lúh -u m. tekutý výťažok z drevného popola: vydrhnúť niečo l-om; alkalický l. názov hydroxidu sodného al. draselného
● voda, pivo ako l. teplá (-é);
lúhový príd.
luh -u m. vlhký listnatý nížinný les: dunajské l-y;
luhový, lužný príd.: l-ný les v zaplavovaných oblastiach
luh luhu pl. N luhy m.
lúh lúhu pl. N lúhy m.
lúh lúhu pl. N lúhy m. ⟨nem.⟩ 1. chem. ▶ triviálny názov silného alkalického roztoku (napr. hydroxidu sodného, hydroxidu draselného), používaného na vyluhovanie nežiaducich látok z rôznych materiálov: žieravý l. hydroxid sodný; draselný l. hydroxid draselný, biela, vo vode rozpustná, hygroskopická kryštalická látka, používaná napr. pri výrobe mydla; sulfitový l. roztok siričitanu vápenatého vo vode, vodný roztok chlórnanu; zriediť l.; starý náter sa rozpustí vplyvom luhu natoľko, že po ostriekaní vodou ostáva drevo čisté a bez škvŕn 2. ▶ tekutý výťažok z drevného popola používaný na čistenie: ruky rozožraté od mydla a lúhu; dezinfikovať podlahu lúhom ◘ fraz. voda teplá ako lúh veľmi teplá
luh luhu pl. N luhy m. ▶ vlhký listnatý les v nížinatých oblastiach (často zaplavovaný povodňami): dunajské luhy; l. v povodí rieky; obnova prirodzených luhov a mokradí □ Dunajské luhy chránená krajinná oblasť; Žitavský luh, Latorický luh prírodné rezervácie
les 1. väčšia plocha súvisle porastená stromami • hora: jedľový les, jedľová hora • háj (les malej rozlohy): brezový háj • luh (vlhký listnatý nížinný les): dunajské luhy • tajga (hustý sibírsky les)
2. p. množstvo 2
luh p. les 1
luh, -u m. vlhký vysokokmeňový les, háj pri vode: Vlahu tichú na luhy stala noc. (Sládk.);
luhový i lužný príd.: l. háj, breh
lúh, -u m.
1. chem. výťažok z drevného popola, obsahujúca, značné množstvo uhličitanu draselného: draselný, sodný, sulfitový l.;
2. špinavá voda po vypraní bielizne: hovor. voda ani l. teplá, vlažná;
lúhový príd.: l. roztok, l. kameň
lúh m. (úh) 1. csl roztok a. horúcej vody a dreveného popola na vyváranie: Urobiu̯ sa s popola lúh a f tom sa polovički viváraľi (Lipt. Porúbka LM); Čez ďieru na zvarauňíku viťekau̯ lúh do käďiečki (Čelovce MK); Samén lúze son hu prala a preccaj ňepuscila (farbu) (Bošáca TRČ); Pradená zvárame v úhu z dreveného popeu̯a (Rozbehy SEN); Narobila som luhu s popelu, budzem utre rajbac (Torysa SAB); Do druhoho kotľika śe zrobiu̯ luch s popelu (Sobrance) b. m. pomn. garb. vody a vápna používaný na močenie koží: Surovie kože sa hádzaľi do lúhou, abi pusťeľi srsť (Pukanec LVI) F. ťeplí aňi lúch (Sebechleby KRU), cepli jag luch (Batizovce POP) - veľmi teplý 2. špinavá, odpadová voda po praní: lúh (Lubina NMV) 3. expr. nechutný teplý nápoj: Já ci ten lúch pit ňebuďem (Bošáca TRČ); lúhový príd. k 1: Džite mi vipilo lúhovú vodu (Kameňany REV) L. lúhovi kameň (Pukanec LVI), luhoví kameň (Hlboké SEN) - chemikália na výrobu lúhu, alkalický hydroxid
luh m. zatrávnená plocha, pažiť: luh (Pucov DK); lúžtek m. zdrob. expr.: Aňi tam si lúšťeg ňeviberieš (Pucov DK)
lúhový p. lúh
lúžtek p. luh
lh- p. luh-
luh m močaristé al. zaplavované územie porastené vodomilnou vegetáciou: w teg sygoty aneb luzyech (T. TEPLÁ 1634); pasjenky, kdežto predessle luhy neb wrbiny boli (NITRA 1692); w luhu žaden pansky statek se nepasel (HORENICE 1778 LP); lužný príd: ulva: laužnj (FO 1737) P. tpn Lvzna pothok (v Honte 1222 VSS); lúžok dem: kdi potreba bolo panom drewo w tych hagech narubaty a boly lwssky y mymo hagov tych (TRENČÍN 1584); fatens doznawa, že iducze do Lieskowcza k matery prez lužek kameniczky, pristawel gu geden zbrogni chlap (DUBNICA n. V. 1738)
lúh m nem chem roztok z drevného popola al. z iných látok s vysokým obsahom uhličitanu draselného: kožiar kože luhom wiraba a sprawuge (KoB 1666); luch z bukoweho popela (HT 1760); musiš vdelati luch sylny: wezmi octu a nasyp do neho holubyho trusu (RG 18. st); wezmi luhu midlarskeho (TCh 18. st) používaného pri výrobe mydla; -ový príd: einis lixivius: popel lúhowy (KS 1763)
lužný, lúžok p. luh