mátať -ta/-ce -tajú/-cu nedok.
1. zjavovať sa ako mátoha, mátožiť, strašiť: m. deti, m-nie duchov; neos. m-a ho;
pren. m. po byte v noci nespať a chodiť
2. expr. znepokojovať, mátožiť: m-a ho ťažký sen; v hlave mu m-la spomienka
● expr. v hlave mu m-a je pomätený
mátať -ta -tajú (ne)mátaj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok.
mátať -ta -tajú (ne)mátaj! -tal -tajúc -tajúci -taný -tanie nedok. 1. (koho; kde) ▶ zjavovať sa ako mátoha, duch, prízrak, strašiť: m. potme ľudí; vraj tam mátajú duchovia; Plašil ma šuchot malinčia v záhrade, mátala ma akási zhrbená postava, čo sa kradla popri múre. [A. Chudoba]; V dedine sa povráva, že ho v noci máta nebožka teta. [M. Zelinka]; neos. v opustenom hrade máta 2. expr. (koho; komu v čom) ▶ vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou, znepokojovať; syn. mátožiť: ten zážitok ho bude m. celý život; neustále ich mátajú hrôzostrašné vidiny; hráčov máta vysoká prehra; v noci ho zase mátal zlý sen; Či naozaj môže byť také spravodlivé kráľovstvo? Už od západu slnka mi to máta v hlave. [A. Hykisch] ◘ fraz. expr. neos. v hlave mu máta má bláznivé myšlienky, je pomätený
mátať 1. p. strašiť 1, 2 2. p. znepokojovať
miasť spôsobovať zmätok v mysli • pliesť: Čo ma mätieš, pletieš? Nepleť ma!; tvoja otázka ma mätie • privádzať do rozpakov/do pomykova/do zmätku (spôsobovať bezradnosť): také žarty ma privádzajú do rozpakov • expr.: motať • mítoriť: Nemotaj ma pri čítaní! • expr. mátať: čosi mu máta hlavu • mýliť • zavádzať (miasť niečím nepravdivým): mýlil, zavádzal kolegov výmyslami • dezorientovať • expr.: balamutiť • baláchať: dezorientovať verejnú mienku; baláchali nás peknými rečami • konšternovať • kniž. konfundovať (zároveň prekvapovať, udivovať): v nečakanej situácii bol konšternovaný
plašiť 1. vyvolávať pocit strachu, naháňať strach • strašiť • ľakať • desiť: plaší, straší, ľaká deti strašidlami • znepokojovať (vnášať nepokoj): znepokojovať niekoho zlými správami • expr.: mátať • mátožiť • balušiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu
2. vyvolávaním strachu dostať niekoho, niečo preč odniekiaľ • odháňať • vyháňať • duriť: plašiť, odháňať, vyháňať škorce z čerešne • rozháňať (vyvolaním strachu rozptyľovať na všetky strany): pes rozháňal ovce • odstrašovať • kniž. pudiť • zapudzovať: odstrašovať, pudiť dobiedzavé deti
strašiť 1. ukazovať sa ako strašidlo, mátoha (podľa povery) • mátať • expr. mátožiť: v opustenom dome straší, máta; na hrade mátoží biela pani
2. naháňať strach • ľakať • desiť: straší, ľaká, desí nás možnosť požiaru • expr.: mátať • mátožiť: máta, mátoží ho predstava neúspechu • plašiť • znepokojovať (vnášať nepokoj, obavu, strach): ľudí plašili, znepokojovali zvesti z frontu • expr. balušiť: v noci ju balušili myšlienky na smrť • pren. expr. kuvikať: kuvikajú, že bude zle
3. p. vyhrážať sa
znepokojovať vyvolávať nepokoj, napĺňať obavou • trápiť • tlačiť: priateľove správy ma znepokojujú, trápia, tlačia • zried. nepokojiť • expr. omínať: už dlhší čas ma tá vec omína • nár. omykať: starosť ho omyká • hovor. zastar. turbovať: Neturbuj sa nad tým! • hovor. bantovať: vtáčiky v hniezde neslobodno bantovať • rušiť • vyrušovať (zasahovať do pokoja niekoho): hlas zo susednej miestnosti ma ruší, vyrušuje • expr.: balušiť • mátať • mátožiť: baluší, máta ma zlá predstava • expr.: hartusiť • hartušiť (znepokojovať hlukom, krikom a pod.) • expr. vŕtať: spomienka mu vŕta v duši • pokúšať • dráždiť • rozčuľovať • popudzovať • rozrušovať • hnevať • zlostiť • jedovať: Nechaj psa na pokoji, nepokúšaj, nedráždi, nehnevaj ho!; popudzuje, rozčuľuje, rozrušuje ich predstava prehry • škrieť • mrzieť: škrie, mrzí ho, že ho asi nevyberú do reprezentácie • expr.: dopekať • dokúčať: dopekajú ho myšlienky na neúspech • zmietať (citovo silno vzrušovať): zmieta ním nenávisť
mátať, -ta/-ce, -tajú/-cu, rozk. nemátaj nedok. (bezpredm. i koho čím) (podľa ľudových povier) chodiť ako strašidlo; vzbudzovať v niekom strach, strašiť niekoho: Tam Majdula svoje živé dieťa zakopala, ktoré od tých čias máta. (Jégé); neos. v zrúcaninách, na cintoríne vraj máta; pren. hovor. m. celú noc po byte motať sa, tmoliť sa (obyč. potme); pren. bratská láska medzi nami namátala (Heč.) neboli sme veľmi zadobre s bratom
● hovor. expr. v hlave mu máta má bláznivé myšlienky, je pomätený; to ho len máta to sa mu len zdá;
opak. mátavať, -a, -ajú
mántať p. mátať
mátať nedok. (mántať) 1. strsl, čiast. zsl strašiť: Tej noci ho vraj voľačo mátalo (Bobrovec LM); F temetóve máce (Kameňany REV); Ľuďia sa dozveďeľi ňi ľem to, že ho mántalo, aľe aj to, že tam choďiu̯ za frajerkou̯ (V. Lom MK); Čosi zas stríca mátalo (Újazd TRČ) 2. expr. trápiť, bolieť: Jag ma začnú kríže mátaťi, tak si klakňem (Svätoplukovo NIT); mátavať opak. k 1: Aľe tu že mátavalo, som počula ľem ot starih rodičou mojich spomínať (Devičie KRU)
mátať ndk chodiť ako strašidlo, strašiť: matagu matohi nočne (MK 18. st); kto bi w nocy matal (RO 18. st); confundere: mátati (PD 18. st); -avať frekv: saepius confundere: mátáwati (PD 18. st)