listina -ny -tín ž. 1. ▶ úradne vyhotovená a overená písomnosť, určená na preukazovanie v nej uvedených skutočností, doklad; dokument presne upravujúci určitú oblasť spoločenských vzťahov: úradné, právne listiny; zakladacia, zriaďovacia, darovacia l.; overiť pravosť listiny; falšovať listinu; osvedčovanie podpisov a listín; zhotovovať odpisy a kópie verejných listín □ práv., polit. Listina základných práv a slobôd predpis prijatý r. 1991 a tvoriaci súčasť ústavného poriadku Slovenskej republiky, medzinárodne schválený dokument; dipl. poverovacie listiny dokument vystavený hlavou vysielajúceho štátu, ktorým sa osoba poveruje diplomatickým zastupovaním v inej krajine; donačná listina ktorou panovník daroval majetky (zem, hrad a pod.) šľachte za výnimočné zásluhy (napr. pri obrane krajiny) 2. ▶ oficiálna písomnosť obsahujúca menný al. vecný zoznam: kandidátska, kandidátna l. zoznam kandidátov na vykonávanie určitej (verejnej) funkcie; výherná l.; nominačná, štartová, výsledková l. športových súťaží; dostať sa na čestnú listinu ocenených osobností; nachádzať sa na výplatnej listine firmy 3. ▶ podpisová časť určitej písomnosti tvoriaca spolu s písomnosťou jeden celok: petičná l.; kondolenčná l.; podpísať prezenčnú listinu ◘ fraz. byť na čiernej listine (o človeku) a) byť nežiaduci, odpísaný b) byť hľadaný, stíhaný za spáchanie zločinu ▷ listinka -ky -niek ž. zdrob.: Pečať pápeža, sa zlomila a listinka sa uvoľnila, no nebolo na nej vidno ani stopy po písmenách. [R. Marsina]