Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

loď -e ž.

1. dopr. prostriedok po vode: osobná, nákladná, tanková l.; l. pláva, l. stroskotala;

pren. l. života

2. kozmická l. konštrukcia na let do kozmu

3. vnútorná časť budovy (obyč. chrámu) oddelená stĺpmi: chrámová, hlavná l.

● byť na → jednej l-i (s niekým); expr. → potkany opúšťajú l.;

lodný príd.: l-á doprava, l. kapitán;

loďka -y -diek ž. zdrob. malé plavidlo, čln;

loďkový príd.;

lodička -y -čiek ž.

1. zdrob. expr. k loďka, člnok: papierová l.

2. vec podobná loďke, napr. topánka, čiapka;

lodičkový príd.: l. tvar, výstrih

loďka -ky lodiek ž. zdrob.

loďka -ky lodiek ž. 1. zdrob. ▶ malá loď: hrať sa vo vani s loďkou; zostrojiť loďku vo fľaši; púšťať papierové loďky po vode
2. ▶ menšie plavidlo pozdĺžneho tvaru so zúženými (zdvihnutými) koncovými časťami, obyč. na ručný pohon pomocou vesiel, čln: rybárska, stará, drevená l.; požičovňa lodiek; kolísanie loďky na vlnách; nastúpiť do loďky; vytiahnuť loďku na breh; previezť sa loďkou po jazere
▷ ↗ i lodička

loď lode lodí ž. 1. ▶ väčšie plavidlo, obyč. s motorovým pohonom, slúžiace ako dopravný prostriedok: výletná, osobná l.; obchodná, námorná, riečna l.; pobrežná hliadková l. uviazla na plytčine; stroskotanie, potopenie lode; nastúpiť na l.; pracovať na lodi; cestovať loďou; plaviť sa loďou po rieke; niekoľko rybárskych lodí vyplávalo na more; v minulosti lode využívali silu vetra alebo ľudskú silu; Moja loď hneď po vylodení napla plachty. [H. Zelinová]; V období dažďov musí byť kormidelník našej nákladnej lode veľmi obozretný. [Cs 1999] □ námor. tanková loď plavidlo na prepravu tekutých látok, tanker; voj., námor. lietadlová loď veľká vojnová loď vybavená vzletovou a pristávacou dráhou pre palubné lietadlá; torpédová loď menšia vojnová loď s torpédovou výzbrojou; vlajková loď loď, na ktorej je veliteľ flotily, ↗ i fraz.; tech., let. kozmická, vesmírna loď teleso, ktorým môže byť umelá družica, sonda al. ktoré môže na svojej palube niesť ľudskú posádku, určené na let okolo Zeme al. na medziplanetárne lety k iným vesmírnym telesám
2. archit. ▶ pozdĺžna al. priečna časť chrámu, oddelená od svätyne stĺpmi, priestor medzi svätyňou a vstupnou časťou chrámu: hlavná, priečna, bočná chrámová l.; bazilika s piatimi vedľajšími loďami; okná centrálnej lode katedrály sú vykladané olovnatým sklom
◘ fraz. byť na jednej lodi mať spoločný problém, byť spoločne v neľahkej situácii (týkajúcej sa nielen jednotlivca, ale viacerých); expr. keď sa loď potápa, potkany utekajú al. potkany opúšťajú [topiacu sa] loď v krízových situáciách, pri vzniku problémov, pri nebezpečenstve a pod. zbabelí, vypočítaví ľudia utekajú prví (obyč. z pohľadu iných); publ. vlajková loď a) najvýznamnejší výrobok firmy b) najvýznamnejší podnik v štáte
▷ zdrob. ↗ loďka; zdrob. ↗ lodička; lodisko -ka lodísk s., v sg. N a A i ž. zvel.: pozorovať obrovské zaoceánske lodiská

loď, -de ž.

1. druh dopravného prostriedku dopravujúceho po vode, duté plavidlo pozdĺžneho tvaru: osobná, nákladná, motorová, plachtová, vojenská, obchodná, bojová, lietadlová, tanková, dopravná, riečna, vojnová l.; pren. bás. l. života život; l. osudu osud;

2. chrámový priestor určený pre veriacich: chrámová, hlavná, vedľajšia, bočná, priečna l.;

lodný príd.: l. priemysel, l. motor, l. priestor, l-á plachta; l-á skrutka, l-é lano, l. kapitán, l-á doprava, l-á plavba, l-é clo, l. uzol dôležitý prístav, križovatka lodí;

loďka, -y, -diek ž.

1. zdrob. malá loď;

2. vec podobná loďke, napr. čiapka;

loďkový príd.: l. most urobený, zostrojený z lodiek;

lodička, -y, -čiek ž.

1. zdrob. malá loďka, malé plavidlo, malý čln;

2. vec podobná loďke, napr. topánka, čiapka a pod.: lodičky druh ženskej letnej obuvi;

lodičkový príd.: l. tvar;

lodisko, -a -dísk str. i ž. zvel.

loďka p. loď

loďka ž.
1. malá loď, čln: Nevipanni z lotki (Trakovice HLO); Já nemožem od mojí loťki ít (Jablonové MAL); Tam na lotkoh hodziľi, śe kupaľi, čolňički buľi (Buglovce LVO); loťka (Hor. Lehota DK)
2. prikrývka hlavy v tvare loďky: Učňi mali bielu loťku s plátna (Dol. Kubín); lotka (Lukáčovce HLO)

loď, loďa ž
1. plavidlo pozdĺžneho tvaru určené na prepravu osôb, tovaru: pjechowskemu mlinarowy panj Iakussiczka dala dwe lodje na mlin (NEMŠOVÁ 1633) člny; phaselus: richla lod (VT 1648); pentiremis: petlopatny hagow, lod o pet lopatach päťveslica; undeciremis: gedenastweslowa lod aneb hagow jedenásťveslica; liburna: potočny hagow, lahky hagow, lod, čln; praedatoriae classes: lúpežnjcké hagowi, lodi (KS 1763); lodia na pohotowe bila (PT 1778); corbasus, corbasum: plachti na lodi (ML 1779);
x. pren abi (kňazi) dusse lidske lowili a lapali a do lodi cyrkwi Krystoweg sprowodzowali (MS 1758) do cirkevnej organizácie
2. pozdĺžna, pretiahnutá časť budovy, najmä kostola: swatina se menowala, kteru mi wčil naziwale lod kostela (SPr 1783); lodný, lodebný príd k 1: carbasus: lodni plachta (VT 1648); remigium: lodny húff pacholkúw - priwoznjkúw (KS 1763); z napomňeňí loďnjho spravca z celú silú plameň hasili a ďíri zatlkali z tím prospechem, že k najbližňejšímu aspon brehu prijdúť bez zatopeňí dúfať mohli (BR 1785) kapitána lode; lodnj armáda na Dunagi byla rozmnožena (StN 1786); potom gsem rekl: gestli starobiljm spisum wjru pridati slussi, podle takowjch (prvenstvo) lodebnjho plaweňj a kupectwj nassj wlasťi se pripisugj (PT 1796); classarius: wogak lodnj (DSL 18. st) námorník; lodica, -ička, loďka [-ď-, -d-]
1. dem k 1: lodička plyne po moři, had se plazí po kamení (RL 1571); (Kristus) wstupil na lodičku, abi lapali ribi (TC 1631); delagj se tež plti že spolu zbitych brewen neb lodjce ze spolu spogenjch brewen, aby wody nenabralj (OP 1685); cymba: loďka, lodička, člun, člunek plawecký (WU 1750); navigiolum: gakýkolwek hagowček, lodička; prosumia: malá lodka, hagowček maly, sspehárská lodka (KS 1763); lodička po mori gablka nosycy (SRo 1766); (Hadixa) našla loďku, vstúpila do ňéj a privezená jest ku korábu (BR 1785);
x. pren Bože, rač cyrkwe lodičku otcowsky sprawowati (KK 1709); dnešná ewangélska lodička z wikladáňá Zlatoústího sw. Gána znamená cirkew (BN 1796); cymba: lodice (PD 18. st); cyrkew rytirugjcj ge gest gako lodjčka na burliwem mori (CS 18. st)
2. nádoba v tvare lode: aceptuaria: kadidlná lodička (KS 1763) nádoba na kadidlo