márne 2. st. -nejšie prísl. ▶ bez dosiahnutia očakávaného výsledku, cieľa, úžitku; syn. darmo, zbytočne, nadarmo: m. prosiť; m. hľadať odpoveď; m. ponúkať pomoc; m. čakať na návrat svojich blízkych; m. sa vypytovať na cestu; m. sa tešil, že ju prekvapí; Ozval sa tuhý potlesk, sudca márne zvonil, márne čosi kričal, potom sa vzdal a odovzdane čakal, kým sa obecenstvo utíši. [L. Mňačko]; Adam čoraz častejšie a márnejšie hľadá veci, ktoré niekde odložil alebo založil. [D. Dušek]