luhať -že/-há -žú/-hajú luž/-haj! -žúc/-hajúc nedok. klamať, cigániť: l. niekomu do očí
luhať luže/luhá lužú/luhajú (ne)luž/(ne)luhaj! luhal lužúc/luhajúc lužúci/luhajúci luhanie nedok. (komu; o čom; ø) ▶ vedome, zámerne nehovoriť pravdu, klamať: bezočivo l.; l. niekomu do očí drzo, otvorene, bez hanby; chcete povedať, že lužem?; jeden z nás dvoch luže; dieťa luhá zo strachu; kedy som ti luhala?; prichytiť niekoho pri luhaní; luhala mame, že bola v škole; Bolo na ňom vidieť, že luže, a nesnažil sa to ani skrývať. [E. B. Štefan] ◘ parem. kto chce luhať, nech si dá pozor na reči luhár sa ľahko zamotá do svojich klamstiev, ľahko ho možno usvedčiť
klamať 1. vedome hovoriť nepravdu • luhať • hovor. cigániť: klamal, luhal mu do očí; chlapec cigánil, že nič nevidel • hovor. šialiť • hovor. expr.: šaľbiariť • lakovať • gabať: Nešiaľte, nelakujte nás! • fraz. expr. vodiť za nos: po celý čas chlapca vodili za nos • fraz. expr. sypať niekomu piesok do očí • hovor. expr.: zohýbať • zohýnať (nehovoriť pravdu)
2. vyvolávať nesprávnu predstavu o niečom • zavádzať • mýliť: klamalo, mýlilo nás zdanie pokoja; zavádzať verejnosť sľubmi • pliesť • miasť • mámiť • hovor. šialiť: zbytočne ma pletieš svojimi výmyslami; mätú, šialia ho zmysly • hovor. blufovať: blufuje, aby pravda nevyšla najavo • dezinformovať (chybne informovať) • mystifikovať (zastierať pravdu) • byť klamný: počasie je klamné • fraz. expr. maľovať straky na kole
p. aj balamutiť
3. dopúšťať sa podvodu voči niekomu • podvádzať: klame, podvádza úrady; klamať, podvádzať manželku • hovor. pejor.: švindľovať • fixľovať (obyč. pri hre): pri kartách švindľuje, fixľuje • hovor. expr.: šudiť • šudiariť: kde môže, šudí • pejor. ošmekávať (klamaním okrádať) • expr. gabať
luhať p. klamať 1
luhať, -á, -ajú i luže, lužú nedok. vedome hovoriť nepravdu, cigániť, klamať: Neluhám, som vodcom sprisahancov. (Stod.) Cítila, že luže, že klame seba i syna. (Urb.)