listina -y -tín ž.
1. úradne zhotovená al. overená písomnosť: úradná, poverovacia l.
2. obyč. oficiálna písomnosť obsahujúca zoznam: prezenčná, výplatná l.
● dostať sa na → čiernu l-u;
listinný, listinový príd.: l. archív, prameň
listina -ny -tín ž. 1. ▶ úradne vyhotovená a overená písomnosť, určená na preukazovanie v nej uvedených skutočností, doklad; dokument presne upravujúci určitú oblasť spoločenských vzťahov: úradné, právne listiny; zakladacia, zriaďovacia, darovacia l.; overiť pravosť listiny; falšovať listinu; osvedčovanie podpisov a listín; zhotovovať odpisy a kópie verejných listín □ práv., polit. Listina základných práv a slobôd predpis prijatý r. 1991 a tvoriaci súčasť ústavného poriadku Slovenskej republiky, medzinárodne schválený dokument; dipl. poverovacie listiny dokument vystavený hlavou vysielajúceho štátu, ktorým sa osoba poveruje diplomatickým zastupovaním v inej krajine; donačná listina ktorou panovník daroval majetky (zem, hrad a pod.) šľachte za výnimočné zásluhy (napr. pri obrane krajiny) 2. ▶ oficiálna písomnosť obsahujúca menný al. vecný zoznam: kandidátska, kandidátna l. zoznam kandidátov na vykonávanie určitej (verejnej) funkcie; výherná l.; nominačná, štartová, výsledková l. športových súťaží; dostať sa na čestnú listinu ocenených osobností; nachádzať sa na výplatnej listine firmy 3. ▶ podpisová časť určitej písomnosti tvoriaca spolu s písomnosťou jeden celok: petičná l.; kondolenčná l.; podpísať prezenčnú listinu ◘ fraz. byť na čiernej listine (o človeku) a) byť nežiaduci, odpísaný b) byť hľadaný, stíhaný za spáchanie zločinu ▷ listinka -ky -niek ž. zdrob.: Pečať pápeža, sa zlomila a listinka sa uvoľnila, no nebolo na nej vidno ani stopy po písmenách. [R. Marsina]
listina úradne zhotovená, resp. oficiálna písomnosť • hovor.: lajster • lajstro • hovor. pejor. bumážka: má bumážky zo všetkých úradov • list (úradný): zmluvný, poverovací list • hovor. ceduľa
spis 1. písomný záznam niečoho • písomnosť: hŕba spisov; vybavovať spisy, písomnosti • listina (oficiálny, úradný spis): poverovacia listina, výplatná listina • akty, star. aktá (úradné spisy) • traktát (stredoveký vedecký spis): náboženský traktát • prameň • doklad: historické pramene, doklady
2. p. dielo
listina, -y, -tín ž. úradne vyhotovený al. overený písomný záznam, písomnosť: právna, zmluvná, poverovacia l. donačná, výsadná l., falošná l.; admin. platobná, výplatná, likvidačná, mzdová, príjmová l.; obch. dovozná l.; ústavná l. ústavný zákon; prezenčná l. obsahujúca podpisy osôb prítomných na schôdzke, na zasadaní a pod.; kandidátna l. obsahujúca zoznam kandidátov pri voľbách;
listinný, zried. i listinový príd.: l. materiál, l. archív, l. prameň, doklad, dôkaz, l. poplatok;
listinne prísl.;
listinka, -y, -niek ž. zdrob.
(jedna) listina; (bez) listiny; (k) listine; (vidím) listinu; (ó) listina!; (o) listine; (s) listinou;
(štyri) listiny; (bez) listín; (k) listinám; (vidím) listiny; (ó) listiny!; (o) listinách; (s) listinami;