lopata -y -pát ž.
1. ručný nástroj s plochou časťou na naberanie sypkých hmôt: naberať piesok l-ou
2. čo sa tvarom podobá lopate: l. vodného kolesa
● expr. ruky, zuby ako l-y veľké, široké; po(ve)dať po l-e a) veľmi zreteľne b) bez obalu, priamo; expr. → ujsť hrobárovi z l-y;
lopatový príd.;
lopatka -y -tiek ž. zdrob.
1. k lopata: l. na smeti
2. anat. trojramenná plochá kosť na chrbte: trčia mu l-y
3. kuch. pliecko
● položiť niekoho na l-y premôcť;
lopatkový príd.
lopata -ty lopát ž.
lopata -ty lopát ž. 1. ▶ pracovný nástroj na ručné naberanie sypkých materiálov, skladajúci sa z dlhšej rúčky (násady) a širšej rôzne tvarovanej naberacej plochy (listu): drevená pekárska l.; hrobárska l.; lavínová l. na vyhrabávanie ľudí zasypaných lavínou; chopiť sa lopaty a nakladať uhlie; stáť a opierať sa o lopatu; pracovať lopatou a krompáčom; hádzať lopatou štrk do miešačky; vyhadzovať lopatou zeminu z priekopy; odpratávať lopatami sneh z chodníka □ sánkovacia lopata jednoduché plastové sane so sedacou časťou a držadlom vpredu 2. ▶ veľká pohyblivá naberacia nádoba z kovu (často so zubami) tvoriaca súčasť stavebných mechanizmov; syn. lyžica: l. rýpadla; nakladače s hĺbkovou lopatou; kombinovaná l. s prídavným zariadením 3. poľov. ▶ plochá, lopatovito rozšírená koncová časť parohu daniela al. losa: losie lopaty; koruna so širokými lopatami; hodnotí sa tvar, veľkosť lopaty; medzi vystavenými trofejami bolo desať danielích lopát; Zvuky, ktoré vydávajú lopaty dvoch súperiacich sokov, počuť na veľkú diaľku. [Pľn 2009] ◘ fraz. expr. mať ruky ako lopaty mať veľké, široké dlane; mať zuby ako lopaty mať veľké (predné) zuby; ísť k lopate al. poslať niekoho k lopate začať robiť al. dať niekomu robiť hrubú, nekvalifikovanú prácu (obyč. za trest); ľudia od lopaty manuálne pracujúci, obyč. robotníci na stavbe; expr. povedať niekomu niečo po lopate povedať priamo, bez okolkov, veľmi jasne, zrozumiteľne; expr. ujsť hrobárovi z lopaty vyliečiť sa z ťažkej choroby al. úrazu, len-len uniknúť smrti ▷ zdrob. ↗ lopatka1; lopatôčka -ky -čok ž. zdrob. expr. k 1: namiesť smeti na lopatôčku; lopatisko -ka -tísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: pekár namúčil dlhé drevené l.
lopata, -y, -pát ž.
1. plechový al. drevený plochý al. prehĺbený široký nástroj s drevenou rúčkou, používaný obyč. na naberanie a hádzanie zeme, piesku a pod.: naberať, nahadzovať zem, piesok l-ou
● hovor. expr. zuby ako l-y široké; podať, povedať niekomu niečo po l-e bez obalu, bez okolkov, veľmi jasne, zreteľne, zrozumiteľne; chytiť sa l-y začať manuálne pracovať;
2. predmet majúci podobu lopaty: l. vodného kolesa, l. veterného mlynu, l. rýpadla, l. parohov;
lopatový príd.: tech. l. nakladač, bager, l-é rýpadlo;
lopatka, -y, -tiek ž.
1. zdrob. malá lopata: murárska l.;
2. predmet podobajúci sa malej lopate: turbínová l.;
3. trojhranná, plochá kosť na chrbte: pravá, ľavá l.; udrieť medzi l-y, pichá ho medzi l-ami
● expr. položiť niekoho na l-y premôcť, poraziť, znemožniť niekoho;
4. druh jedlej huby rastúcej v ihličnatých lesoch; bot. l. kyjovitá (Spathularia clavata);
lopatkový príd.: l. vrták, l-é koleso; l-á kosť
lopata ž. (opata) 1. csl železný al. drevený plochý nástroj s dlhšou drevenou rúčkou na naberanie sypkých hmôt, štrku, uhlia a pod.: Pri kopaňí fundamentou treba aj lopata (Lipt. Hrádok LM); Maštalná lopata je maštali, ale s tou ňemuožeš prehadzuvaď zrno (Návojovce TOP); Vezňi si u̯opatu a vidu̯i a tú hrubú kopu hnoja tam rozhádž! (Jablonové MAL); Obilé odhŕnáme od rajtara opatú (Unín SKA); Veźňi lopatu a pometaj šicko uhľe do dvora! (Čemerné VRN) L. ručna̋ lopata (Záskalie DK), viaca lopata (Čačín BB), vejácá lopata (Trakovice HLO) - drevená lopata na prehadzovanie obilia pri čistení, vejačka F. povedať po lopaťe (Rim. Píla RS, Lapáš NIT) - veľmi zrozumiteľne; bez okolkov; má jazig jako lopata (Bošáca TRČ) - je jazyčnica; ňeňijé iného honna, len abi hu z domu na lopaťe vihodzili (Bošáca TRČ) - nič si nezaslúži 2. csl okrúhly drevený plochý nástroj s dlhšou rúčkou na sádzanie cesta do pece: Lopata sa posipala múkou a chľeba sa vivráťiu̯ (Lišov KRU); Kaďe sa sádzau̯ chleba, to bolo čelusťie, taďe sa aj viťahav tov lopatov na dlhej rúčke (V. Maňa VRB); Do téj jami teda tú parenicu šeckú vihrabala a potom už z lopatu sádzala chléb núter (Hrnčiarovce n. Par. TRN); Pagáče lopatové sa na lopace hádzali do peca (V. Rovné BYT); (Cesto) śe rozvaľkalo a śe dalo do pekarňika na lopatu a śe upeklo (Nemešany LVO); chľebová lopata (Pukanec LVI); pekárska lopata (Bacúch BRE); pekácá lopata (Trakovice HLO); šterova lopata (Hencovce VRN) F. uš ci zhorela lopata (Vaďovce MYJ) - prišiel si o majetok 3. mlyn. súčasť starého mlynského kolesa: rašňe na u̯opati (Kúty SKA); lopata (Kys. N. Mesto) 4. veľké perie z chvosta a krídel hydiny, vtákov: velké lopati (Dubová MOD) 5. obyč. mn. č. krídla na tradičnom myjavskom čepci: lopati (Brestovec MYJ) 6. expr. veľký zub, obyč. predný: Co ti opati ukazuješ? (Kuchyňa MAL); lopatový i lopatovitý príd. k 1, 3: lopatoví ríľ (Kaľamenová MAR) L. lopatovití čep (Poniky BB), lopatoví čep (Bátovce LVI, Nadabula ROŽ, Kubrá TRČ, Sobotište SEN), lopatovi čop (Krivé BAR) - čap s plochou lichobežníkovito rozšírenou vsadenou časťou; lopatovuo koľeso (Radvaň BB), lopatové koleso (Hubina PIE) - typ mlynského kolesa; lopatisko s. zvel. expr. k 1: Na psa schiťila takuoto lopaťisko (Králiky BB)
lopatisko, lopatovitý, lopatový p. lopata
opata p. lopata
lopata ž 1. ručný nástroj s dlhšou rúčkou používaný na naberanie sypkého al. iného materiálu: od oprzaweni lopati zelesneg (TRENČÍN 1580); lopata pekacza (NOZDRKOVCE 1652); chlebni lopata (NP 17. st) na sádzanie chleba do pece; miesna lopata (LC 1707); lopata na kurenja (PUKANEC 1773) F. expr má gazik gako lopatu (GV 1755) veľa hovorí 2. predmet podobný lopate; palica na trestanie: hayneho pry trliczi lopatu trestaly (VISOLAJE 1692); nech mu dagu deset lopat aneb palicz pred richtarom (TRENČÍN 1713) úderov lopatou; ducere remos: lopatj hagowe táhnúti; tonsae: weslowé lopati (KS 1763) veslá; lopata drewena ludy bic (M. KAMEŇ 1774); padesát lopát dostanes na riť (PV 18. st) P. tpn locum Lopata (pri Bzovíku 1135 CDSl); Lopata Sew Brodi (v Trenčianskej 1244 CDSl); lopatný príd k 2: navis actuaria: plawcúw lopatnych rádki na lodi veslárov; hexeres: ssest radúw lopatnych ssjf, hagow loď so šiestimi radmi vesiel (KS 1763); lopatka, -tečka, -ička 1. dem k 1: uder lechkau lopatičzkau na bilynu (KORYČANY 1560); lopateczka zelezna (BÁNOVCE n. B. 1663); wegaci lopatka (NP 17. st); spatha: ňeco zamjssagná lopatka (KS 1763); ramodla: ohřebelec neb lopatečka železná z wywrtané djry prach čistjcy (LZ 1776); batillvs: kuchynská lopatka (CL 1777) vareška; 2. anat plochá chrbtová kosť, ku ktorej je pripojené rameno: scapulae: lopatky člowečy (HD 1706-07); obidve ruki z lopatek witknuté mela (BR 1785); namastil gsem (Miša) z slaninku, smerkuwal gsem ale okolo wezuw mezj lopatkama takowe hrčke gako čemer (PUKANEC 1789) 3. u zvierat predná noha: ssoldrowyn, ginak lopatek brawcžowych (LIETAVA 1607); telecy lopatku (ŽILINA 1609); coxa agnima: barany pleco, lopatka (KS 1763); lopatkový príd k 2: scoptulum opertum: kost lopatkowa (KS 1763)
lopatný p. lopata