lupina -y obyč. mn. lupiny -pín ž. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa obyč. z hlavy, šupiny: l-y vo vlasoch, padajú mu l-y
lupina -ny obyč. pl. lupiny lupín ž.
lupina1 -ny obyč. pl. lupiny lupín ž. ▶ drobný odlúpnutý kúsok zrohovatenej pokožky na hlave, ľahko sa oddeľujúci od vlasov, šupina: nadmerná tvorba lupín; šampón proti lupinám; mať lupiny vo vlasoch; zbaviť sa lupín; padajú mu lupiny ▷ lupinka -ky obyč. pl. lupinky -niek ž. zdrob.: usiluje sa mať vlasy bez jedinej lupinky; vyčesať lupinky
lupina2 -ny lupín ž. ⟨lat.⟩ 1. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade bôbovitých, z ktorého početných druhov sa niektoré pestujú ako krmivo: ružové, modrofialové kvety lupiny; hľuzy lupiny; pestovať, silážovať lupinu; svah zarastený lupinou □ bot. lupina biela Lupinus albus; lupina žltá Lupinus luteus; lupina mnoholistá Lupinus polyphyllus pôvodom zo Severnej Ameriky, vysádzaná ako okrasná rastlina, používaná na spevňovanie pôdy, známa pod názvom vlčí bôb 2. ▶ plody tejto rastliny (struky a semená): múka z lupiny
lupina -y ž. ‹l›
1. bot. dvojklíčna rastlina rodu Lupinus, z ktorého početných druhov sa niektoré pestujú ako krmivo, vlčí bôb
2. semená tejto rastliny ako krmivo;
lupinový príd.
lupina1 obyč. mn. č. drobné kúsky pokožky odlupujúce sa z hlavy • šupina: vlasy plné lupín, šupín
lupina2 kŕmna olejnatá rastlina • vlčí bôb
lupina, -y, obyč. v mn. č. lupiny, -pín ž. šupina, obyč. z hlavy;
lupinka, -y, -niek ž. zdrob.
lupina2, -y, -pín ž. druh kŕmenj olejnatej rastliny, vlčí bôb; bot. l. biela (Lupinus albus)
lupina ž. (lupiňa, upina) 1. miest. strsl, spiš, zempl šupka (varená al. surová), škrupina (na ovocí, zelenine, orechoch a pod.): Viber tod orech s té lupini! (Rochovce ROŽ); To ni dobrí hrach, má velkia lupini (Nandraž REV); Poreseľovaľi śe bandurki do muki uvareni v lupiňe (Lastomír MCH); Pasuľa śe lupe a ostaňu lupini (Trhovište MCH); lupine zo struka, z buoba (Dol. Tisovník MK); lupini s krompeló (Revúca); upini (Niž. Šuňava POP) 2. kožka, blana ap.: Vola zvaľilo na zem a roh mu odlomilo, tagže sa mu ľen na takej lupiňe držäu̯ na spotku (Kňažia DK); lupina (Liesek TRS) 3. obyč. mn. č. jzsl, šar šupina vo vlasoch: Tíh lupín sa nemóže nijako zbavit (Bzince p. Jav. NMV); Má lupini, už dávno si ňeumívau̯ hlavu (Bánovce n. Bebr.); Mieu̯ plnú hu̯avu upín (Stupava BRA); lupini (Kubrica TRČ); u̯pini (Skalica); Vo vlasoh mal pulno lupinoch (Solivar PRE) 4. miest. gem, tek, čiast. jzsl šupina pokrývajúca telo rýb a plazov: upine (Markuška ROŽ); lupina (Šuľa MK); lupini (Zem. Lieskové TRČ); lupinka ž. zdrob. expr. k 1: lupinka (Kys. N. Mesto)
lupina ž 1. tvrdá zhrohovatená doštička na tele rýb, šupina: (ryby) magú plytwa a lupinj (KB 1757); mollia: rybi bez lupin (KS 1763) 2. niečo podobné šupinám, jemné, odlupujúce sa vrstvy niečoho: kuora wrbowa zhany lupiny z hlawy (LR1 17. st); tunica: lupina, blánka očy (KS 1763) 3. škrupina, šupina, koža na ovocí ap.: škrupin aneb lupin z kramskych bobkuow (RT 17. st); cibulne lupinj aneb kožkj (RN 17.-18. st); melicarpium: gablk granatowých kúrka aneb lupina; pericarpium: lupina, ssupina, w ktereg semeno ležj (KS 1763); orechowych lupyn (HK 18. st) 4. lupeň: negakeho kwjtka na spúsob ruži lupina (KS 1763) 5. ušný lalok: lobus: lupina ucha (KS 1763); -ový príd k 2, 3: sqvameus: lupinowy, ssupinowy (KS 1763); -ka dem k 1: pinnula: ryby lupinka (KS 1763); k 2: valvulus: lupina, lupinka (KS 1763); k 3: mnostwy semena ma lebeda w lupinkach okruhlych (HL 17. st); crustula: kúrka, sskrupinka, lupinka (KS 1763)