liturgický -ká -ké príd. cirk. 1. ▶ vzťahujúci sa na liturgiu, súbor bohoslužobných úkonov a obradov v konkrétnej kresťanskej cirkvi: zborový l. spev; liturgická hostina sväté prijímanie; liturgické čítanie; liturgické zhromaždenie veriacich
2. ▶ týkajúci sa bohoslužobného poriadku; súvisiaci s vykonávaním jednotlivých obradov; používaný pri bohoslužobných obradoch, obradový, rituálny: l. predpis; liturgické obrady, predmety; liturgické knihy obsahujúce všetky cirkevné bohoslužby a predpisy (misál, breviár, rituál); liturgická symbolika; liturgické slávenie sviatostí krstu, birmovania, manželstva; preklad liturgických textov □ liturgický jazyk a) predpísaný a ustálený spôsob vyjadrovania sa kňaza a veriacich počas bohoslužobných úkonov, schválený rímskokatolíckou Svätou stolicou b) jazyk, v ktorom sa koná liturgia, u nás v minulosti najmä latinčina al. cirkevná slovančina; liturgické farby farby kňazského rúcha, stanovené podľa určitého cirkevného sviatku al. slávenia; liturgický kalendár s predpísaným čítaním Božieho slova, s vyznačenými cirkevnými sviatkami a spôsobmi ich slávenia; liturgický rok cirkevný rok pripomínajúci významné udalosti cirkvi, začínajúci sa prvou adventnou nedeľou (nezhoduje sa s občianskym rokom); liturgické hry dialogizované evanjeliové príbehy predvádzané v kostoloch a v kláštoroch v období stredoveku