logický -ká -ké príd. 1. ▶ súvisiaci s logikou, vedným a študijným odborom o zákonitostiach a formách myslenia, utvárania úsudkov: l. pojem, argument, dôkaz, úsudok; logické kategórie; výraz odvodený z logického termínu 2. 2. st. -kejší ▶ vyplývajúci z logiky, zmysluplnosti; majúci opodstatnenie, správny, zdôvodniteľný, zmysluplný: mať dobré logické myslenie, uvažovanie; dodržať l. postup; vytvoriť si logické pravidlá; urobiť l. ťah; riešiť logické hádanky; oponovať niekomu logickými argumentmi; toto vysvetlenie je logickejšie 3. ▶ vznikajúci ako následok al. dôsledok niečoho, zákonitý, nevyhnutný: l. vývoj situácie; Je logické, že keď dospievajúci nemajú oporu v rodičoch, hľadajú ju v partii. [NP 1980]