Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj scs ssj ssn hssj subst priezviská

máj -a m.

1. 5. mesiac v roku: studený, teplý m.; Prvý m. Sviatok práce

2. vys. okresaný a ovenčený strom, kt. pred 1. májom stavajú mládenci dievčencom

3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby

studený m., v stodole raj;

májový príd. k 1: m. sprievod; m. dážď, m-á bryndza;

májik -a m. zdrob. k 2, 3

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
máj ‑a m.; májový; májik ‑a m.

máj mája pl. N máje m.

máj1 mája pl. N máje m.lat.⟩ ▶ v poradí piaty mesiac v roku: chladný, daždivý m.; agáty kvitnú v máji; toto je jeden z najteplejších májov; stalo sa to začiatkom, koncom mája; začiatok výstavby je naplánovaný na m.; premiéra sa preložila z apríla na m.; Preto moje máje majú príchuť cukrovej vaty, melódiu kolotočov, vôňu petržalských parkov. [Slo 2008]prvý máj (v období socializmu) tradičná organizovaná oslava sviatku práce 1. mája spojená s povinnou účasťou žiakov, študentov a pracujúcich v sprievode a popoludňajšími ľudovými veselicami ◘ parem. studený máj, v stodole raj; studený marec, mokrý máj - bude humno ako raj; suchý marec, teplý apríl, mokrý máj - bude žito ako háj; v máji chladno - bude vína na dno


máj2 mája pl. N máje m. 1.vysoký okresaný strom s vrcholcom ozdobeným farebnými stužkami, šatkami al. fľaškou pálenky, ktorý stavajú mládenci pred domy dievčat, kostol al. verejné budovy v predvečer 1. mája al. pred Turícami: postaviť m.; dediny krášlia vysoké máje; živo sa pamätá na stavanie a váľanie májov; mládenci sa pretekali v šplhaní na obecný m.
2. ▶ farebnými stuhami vyzdobený stromček, ktorý sa upevňuje na krov po dokončení hrubej stavby: vztýčiť m. na rodinnom dome, na budove nového kostola; máje mali chrániť pred zlými duchmi a chorobami
májik -ka pl. N -ky m. zdrob. k 1: po dedine chodili deti s májikom ozdobeným mašličkami a spievali

-áj/5012±132: substantíva m. neživ. N+A sg. 4127→4142
+71
−89
máj/3467 háj/493→675
+25
−43

-j/5938217±11593 8.20: substantíva m. neživ. N+A sg. 185260→185436
+526
−629
vývoj/19193 rozvoj/17401 pokoj/15507 postoj/13723→13726±2 boj/12910→12916
+6
−4
predaj/11393→11417
+41
−18
zdroj/10302 kraj/6693→7130±162 turnaj/6950 čaj/6168 nástroj/5333 hokej/5196 súboj/5028 okraj/5007 olej/3838 stroj/3810 j/3467 dej/2768→2780
+8
−6
prístroj/2757 Dunaj/2313 údaj/2188 (96/23009)

máj -a m. ‹l›

1. piaty mesiac v roku: Prvý m. Sviatok práce

2. vysoký okresaný strom (obyčajne ihličnatý) s vrcholcom ozdobeným stužkami, ktorý stavajú mládenci dievčatám pred 1. májom

3. ovenčený stromček ako symbol dokončenia stavby;

májový príd.: m. dážď; cirk. m-á pobožnosť každodenná mariánska večerná pobožnosť v máji

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

máj1, -a m. piaty mesiac v roku: studený máj, v stodole raj (prísl.); krásna ako hora v m-i (Vaj.); Prvý m. prvý deň mesiaca mája, slávený ako Sviatok práce; pren. revolučné m-e oslavy 1. mája; pren. bás. m. života mladosť;

májový príd.: m. dážď, m-á bryndza; m-é dieťa v máji narodené; ovoc. m-á višňa, čerešňa raná sorta


máj2, -a m.

1. vysoký okresaný smrek al. jedľa s pestro vyzdobeným vrcholcom, ktorý pred prvým májom stavajú dedinskí mládenci dievkam: stavať (zried. i sadiť) máje; Ezech sadí milej sedliačke máje. (Vaj.)

2. vyzdobený stromček, ktorý murári al. tesári stavajú pri dokončení stavby;

3. vŕbová vetvička ozdobená farebnými výduškami vajec, nosená v niektorých krajoch na Kvetnú nedeľu; chodiť s m-om;

májik, -a m. zdrob. expr. (Urbk.)

májový p. máj1


máj1 m. csl piaty mesiac v roku: Konope sa siaľi v máji, keď zme sa už ňebáľi mrazou (Detva ZVO); A v máji je treba zaz nabrať čečini (Chocholná TRČ); Ta me chodziľi u maju i u junu do školi (Brezina TRB);
F. stuďení máj, f stodole raj (Lapáš NIT); v máji abi palica pasciérovi aňi ňeosichala (Bošáca TRČ); májový príd.: májoví dášť (Bobrovec LM); májová chvíle (Kameňany REV); májoví ofčí sir (Dol. Súča TRČ); májové čerešne (Šípkové PIE); májovuo drevo (Zázrivá DK)
L. majova gazdiňa (Fintice PRE) - nešikovná; májoví kvet (Zariečie PCH) - druh rastliny, bot. púpava lekárska (Taraxacum officinale);


máj2 m. i mája ž.
1. ihličnan s opadavými ihlicami, smrekovec; červený smrek: máj (Ploštín LM, Lipt. Peter LM)
2. smrek al. vysoká žrď s chvojkou na vrcholci pestro vyzdobená stužkami (mládenci ho stavali pred dom dievkam na 1. mája al. na Turíce): Máj miseu̯ biď rouní ako sviečka (Detva ZVO); Dioukam sa máje stavajú (Pečenice LVI); Máje dávali dolú koncem mája (Vajnory BRA); Na hodi bívau̯a mája pret šenkem (Rača BRA); Na Rusadľe v sobotu večar nośeľi paropci dzeukom maje (Rankovce KOŠ)
3. vŕbová haluz s ozdobami: Na Kvetnú nedelu zme nosili máj a na nom vidúchance (Rumanová HLO); Malé ďeťi choďili z májom spévať Kvetnú neďelu (Lapáš NIT)
4. druh záhradnej rastliny, bot. orgován (Syringa): Uš kvitňe máj (Podhradie PDZ)

máj, május m lat
1. platy mesiac v roku: v veselém máju v mesíci (ASL 1676); w tento den prwnj mesyce majus (SP 1696); gar až do maga (LR2 17. st); majus, mág má 31 dnj (UČ 1781)
F. suchy marecz, mokry may, bude humno gako hay (SiN 1678)
2. vysoký smrek al. jedľa s pestro vyzdobeným vrcholcom, kt. sa pred prvým májom stavia dievčatám: dalo se Nemcom za mage (ŠTÍTNIK 1691); Javorik dowgezol maje (ŠTIAVNIK 1784)
3. vetva z rastliny (vavrín, oliva, cyprus) používaná pri náboženských obradoch: verbenatus: pod kossyčkem, pod mágem ozdobeny (KS 1763); -ový, májusový príd k 1: májový, veselý čas (ASL 1603-04); mayoweho masla (KLe 1740); majus mensis: magowy mesyc; majuma: beseda magussowá u Rjmskych (KS 1763); milo mi je w teplom jarnom čase bawit oko na majowej kráse (LPo 18. st)


majus p. máj

Mág Mág
máj
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma
N (jeden) máj
G (bez) mája
D (k) máju
A (vidím) máj
L (o) máji
I (s) májom
mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma
N (tri) máje
G (bez) májov
D (k) májom
A (vidím) máje
L (o) májoch
I (s) májmi

Databáza priezvisk na Slovensku

vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998.
Priezvisko MÁJ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 7×, celkový počet lokalít: 4, v lokalitách:
LAMAČ (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 3×;
FIĽAKOVO, okr. LUČENEC – 2×;
BISKUPICE, okr. LUČENEC – 1×;
LUČENEC, okr. LUČENEC – 1×;

Zvukové nahrávky niektorých slov

bolo to dvanásteho mája c'était le 12 mai
ktoré dujú od mája qui règnent de mai
mája bol každý predmet mai, chaque objet était
mája do začiatku augusta mai à début août
mája sa mladí ľudia mai, les jeunes gens
mája 2010Administratívna spolupráca a boj mai 2010Coopération administrative et lutte
mája 2010Strategické ciele a odporúčania mai 2010Objectifs stratégiques et recommandations
októbra do mája a 21 octobre à mai et 21
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu