Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

logika -y ž.

1. veda o zákonoch a formách správneho myslenia: formálna l.

2. praktická aplikácia zákonov správneho myslenia: l. argumentácie, zdravá l.; iron. al. žart. ženská l. spôsob myslenia ženy

3. zákonitosť javov: l. vývinu, dejín;

pren. železná l. nevyhnutnosť;

logik -a mn. -ci m.

1. odborník v logike

2. kto vie logicky uvažovať;

logička -y -čiek ž.;

logický príd.: l. pojem, dôkaz, l-á súvislosť; l-é myslenie;

logicky prísl.: l. uvažovať;

logickosť -i ž.

logik -ka pl. N -ici G -kov m.

logik -ka pl. N -ici G -kov m. 1. ▶ kto sa zaoberá zákonitosťami a formami správneho usudzovania, odborník v logike: matematický l.; skvelý l. a znalec filozofie
2. ▶ kto vie logicky uvažovať, kto má logické myslenie: prejaviť sa ako diplomat a l.
▷ logička -ky -čiek ž.

logik -a m. (logička -y ž.)

1. odborník v logike

2. kto logicky, dobre, rozumovo uvažuje

logika, -y ž.

1. veda o zákonoch, o pravidlách správneho myslenia: formálna, dialektická, formalistická, symbolická, scholastická l.;

2. hovor. spôsob myslenia vôbec; správne myslenie: zdravá, ženská, naivná, egoistická l.;

3. zákonitosť javov, logický zmysel, nevyhnutnosť javov: l. boja, pokroku; l. dejín; literatúra má svoju logiku (Vlč.); železná l. nezvratná, nevyhnutnosť;

logický príd.: l. vzťah, predpoklad, súvis; l. pojem, l. súd, l. dôkaz, l. zákon, l-é pravidlo; l-é myslenie;

logicky prísl.: l. myslieť, usudzovať;

logickosť i logičnosť, -ti ž.;

logik, -a, mn. č. -ci m. kto sa zaoberá logikou; kto vie logicky myslieť