máločo -čoho zám. neurč. vyj. neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí), sotvačo: iba málo (vecí): m. si pamätať, m-čím sa odlišovať, m. mladší
máločo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne
máločo -čoho -čomu -čo -čom -čím zám. neurčité substantívne ▶ odkazuje na neurčitý (obyč. veľmi malý al. minimálny) počet vecí al. javov, sotvačo: m. ho prekvapí, vyvedie z miery; m. si z toho pamätám; jeho správanie má s rozvahou m. spoločné; máločoho sa bojí; máločomu rozumie lepšie ako strojom; zhodneme sa len v máločom; máločím sa odlišovali jeden od druhého; len s máločím si nedokáže poradiť; je odo mňa len o m. starší trochu, o čosi; Hlúpol a osprostieval: len máločo vedel tak isto a presne. [D. Dušek]
máločo vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho množstva (vecí) al. minimálnej miery; iba málo, len málo, takmer nič • sotvačo: máločo, sotvačo ho vie uspokojiť • málo • trocha • trochu: je o máločo, málo, trocha mladšia od priateľky
máločo1, -čoho zám. neurč. len niečo, málo vecí: chorý máločo užil (Kuk.); máločím sa mu možno zavďačiť
máločo2 prísl. len málo, len niečo, len trochu: Donč za celé tri týždne máločo spal. (Jégé); máločo menší odo mňa sotva badateľne
máločo zám. neurč. vyjadruje neurčitosť s odtienkom minimálneho rozdielu v rozmere, čase a i.: Potom zme boľi kúpiľi kravu, no máločo zme hu maľi (Ležiachov MAR); Je máločo menší odo mňa (V. Bielice TOP)
máločo zám neurč i prísl len málo, len trochu: na to maloczo dbay (B. BYSTRICA 1585); teto časy maloco az y nysst lude posielaly (LUKOV 17. st E); o dussu twogu maloco aneb nisst nedbass; on o ginssich obrazoch maloco dbal, toliko obraz bohine lasky a milosti oplakawal (MS 1758); celi temer tento swet z obiwatelmi swimi maloco odchodnegssi, gesli na horssi a bezboznegssi gest (MK 18. st)