lura -y ž. ‹nór < isl› archeol. trúbkový dychový nástroj z mladšej doby bronzovej v severskej oblasti
ľora i ľura ž. (lóra) 1. expr. nekvalitné, nechutné tekuté jedlo, žbrnda (o káve, polievke a pod.): Suseda nakľochňela dáku ľóru, aľe ňi a ňi ju jesťi (Turíčky LUČ); To len taká lóra u váz na friščik (Kameňany REV); To že je kava, več to je ľura! (Turzovka ČAD); ľóra (Tisovec RS); ľura (Studenec LVO) 2. vin. podradné víno z výpreškov a vody, druhák: Ľora je slatka jag vino, ľemže štichi ňima (Trnava p. Lab. MCH) 3. expr. nadávka človeku, ktorý veľa pije: Ti ľura jedna! (Studenec LVO)
ľura p. ľora
lura p. rúra