márnica -e -nic ž. miestnosť al. budova na cintoríne pre rakvu s mŕtvym
márnica -ce -nic ž.
márnica -ce -nic ž. 1. etnogr. ▶ jednoduchá stavba na cintoríne slúžiaca na uskladnenie már, drevených nosidiel, dreveného podstavca na truhlu a náradia používaného pri pochovávaní (povrazy, dosky, rýle, lopaty), (prv) aj priestor určený na prechodné uloženie rakvy s mŕtvym pred pohrebom: drevená m.; malú márnicu nahradí nový dom smútku; Dvere na starej márnici surovo zavŕzgali. [J. Balco]; V márnici boli dva rýle, dva krompáče, štyri hrubé povrazy, plechové vedro, železný hriadeľ. [D. Mitana] 2. hovor. ▶ miestnosť v nemocnici, pohrebnom ústave al. pri cintorínoch s chladiacim zariadením na manipuláciu s telami zomretých a ich dočasné uloženie do odvozu pohrebnou službou pred pohrebom: nemocničná m.; chladiace boxy márnice; zamestnanec márnice; dopraviť, previezť telo do márnice; obete leteckého nešťastia ležia v provizórnej márnici; My sme malá nemocnica. Ani márnicu nemáme. [J. Kot] ◘ fraz. je tu ako v márnici panuje tu smutná nálada, pochmúrna atmosféra; ticho ako v márnici veľmi ticho a stiesnene
márnica1, -e, -níc ž. budova al. miestnosť na cintoríne, kde sa prechodne ukladá mŕtvola pred pohrebom al. máry a iné pre hrobára potrebné náčinie; umrlčia komora;
márničný príd.: m-á kaplnka (Tat.)
márnica2 p. márnik
márnik, -a, mn. č. -ci m. človek mrhajúci majetok a peniaze; márnivý človek, márnotratník: Bol totiž ten Borovský veľký márnik a lump. (Tim.);
márnica2, -e, -nic ž.
márnica1 ž. miestnosť al. budova na cintoríne, kde sú uložené máry a iné pohrebné náčinie a kde sa ukladá mŕtvola pred pohrebom: Márňica bou̯a zavretá a svieťiu̯o sa tam (Podkonice BB); Tak ti sa usalašiľi v marňici na cmiňťeri (Bobrov NÁM); Už biu̯o hodňe prítma a rekú príjden kuknu_do márňice (Vajnory BRA)
márnik m. márnivý človek, márnotratník: Adan je velkí márňík, ňebuďe dúho, čo prežeňé črevami celí majetok (Bošáca TRČ); Ti márnig edon, zas si šitki pena̋ze prepucovau̯! (Ratková REV); márnica2 ž.: To je iba taká márňica, peňiaze u ňej ňesplesňejú! (Mošovce MAR); Un ňeplani chlop, ľem ženu dostal marňicu, ňičeho śe pri ňej ňedorobi (Janov PRE) F. lepšá chudobná robotňica, jako bohatá márňica (Bošáca TRČ)