK 18. st); kto bi w nocy matal (RO 18. st); confundere: mátati (PD 18. st); -avať frekv: saepius confundere: mátáwati (PD 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu