luna -y ž. poet. mesiac na oblohe: svit l-y;
lunárny príd. mesačný: astron. l. rok; l. modul na kozmickej lodi
luna luny ž. poet. ▶ mesiac na oblohe: okrúhla l. na tmavom nebi; zlatistý svit luny; úzky kosák luny; Luna pretíska sa čiernymi mračnami. [R. Jašík]; Váhavo pristúpil k nej, chytil ju za plecia a obrátil tvárou k lune. [J. Balco]
luna p. mesiac
mesiac družica Zeme, ktorú možno dobre pozorovať v noci • poet. luna: mesiac, luna pláva po nočnej oblohe
luna1, -y ž. bás. mesiac na oblohe: skveje sa luna v nebi belasom (Jes.);
lunný príd.: l. svit (Vaj.); pren. l-é oči (Vaj.) žiarivé
luna2, -y, lún ž. nár. vlna na vode: Duní Dunaj a luna za lunou sa valí. (Chal.);
lunka2, -y, -niek ž. zdrob.
(jedna) luna; (bez) luny; (k) lune; (vidím) lunu; (ó) luna!; (o) lune; (s) lunou;
(štyri) luny; (bez) lún; (k) lunám; (vidím) luny; (ó) luny!; (o) lunách; (s) lunami;