lopata -y -pát ž.
1. ručný nástroj s plochou časťou na naberanie sypkých hmôt: naberať piesok l-ou
2. čo sa tvarom podobá lopate: l. vodného kolesa
● expr. ruky, zuby ako l-y veľké, široké; po(ve)dať po l-e a) veľmi zreteľne b) bez obalu, priamo; expr. → ujsť hrobárovi z l-y;
lopatový príd.;
lopatka -y -tiek ž. zdrob.
1. k lopata: l. na smeti
2. anat. trojramenná plochá kosť na chrbte: trčia mu l-y
3. kuch. pliecko
● položiť niekoho na l-y premôcť;
lopatkový príd.
lopata, -y, -pát ž.
1. plechový al. drevený plochý al. prehĺbený široký nástroj s drevenou rúčkou, používaný obyč. na naberanie a hádzanie zeme, piesku a pod.: naberať, nahadzovať zem, piesok l-ou
● hovor. expr. zuby ako l-y široké; podať, povedať niekomu niečo po l-e bez obalu, bez okolkov, veľmi jasne, zreteľne, zrozumiteľne; chytiť sa l-y začať manuálne pracovať;
2. predmet majúci podobu lopaty: l. vodného kolesa, l. veterného mlynu, l. rýpadla, l. parohov;
lopatový príd.: tech. l. nakladač, bager, l-é rýpadlo;
lopatka, -y, -tiek ž.
1. zdrob. malá lopata: murárska l.;
2. predmet podobajúci sa malej lopate: turbínová l.;
3. trojhranná, plochá kosť na chrbte: pravá, ľavá l.; udrieť medzi l-y, pichá ho medzi l-ami
● expr. položiť niekoho na l-y premôcť, poraziť, znemožniť niekoho;
4. druh jedlej huby rastúcej v ihličnatých lesoch; bot. l. kyjovitá (Spathularia clavata);
lopatkový príd.: l. vrták, l-é koleso; l-á kosť
(jedna) lopata; (bez) lopaty; (k) lopate; (vidím) lopatu; (ó) lopata!; (o) lopate; (s) lopatou;
(tri) lopaty; (bez) lopát; (k) lopatám; (vidím) lopaty; (ó) lopaty!; (o) lopatách; (s) lopatami;