lovec -vca m. kto loví, kto sa zaoberá lovom: polárny l.; l. zveri poľovník; l. kožušín, perál;
pren. l. autogramov;
lovkyňa -e -kýň ž.;
lovecký príd.: l. pes, l-á zbraň
lovec1 lovca pl. N lovci m. 1. ▶ kto sa zaoberá lovom, kto loví zvieratá, poľovník: skúsený l. medveďov; l. veľrýb; l. perál kto loví perlorodky; pravekí lovci mamutov; lovci lebiek kmene v Oceánii, Južnej Amerike atď., ktoré preparovali lebky svojich nepriateľov na magické účely; lovci striehnuci na korisť; živiť sa ako l. kožušinovej zveri; mať inštinkt lovca 2. hovor. expr. ▶ kto sa veľmi usiluje niečo získať, kto niekoho al. niečo vytrvalo, sústavne vyhľadáva: l. autogramov horlivý zberateľ; lovci zážitkov; lovci suvenírov; lovec konexií [A. Hykisch]; speváčku objavil skúsený l. talentov; Snobi a lovci senzácií čakali na rozličné atrakcie. [KŽ 1964] □ astron. lovec komét kto systematicky pozoruje oblohu a hľadá neznáme kométy ▷ lovkyňa -ne -kýň ž.: udatná l.; lovkyňa trendov [Sme 2003]; Ani povahou nepatrím medzi tie skúsené lovkyne mužov, ktoré vedia, ako ich dostať do manželstva. [K. Lászlová]
lovec2 lovca pl. N a A lovce m. ▶ živočích, ktorý sa živí lovením iných živočíchov: jaguár je samotársky l.; kosatky sú vynikajúce lovce
lovec kto loví • poľovník (lovec zveri): povolanie lovca, poľovníka • hovor. nimród • hovor. zastaráv. jáger
lovec, -vca m. kto loví, chytá zver, poľovník: l. divej zveri, polárny l., l. tigrov; l. perál kto loví perlorodky;
pren. pejor. o človeku, ktorý sa za niečím zháňa: l. vavrínov (Karv.);
lovkyňa, -ne, -kýň ž.;
lovecký príd.: l. klobúčik, l. pes, kôň, l. spolok, l. nástroj, l-á puška, l-á spoločnosť;
lovectvo, -a str. lovenie zveri, poľovanie, poľovníctvo
(jeden) lovec; (bez) lovca; (k) lovcovi; (vidím) lovca; (ó) lovec!; (o) lovcovi; (s) lovcom;
(štyria) lovci; (bez) lovcov; (k) lovcom; (vidím) lovcov; (ó) lovci!; (o) lovcoch; (s) lovcami;