Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

litera -y -tier ž. písmeno: veľké, malé l-y;

pren. l. zákona doslovné znenie

● pridŕžať sa → mŕtvej l-y; → držať sa l-y (zákona); do (poslednej) l-y všetko; presne;

litierka -y -rok ž. zdrob.

litera [-t-] -ry litier [-ť-] ž.

litera [-t-] -ry litier [-ť-] ž. ⟨lat.⟩ kniž. ▶ grafický znak abecedného písma, písmeno: tučné, okrúhle litery; bežné litery latinskej abecedy; meno skladajúce sa z piatich litier; papierik popísaný veľkými tlačenými literami; firemná tabuľa so zlatými literami; Na čítaní Sihotský nevidel ani najväčšie litery a pristupoval čoraz bližšie. [A. Kostolný]; Keď som chodil do školy, učil som sa litery. [detská pieseň] ◘ fraz. byť poslednou/ostatnou literou v abecede (o človeku) byť, cítiť sa bezvýznamný, nedôležitý; [splniť, uveriť, urobiť niečo] do poslednej litery a) celkom všetko b) s úplnou presnosťou, veľmi dôsledne; dodržať/naplniť literu zákona riadiť sa podľa zákona, pridŕžať sa toho, čo je nariadené; mŕtva litera zásada, ktorá sa nerešpektuje; [strohá] litera zákona doslovné znenie zákona, predpisu, nariadenia (nezohľadňujúce vždy konkrétnu situáciu); kniž. zapísať sa veľkými literami do niečoho (napr. do histórie, do povedomia) urobiť veľký, dôležitý čin ▷ litierka [-ť-] -ky -rok ž. zdrob. i expr.: jedna l. nič neznamená; nenapísať ani litierky celkom nič

litera -y ž. ‹l›

1. písaný al. tlačený znak pre hlásku, písmeno

2. kniž. doslovné znenie (obyčajne záväzné, zväzujúce a pod.): držať sa l-y; často v spoj. l. zákona;

literový príd. k 1

litera, -y, -tier ž. písmeno: veľké, malé l-y; latinské, nemecké, grécke l-y; hovor. expr. l-y tancujú mihajú sa pred očami (pri únave, pri poruche zraku a pod.);

pren. doslovné znenie, písaná podoba: l. zákona, spor o l-u, držať sa l-y; mŕtva l. zásada, ktorá sa už nerešpektuje

● ani l-u (napr. neprezradiť, nezmeniť) nič; niečo je zapísané zlatými l-ami významné, dôležité; (splniť, uveriť) do (poslednej) l-y všetko, úplne, presne; od l-y do l-y verne, presne; to je ostatná l. v abecede ide o podradnú, bezvýznamnú vec;

litierka, -y, -rok ž. zdrob.

litera ž. csl písmeno; písaná podoba hlásky (zried. i číslica): Píš peknie ľitere! (Kociha RS); Hoďini ešťe idú, aľe ľiteri uš hrube ňepoznať (Kšinná BÁN); Zabudnete tam jednu literu a už je to na smích (Báhoň MOD); Baba maľi modľacu kňišku s veľkimi ľiterami (Hubošovce SAB)
F. spravíš to do litere! (Kuchyňa MAL), vipelňilo še šicko do ľiteri (Brezina TRB) - presne, úplne, bez zvyšku; on je poslenná litera z abecedi (Bošáca TRČ) - je bezvýznamný, nedôležitý; každú kňišku poznau̯ do litere (Hlboké SEN) - presne, dôkladne; litierka ž. zdrob. expr.: Z nápisu nat potravinama vipadla ľiťierka a boľi tam otraviňi (Králiky BB); ľitierka (Hor. Lehota DK); liťierka (V. Bielice TOP)

litera ž lat
1. písmeno: dalmatika s literu M (P. BYSTRICA 1611); Wrba Jano nemože literu r ginač nežly z hrkačku wislowiti (S. ĽUBOVŇA 18. st)
F. (knihu) dal sem z literi do litery poznowu witlaczit (ŽA 1732) verne, presne; podle literj hodnowerne dawam tento extract (ĽUBOREČ 1732) v doslovnom znení
2. hláska:
L. gram vocalis: hlasita litera samohláska; consonans: spoluzwučna litera (AS 1728); dvojhlasitá, dvojnásobná l. dvojhláska: samozněgjce litery býwagj rozdělené na
a. gednonásobné,
b. na dwognásobné samozněgjce aneb dwoghlasyté; duplowané samozněgjce litery ku přjkladu: á, é, ó, ú dlhé samohlásky; samozněgjcý gest tá litera, ktera bez pomocy giné litery zretelně muže wyslowená býti samohláska; spoluzněgjcé nebožto němé litery ku přjkladu: k, c spoluhlásky (GT 1780); -ný príd
1. týkajúci sa vzdelania v čítaní a v písaní: tuto wsseczku summu poraucžjm manželcze swé, aby se mela odkud chowati, syny, žeby k sskole a literajmu czwjcženi mela (ZVOLEN 1618); geden urozeny, statečni w liternem umenj gruntowanegssj pan (DuH 1726); grammatica: uměnj literné, aneb grammatyka; tinctus literis: dobre literny člowek dobrý pisár (KS 1763)
L. o vypise pro neumeni literne my (poddaní) sme nevedeli prve, nyni znamost skrz slyšeni takoveho čteni magice (DETVA 1787 LP) pre negramotnosť; l-á správa, spravodlivosť, l-é svedomie, vysvedčenie písomne doklady: kazatele magi učiti tak, že bi nepotrebowaly swedomi literneho u swich posluchacžou (TC 1631); zadneho literniho wiswecženj od nas nemely (ORAVA 1663); meho sina sprawedljwosty literneg, kteru gestly bude potreba (predložím); aby nahlednucze se do sprawy meg literneg nam w tom kriwdy uczinity nedaly (TURIEC 1669); my Jakub a Mateg Orsag sme puchod nass skrze genealogie y gine swedomj literne proukazali (TEPLÁ 1747)
2. (o význame) slova doslovný, presný: w Swatem Pisme od wlastniho a literneho zmislu odstupowaťi nemame (TP 1691); w ewaňgeliume rowním litterním smislem rečené (BN 1796)
3. týkajúci sa slovesného umenia: ku pisaňi liternemu nagdess w každem čloweku gine nachilnosti (GŠ 1758); aby slowácky národ wiďel, že y geho reč k litternému umenj slúžiťi múže (BPr 1787); litierka [-ter-] dem: litér skladač z pryečincekuw zelezne literky wiberagjce sklada knihy (KoB 1666); odliate litery pri sadzbe;
x. pren any gedneg litterky nebyli se naučyli (PP 1734) nič