loviť nedok.
1. robiť lov: l. ryby; l. zver poľovať;
pren. expr. l. ženícha
2. expr. hľadať a vyberať: l. mäso z polievky; l. vo vrecku drobné; l. v pamäti rozpomínať sa
● l. v mútnom, v mútnej vode, l. v kalných vodách ťažiť z neprehľadnej situácie
loviť -ví -via lov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok.
loviť -ví -via lov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo; čím) ▶ číhať na zvieratá a prenasledovaním, strieľaním, chytaním do pascí a pod. sa ich zmocňovať, lovom získavať, poľovať: l. zver do pascí; l. ryby do sietí; l. zvieratá pre obživu, pre kožušinu; l. šípmi a oštepmi; lovili vtáky na vábničku; rád lovil pstruhy v horských bystrinách 2. (čo; ø) ▶ (o zvieratách) zmocňovať sa lovom iných zvierat, chytať: leopard loví najmä v noci; mačka loví myši; vlky lovia vo svorkách 3. hovor. expr. (čo, koho) ▶ horlivo sa usilovať o niečo; veľmi sa snažiť získať niekoho pre seba: l. autogramy; náruživo loví klebety; l. muža, ženícha; V kine zavládla skľúčenosť a všetci lovili správy, čo bude ďalej. [J. Lenčo]; Loví chlapov bez škrupúľ, s chorobnou posadnutosťou. [LT 2001]; pren. Iba obdiv psov sa ani trochu nezmenil. Očami lovili jeho pohľady. [D. Dušek] ostražito sledovali 4. expr. (čo kde; čo z čoho) ▶ prehŕňaním sa v niečom hľadať a ťahať von, vyťahovať, vyberať: l. drobné po vreckách; l. cigarety z kabelky; l. papuče pod kreslom; l. rezance z polievky; hákom lovil z rieky brvná; brankár lovil puk, loptu zo siete; A predo dvermi, loviac vo vrecku kľúče od bytu, otec pozrel Irene do očí. [V. Handzová] ◘ fraz. loviť každé slovo hľadať vhodný výraz; loviť v mútnom al. loviť v mútnej vode al. loviť v kalných vodách ťažiť z neprehľadnej situácie, zneužívať neusporiadané pomery; loviť v pamäti s námahou sa rozpomínať na niečo ▷ opak. lovievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3 ↗ uloviť, k 4 ↗ vyloviť
hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávať • zhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvala • vyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýše • expr.: dulovať • kutrať (sa) • kutať (sa) • prehľadávať • prekutávať • prezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vrecká • macať • omaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínač • pohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávať • hovor.: zháňať • obháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkov • expr.: lašovať • ňúrať • núrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedol • expr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti mená • ískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlave • nár. šukať; sliediť • snoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbe • stopovať • pátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejovi • admin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)
lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptu • chápať • uchopovať: chápal, uchopoval ju za ruku • expr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece
2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviť • chytať: mačka lapá myši; lovili zver • expr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačke • naháňať • honiť • prenasledovať • stíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov
loviť 1. stíhaním, strieľaním, osídlami a pod. získavať zver • poľovať: loviť ryby, kačice; poľovať na zver, na vtáky; pren. expr. loviť ženícha, poľovať na ženícha • chytať (obyč. do osídel, do sietí): chytať zajace, pstruhy • trocha expr. lapať (naháňaním): mačka lapá myši
2. p. hľadať 3. p. ťahať 3
poľovať 1. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (obyč. strelnou zbraňou): poľovať na kačice • loviť: vybrali sa loviť divú zver • strieľať: v tomto období je zakázané strieľať bažanty • chytať • lapať: chlapci lapali zajace do ôk
2. p. sliediť
ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povraz • poťahovať • mykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho
p. aj šticovať
2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, čln • šúchať • poťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohu • zastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúz • hovor. expr.: vláčiť • zametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi
3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške) • expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlas • vyberať • trhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme
4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť
vyťahovať 1. ťahaním, silou dostávať al. dávať odniekiaľ von • ťahať: vyťahovať, ťahať žihadlo; vyťahuje, ťahá kľúče z vrecka • vyberať: vyberá z tašky spis • expr. loviť (hľadať a vyťahovať): loví z omáčky muchu • trhať (niečo niekam vrastené): trhať zub, reďkovku zo zeme
2. p. vyzvedať sa 3. p. spievať 1
loviť, -í, -ia nedok.
1. (čo) chytať, lapať zver, ryby, vtáctvo a pod., poľovať na dačo: Vlkov odháňajú a zajace lovia. (Hviezd.);
pren. expr. (koho, čo) horlivo zháňať, hľadať dakoho, dačo: Počas volieb lovili po dedinách voličov. (Urb.) Kňaz trpezlivo loví zrnká pravdy z prúdu vymyslenín. (Fr. Kráľ)
● expr. l. v mútnom, v mútnych vodách ťažiť zo zamotanej, komplikovanej situácie, z rozháraných pomerov a pod.;
2. expr. (čo, koho) vyťahovať, vyberať z tekutiny: Lovili kolísajúce sa brvná z vody. (Jes.);
opak. lovievať, -a, -ajú;
dok. k 1 uloviť, k 2 vyloviť
loviť nedok. robiť lov: V zime lovím kuni do žeľies (Bystrička MAR); Ako to móže rebe loviťi, ďe aňi kvapka vode? (Málinec LUČ); Lovíte, báči, lovíte? (Kameňany REV); loviť (Hor. Lehota DK); lovit (Lukáčovce HLO)
loviť ndk čo chytať, lapať nejakú zver, poľovať: ryby lowi w czuzych wodach (ŽK 1473); zákaz zagacze lowiti (NECPALY 1638); rozestrete syti k lowenj (CO 17. st); x. pren velyo nyeprátzeľyov mám, chtoré lovjá sivot muj (HPS 1752) chcú ma oň pripraviť; dusse lidske lowili a lapali (MS 1758) získavali; benevolentiam: lowiti dobrú wúlu usilovať sa o ňu; petere honorem: urad lowiti, hledati (KS 1763) usilovať sa oň; lovievať [-ív] frekv: tu riby, herinky mnoho lowiwagj, w priwoze u mesta wssecky prodawagj (KCS 18. st)