luna -y ž. poet. mesiac na oblohe: svit l-y;
lunárny príd. mesačný: astron. l. rok; l. modul na kozmickej lodi
luna luny lún ž.
luna luny ž. poet. ▶ mesiac na oblohe: okrúhla l. na tmavom nebi; zlatistý svit luny; úzky kosák luny; Luna pretíska sa čiernymi mračnami. [R. Jašík]; Váhavo pristúpil k nej, chytil ju za plecia a obrátil tvárou k lune. [J. Balco]
luna p. mesiac
mesiac družica Zeme, ktorú možno dobre pozorovať v noci • poet. luna: mesiac, luna pláva po nočnej oblohe
luna1, -y ž. bás. mesiac na oblohe: skveje sa luna v nebi belasom (Jes.);
lunný príd.: l. svit (Vaj.); pren. l-é oči (Vaj.) žiarivé
luna2, -y, lún ž. nár. vlna na vode: Duní Dunaj a luna za lunou sa valí. (Chal.);
lunka2, -y, -niek ž. zdrob.
luna1 ž. 1. vodná vlna: Ľen také luni hádzalo, čo sa tá voda tag vaľila tím jarkom! (Socovce MAR); Taká luna ná_začáhla, čuo hneď hajou prevaľilo (Dol. Lehota DK); Vo vetre sa po voďe vaľiľi luňi (Králiky BB) 2. útvar na vode v tvare bubliny vznikajúci napr. pri daždi: Ke_ca luni robé na voďe, buďe dlho pršať (Pucov DK); lunka ž. zdrob. expr.: lunka (Hor. Lehota DK); lunsko s. i ž. zvel. expr. k 1: Ďeže prepluješ ces takie lunská! (Dol. Lehota DK)
luna2 ž. v spoj. chodzi jag luna (Torysa SAB) - ako mátoha
lunka p. luna1
lunsko p. luna1
luna1 ž mesiac na oblohe: phoebe: mesyc, luna (KS 1763); luna - mesicz panuge w tom saeculum nasledugiczi roky (Kal 18. st)
luna2 ž vlna na vode: tak strassliwe wlny a luny a toky moře často mywa (PP 1734); sotwa w lunach morskjch sam sobe prjtomen bil (PT 1796)