Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

loviť nedok.

1. robiť lov: l. ryby; l. zver poľovať;

pren. expr. l. ženícha

2. expr. hľadať a vyberať: l. mäso z polievky; l. vo vrecku drobné; l. v pamäti rozpomínať sa

l. v mútnom, v mútnej vode, l. v kalných vodách ťažiť z neprehľadnej situácie

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
loviť ‑í ‑ia nedok.

loviť -ví -via lov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok.

loviť -ví -via lov! -vil -viac -viaci -vený -venie nedok. 1. (čo; čím) ▶ číhať na zvieratá a prenasledovaním, strieľaním, chytaním do pascí a pod. sa ich zmocňovať, lovom získavať, poľovať: l. zver do pascí; l. ryby do sietí; l. zvieratá pre obživu, pre kožušinu; l. šípmi a oštepmi; lovili vtáky na vábničku; rád lovil pstruhy v horských bystrinách
2. (čo; ø) ▶ (o zvieratách) zmocňovať sa lovom iných zvierat, chytať: leopard loví najmä v noci; mačka loví myši; vlky lovia vo svorkách
3. hovor. expr. (čo, koho) ▶ horlivo sa usilovať o niečo; veľmi sa snažiť získať niekoho pre seba: l. autogramy; náruživo loví klebety; l. muža, ženícha; V kine zavládla skľúčenosť a všetci lovili správy, čo bude ďalej. [J. Lenčo]; Loví chlapov bez škrupúľ, s chorobnou posadnutosťou. [LT 2001]; pren. Iba obdiv psov sa ani trochu nezmenil. Očami lovili jeho pohľady. [D. Dušek] ostražito sledovali
4. expr. (čo kde; čo z čoho) ▶ prehŕňaním sa v niečom hľadať a ťahať von, vyťahovať, vyberať: l. drobné po vreckách; l. cigarety z kabelky; l. papuče pod kreslom; l. rezance z polievky; hákom lovil z rieky brvná; brankár lovil puk, loptu zo siete; A predo dvermi, loviac vo vrecku kľúče od bytu, otec pozrel Irene do očí. [V. Handzová]
fraz. loviť každé slovo hľadať vhodný výraz; loviť v mútnom al. loviť v mútnej vode al. loviť v kalných vodách ťažiť z neprehľadnej situácie, zneužívať neusporiadané pomery; loviť v pamäti s námahou sa rozpomínať na niečo
opak. lovievať -va -vajú -val; dok. k 1, 3uloviť, k 4vyloviť

-viť/121945 26.56: verbá inf. nedok. 8652 baviť/1822 loviť/1577 tráviť/1514 živiť/1130 javiť/661 sláviť/598 plaviť/361 diviť/304 zdraviť/112 drviť/83 protiviť/82 mrviť/82 kotviť/80 (16/246)

hľadať usilovať sa niečo nájsť • zhľadávaťzhľadúvať: ktovie, čo tu v noci polícia hľadala, zhľadávala, zhľadúvalavyhľadávať (mať niečo v obľube a hľadať to): vyhľadávajú tajné skrýšeexpr.: dulovaťkutrať (sa)kutať (sa)prehľadávaťprekutávaťprezerať (prehŕňaním sa v niečom usilovať sa dačo nájsť): duluje, kutre (sa), kuce (sa) po zásuvkách; prehľadáva, prekutáva, prezerá mužove vreckámacaťomaciavať (hľadať hmataním): potme macia po kľučke; omaciava, kde je vypínačpohľadávať: tu nemajú deti čo pohľadávaťhovor.: zháňaťobháňať: zháňali ďalších dobrovoľníkovexpr.: lašovaťňúraťnúrať (na viacerých miestach, často tajne): lašuje, ňúra, čo by zjedolexpr. loviť (hľadať a vyberať): loví v pamäti menáískať (prehrabávaním vlasov usilovať sa nájsť vši; obyč. v rozprávkach): princezná íska drakovi v hlavenár. šukať; sliediťsnoriť (neprestajne, usilovne): sliedi očami po izbestopovaťpátrať (nepozorovane sledovať, obyč. podľa stôp): stopovať zlodeja, pátrať po zlodejoviadmin. zastar. kurentovať (úradne hľadať)


lapať 1. trocha expr. brať do ruky • chytať: pri hre lapal, chytal loptuchápaťuchopovať: chápal, uchopoval ju za rukuexpr. lapkať (jemne) • expr. chniapať (prudkým pohybom): chniapal priateľa za plece

2. usilovať sa zmocniť niečoho al. niekoho • loviťchytať: mačka lapá myši; lovili zverexpr. chniapať (prudko siahať za niečím): pes chniapal po mačkenaháňaťhoniťprenasledovaťstíhať (behom, prenasledovaním): naháňali, stíhali bandu zlodejov


loviť 1. stíhaním, strieľaním, osídlami a pod. získavať zver • poľovať: loviť ryby, kačice; poľovať na zver, na vtáky; pren. expr. loviť ženícha, poľovať na ženíchachytať (obyč. do osídel, do sietí): chytať zajace, pstruhytrocha expr. lapať (naháňaním): mačka lapá myši

2. p. hľadať 3. p. ťahať 3


poľovať 1. usilovať sa zmocniť lovnej zveri (obyč. strelnou zbraňou): poľovať na kačiceloviť: vybrali sa loviť divú zverstrieľať: v tomto období je zakázané strieľať bažantychytaťlapať: chlapci lapali zajace do ôk

2. p. sliediť


ťahať 1. držiac napínať smerom k sebe: ťahať povrazpoťahovaťmykať (prerušovane ťahať): poťahovať dievča za vlasy; mykať za rukáv niekoho

p. aj šticovať

2. ťahom posúvať za sebou • vliecť: ťahá, vlečie vozík, člnšúchaťpoťahovať (po zemi): šúcha za sebou koniec plachty; poťahuje za sebou chromú nohuzastaráv. tiahnuť: tiahnuť za sebou motúzhovor. expr.: vláčiťzametať: zametá chvostom; závoj vláči po zemi

3. (silou) dostávať von • vyťahovať: ťahá, vyťahuje zo skrine maškrty, z koláča hrozienka; ťahať, vyťahovať si lístky s otázkami (na skúške)expr. loviť (hľadať a ťahať): loví z polievky vlasvyberaťtrhať (niečo niekam vrastené): trhať zub; vyberať, trhať mrkvu zo zeme

4. p. pracovať 1 5. p. viať 1 6. p. vdychovať, piť 1 7. p. spievať 1 8. p. fajčiť


vyťahovať 1. ťahaním, silou dostávať al. dávať odniekiaľ von • ťahať: vyťahovať, ťahať žihadlo; vyťahuje, ťahá kľúče z vreckavyberať: vyberá z tašky spisexpr. loviť (hľadať a vyťahovať): loví z omáčky muchutrhať (niečo niekam vrastené): trhať zub, reďkovku zo zeme

2. p. vyzvedať sa 3. p. spievať 1

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

loviť, -í, -ia nedok.

1. (čo) chytať, lapať zver, ryby, vtáctvo a pod., poľovať na dačo: Vlkov odháňajú a zajace lovia. (Hviezd.);

pren. expr. (koho, čo) horlivo zháňať, hľadať dakoho, dačo: Počas volieb lovili po dedinách voličov. (Urb.) Kňaz trpezlivo loví zrnká pravdy z prúdu vymyslenín. (Fr. Kráľ)

expr. l. v mútnom, v mútnych vodách ťažiť zo zamotanej, komplikovanej situácie, z rozháraných pomerov a pod.;

2. expr. (čo, koho) vyťahovať, vyberať z tekutiny: Lovili kolísajúce sa brvná z vody. (Jes.);

opak. lovievať, -a, -ajú;

dok. k 1 uloviť, k 2 vyloviť

loviť nedok. robiť lov: V zime lovím kuni do žeľies (Bystrička MAR); Ako to móže rebe loviťi, ďe aňi kvapka vode? (Málinec LUČ); Lovíte, báči, lovíte? (Kameňany REV); loviť (Hor. Lehota DK); lovit (Lukáčovce HLO)

loviť ndk čo chytať, lapať nejakú zver, poľovať: ryby lowi w czuzych wodach (ŽK 1473); zákaz zagacze lowiti (NECPALY 1638); rozestrete syti k lowenj (CO 17. st);
x. pren velyo nyeprátzeľyov mám, chtoré lovjá sivot muj (HPS 1752) chcú ma oň pripraviť; dusse lidske lowili a lapali (MS 1758) získavali; benevolentiam: lowiti dobrú wúlu usilovať sa o ňu; petere honorem: urad lowiti, hledati (KS 1763) usilovať sa oň; lovievať [-ív] frekv: tu riby, herinky mnoho lowiwagj, w priwoze u mesta wssecky prodawagj (KCS 18. st)

lowiť lowiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

a loviť sa bude et la pêche sera
lovili v týchto končinách ils exploitaient ces parages
loviť aj v podoblasti également pêché dans la sous-zone
loviť do 31000 ton pêcher jusqu'à 31000 tonnes
môže loviť v zóne peut pêcher dans la zone
môže sa loviť aj peut également être pêché
pán kapitán, a loviť capitaine, et la pêche
tretích krajín, ktoré lovia des pays tiers pêchant
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu