lyžica -e -žíc ž.
1. náčinie na naberanie (tekutých) pokrmov; jeho obsah: polievková, jedáca l.; l. cukru
2. čo sa tvarom podobá lyžici: l. na obúvanie obuvák; murárska l.; l. bagra
● → jesť veľkou l-ou;
lyžicový príd.: l-é rýpadlo;
lyžička -y -čiek ž. zdrob.: kávová l.
● expr. v l-e vody by ho utopil nenávidí ho
lyžica -ce lyžíc ž.
lyžica -ce lyžíc ž. 1. ▶ pomôcka na naberanie (tekutých) pokrmov s dlhou rúčkou a plytkou, oválnou nádobkou na konci, súčasť príboru; jej obsah: veľká, polievková l.; antikorová l.; jesť polievku lyžicou; halušky naberali drevenými lyžicami; pridať do cesta lyžicu cukru; s chuťou prehltol zopár lyžíc ovsenej kaše; Ticho, iba z jedálne počuť štrngot lyžíc. [L. Ťažký]; Vyjedá cínovou lyžicou bravčovú konzervu. [H. Zelinová]; Starý otec si do kávy nadrobil koláč a rozmočené kúsky lovil lyžicou. [LT 1998] 2. ▶ niečo tvarom pripomínajúce toto náčinie: oceľová, brúsená štukatérska l.; murárska l. nástroj s drevenou rúčkou na nanášanie a roztieranie malty pri omietaní; odtlačková l. pomôcka na zhotovovanie odtlačkov zubov; l. na obúvanie obuvák 3. ▶ nádoba, súčasť stroja na ťažbu, naberanie, nakladanie al. premiestňovanie zeminy, piesku a iných sypkých materiálov: nakladacia l.; vrtná l.; l. rýpadla; bagre s malým objemom lyžice; Lyžicu ponáral [bager] hlboko do výkopu. [P. Karvaš] ◘ fraz. jesť veľkou lyžicou a) byť na hostine b) veľa a dobre jesť; iron. myslí si, že všetku múdrosť [sveta] lyžicou vychlípal namýšľa si, že je veľmi múdry, najmúdrejší, že sa už nič nemusí učiť ▷ zdrob. ↗ lyžička
lyžica p. obuvák
obuvák nástroj lyžicového tvaru slúžiaci pri obúvaní • lyžica • zried. vyzuvák
lyžica, -e, -žíc ž.
1. náčinie na naberanie tekutého jedla, najmä polievky: drevená, polievková, strieborná, hliníková, jedáca l.
● hovor. jesť veľkou l-ou mnoho spotrebovať; byť na hostine; expr. utopil by ho v l-i (v lyžičke, lyžke) vody nenávidí ho, rád by ho zničil, odstránil;
2. obsah lyžice: užívať denne tri l-e lieku;
3. druh nástroja majúceho tvar lyžice: zalievacia l. vo včelárstve na zalievanie rámikov voskom; murárska l.;
lyžicový príd.: tech. l. vrták, l-é rýpadlá;
lyžička, -y, -čiek ž. zdrob.: kávová l.;
lyžičkový príd.: poľnohosp. l-á sejačka
ležic, ležica p. lyžica
ložic, ložica p. lyžica
lužica p. lyžica
lyžica i lyžic ž. (ležica, ležic, ložica, ložic, lužica, užica) 1. strsl, zsl náčinie na jedenie tekutého al. riedkeho jedla: Ližicou sa je aj villičkou (V. Maňa VRB); Straťela sa mi edna ložic (Kociha RS); Oparenú košku zeleznema ležiciami oškrabali dou̯ (Čelovce MK); Z užicú sa jedu̯o z jednéj mise (Hlboké SEN); Lužice su ve sponnén fijóku kredenci (Trakovice HLO); Ešťe aj detko a bapka jedávali drevenními ložicámi (Súlovce TOP); ležic (Pondelok RS, Vaľkovo RS); ložic (Mokrá Lúka REV, Čerenčany RS, Teplý Vrch RS) F. jezď veľkou ložicou (Rim. Píla RS) - hostiť sa, byť na hostine; utopil bi ho v užici vodi (Vaďovce MYJ) - má k nemu veľmi negatívny vzťah 2. strsl, zsl obsah lyžice: Po ležici sa dávalo s ňeho do mľieka a tak sa kľagalo (Čelovce MK); Je to modz rietke, pridaj ešťe jennu ložicu múki (Bošany TOP); Zebrali ližicu masťi (Adamovce TRČ); Zohrála sa voda a dalo sa desad lužídz vodi do teho (Borová TRN); Zedeu̯ jednu užicu a necháu̯ tak (Jablonové MAL) F. otkázaní na každú ľižicu kúpiď (Mojš ŽIL) - treba kupovať všetko 3. miest. drevená varecha na miešanie pri varení: Miešaťi máž drevenou ložicou (Kociha RS); drevená ližica (Smrečany LM); ližica (Paludza LM, Lisková RUŽ) 4. náčinie majúce tvar podobný lyžici a. na naberanie malty: Maltu zobrau̯ na ližicu a s ňej hu hoďeu̯ na ťehli (Návojovce TOP); ližica (Bošáca TRČ) b. používané ako pomôcka pri obúvaní, obuvák: Dzeže si dala tu ližicu? (V. Rovné BYT)
lyžica [lyž-, luž-, l(o)ž-] ž 1. náčinie na naberanie tekutého jedla; jej obsah: piet lzycz striebrnych (ŽK 1507); lizicze dwe a gedny widlicsky (s. l. 1625); wyna ložycu (KLe 1740); welike lužice (NJ 1785-88); x. pren (ľudia) magi ližicu wjc mudrosti (SP 1696) sú o niečo múdrejší 2. náčinie majúce tvar lyžice: welyka kucharska lžyce aneb warecžka (PG 1656); agerowana železna ližicza (M. KAMEŇ 1704); zrnká mají se s dérkatú ližicu vybrat (VK 1764); lyžičný príd: L. l-á bylina bot lyžičník lekársky Cochlearia officinalis: succus cochleariae: sstiawa ližičné byliny (TT 1745); -ička dem 1. k 1: 24 lyzyczek strybernych (BRATISLAVA 1667 E); piet liziczek na kawu (BECKOV 1729); mystrum: lyžička apatékárská púl tretyho kwjntlika; lingva: gednég ližički mjrka (KS 1763); stribernich k gedeny lužiček (Kur 18. st); 2. k 2: lžička ússy čistit (NP 17. st); spathula: ňegaka lopatka, ližička myssagna (KS 1763) 3. bot veterník žltuškovitý Isopyrum thalictroides: isopyrum: ližycka, bylina wodny (KS 1763); -ový príd k 1: britannica: bylina ližičkoweho listu (KS 1763); k 3: z ližičkowé byliny woda (TT 1745) z lyžičníka lekárskeho