lopta -y lôpt ž. pružná guľa slúžiaca ako hračka al. šport. náčinie: futbalová l., kopať l-u, hrať sa s l-ou;
loptový príd.: l-é hry;
loptička -y -čiek ž. zdrob.: tenisová l.
lopta -ty lôpt ž.
lopta -ty lôpt ž. 1. ▶ pružný guľatý al. vajcovitý predmet z kože, gumy, z umelohmotných al. iných materiálov, naplnený vzduchom al. nejakou hmotou, športová a hracia pomôcka: basketbalová, futbalová, hádzanárska, volejbalová l.; nafukovacia l., plážová l. s náustkom na naplnenie vzduchom pomocou hustilky al. ústami; prepichnutá, vyfučaná l.; veľký výber detských lôpt; hrať sa s loptou; kopnúť, vyhodiť loptu do výšky; odraziť, vykopnúť loptu z rohu bránky; prihrať loptu spoluhráčovi; trafiť loptou súpera 2. šport. ▶ špecifický spôsob hodu, umiestnenia al. pohybu lopty počas hry: centrovaná, rotovaná l.; stratená l. situácia, keď sa v dôsledku zlej prihrávky dostane k lopte súper; dať vysokú loptu; vypichnúť loptu; stratiť niekoľko lôpt zlým spracovaním prihrávky ▷ zdrob. ↗ loptička; loptisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: veľké l.
lopta, -y, lôpt ž. guľatý predmet majúci obyč. kožený al. gumený obal naplnený vzduchom: dutá, pružná, gumená, tenisová l., hádzať, kopať, chytať l-u
● hovor. byť l-ou v rukách niekoho podriaďovať sa cudzej vôli;
loptový príd.: l-á hra;
loptička, -y, -čiek ž. zdrob.;
loptičkový príd.
labda p. lopta
lobda p. lopta
logda p. lopta
lopka p. lopta
lopta ž. (lobda, lopka, labda, logda) csl guľatý predmet na hranie z kože, gumy al. handier: Čuo to ľen s teho máš, do lobdi ňemilobohu kopať!? (Dol. Lehota DK); Hraľi sa o lobdu (St. Hory BB); Mňe prňiesla loptu stará maťi z jarmoku (Čelovce MK); Na jar mau̯ lopku každí chlapec (Sebechleby KRU); Méta, to zme lobdu odrážali (Bernolákovo BRA); Hrávali zme sa z logdáma aj pilkáma (Vištuk MOD); Manka mi kúpili lobdu, takú malú (Dol. Súča TRČ); Co to teraz dzeci, ľem na ihrisku šedza a tam labdu kopu (Brezina TRB); Me sebe zrobiľi zo śersci loptu (Závadka SOB); Labdi me śe iśľi bavic (Záhradné PRE) L. bidz loptu (Závadka SOB) - odrážať loptu v hre; loptička i loptôčka ž. zdrob. expr.: Poľitúru zme rosťieraľi lopťičkou zo srsťi (Pukanec LVI); Deči, lem se hrajte na lobdžišku! (Kameňany REV); Urobili gulu handér, zešili ju a bola lobdička (Bošáca TRČ); Dzecku jem kupila taku malu labdečku (Dl. Lúka BAR) F. šoudri jag loptočki (Sobrance) - o malých kusoch šunky
loptôčka p. lopta
lopta [lopta, lobda] ž 1. guľovitý predmet slúžiaci na hry ap.: nastroge k hránj zpusobné k. p. loptu, kolky myti budau (BZ 1749); trigon: troguhelny hra na lobdu; sphaeromachia: hra s čamprdu, z habánem, z lobdu, z kulú hádzani (KS 1763); gako mjčem neb lobdu hraje ďábel s reholnjkem márným (MPS 1777) zahráva sa s ním; aby se hrál na lobdu na ulici (BlR 18. st) 2. predmet podobný lopte: harpastum: welika ohniwá kula, lobda (KS 1763); (kôň) kdy má wosski neb lobti (PL 1787)