málokto -koho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (ľudí), malý počet (ľudí), zriedkakto: s m-kým sa priatelil
málokto -koho -komu -koho -kom -kým zám. neurčité substantívne
málokto -koho -komu -koho -kom -kým zám. neurčité substantívne ▶ odkazuje na veľmi malý al. minimálny počet osôb, sotvakto, zriedkakto: m. pochybuje o priaznivom výsledku; u málokoho vyvolá ten vtip úsmev; v tú noc sa málokomu chcelo spať; jeho argumenty málokoho presvedčili; málokoho to zaujíma, trápi; pri málokom sa cítila tak dobre ako pri svojom otcovi; s málokým si rozumie; Talent živo rozprávať aj písať je naozaj daný iba málokomu. [Š. Žáry]
málokto vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (ľudí), malý počet (ľudí); iba niekto, len niekto, takmer nikto • zriedkakto • sotvakto: na neho si už málokto, zriedkakto spomenie; sotvakto mu bude chcieť pomôcť
málokto, -koho zám. neurč. len niekto, len jednotliví ľudia: málokto vedel tak nohami preplietať (Tim.); na námestí málokoho vídať (Kuk.)
málochto p. málokto
málokto zám. neurč. (málochto) vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (ľudí); zriedkakto: Asekuráciju málochto mau̯, asekuruvaťi zme sa ňedali pre veľa plaťeňia (Čelovce MK); K nám len málochto príďe (Hliník n. Hron. NB); S takéj ňemoce málochto vínďe (Bošáca TRČ); Len málogdo vie hrať na harmoňiku (Návojovce TOP)
málokto [-kdo] zám neurč len niekto, len jednotliví ľudia: na mne sa malokdo zepta, nebo mne kazdj zná (KC 1791)