lipnúť -e -ú -pol nedok.
1. držať sa na niečom, lepiť sa, prichytávať sa: mastnota l-e na predmetoch;
pren. l-e na ňom hanba
2. byť pripútaný k niekomu, niečomu, visieť na niekom, niečom; túžiť za niekým, niečím: l. na deťoch, na majetku; l-ú k sebe, l. k pôde; l-e za ženami
● očami, zrakom, pohľadom l. na niekom, niečom sústredene pozerať
lipnutie -tia s. drev. ▶ spôsob spojenia dvoch driev, pri ktorom sa čelová časť jedného dreva kolmo al. šikmo priloží k ploche druhého dreva a prichytí sa pomocou príchytiek: kolmé, šikmé l.; l. sa používa pri tvorbe vzpier; tesár má vedieť nakresliť priestorové zobrazenie ľubovoľného lipnutia ▷ ↗ i lipnúť
lipnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnúci -pnutie nedok. 1. (na kom, na čom; za kým, za čím; ku komu, k čomu) ▶ byť silno citovo pripútaný k niekomu, k niečomu; túžiť po niekom, po niečom, visieť na niekom, na niečom; tvrdohlavo sa niečoho pridŕžať: lipla na matke, na svojich deťoch; príliš, úzkostlivo lipli na tradíciách, na veciach; nelipnite už toľko na minulosti; človek chorobne lipnúci za peniazmi; Dedina sa mu vidí priveľmi zaprataná starými zvykmi a obyčajmi, lipnúca na nich z duševnej pomalosti, lenivosti. [L. Ballek] 2. (na čom; k čomu) ▶ držať sa na niečom, prichytávať sa, lepiť sa na niečo: ligotavý sneh lipne na konárikoch; na neumytých zuboch lipne povlak; zelené riasy pevne lipnúce ku skale ◘ fraz. celou dušou lipnúť na niekom veľmi niekoho milovať ▷ dok. ↗ prilipnúť
lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiť • dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode • expr.: pachtiť sa • zháňať sa • pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči • byť lakomý • lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch
lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prsty • chytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánky • lipnúť • priliepať sa • prilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzy • naliepať sa • nalepovať sa: med sa jej naliepa na prsty • zliepať sa • zlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúd • expr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus
2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matku • fraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna
lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch
2. p. lepiť sa 1
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
lipnúť, -ne, -nú, -pol nedok.
1. (na čom, na čo) prichytávať sa, lepiť sa: prach lipne na sliznicu, masť lipne na kožu; Na každom kamienku lipla kvapka potu. (Hor.)
2. (za kým, za čím, na kom, na čom, zried. ku komu, k čomu) vinúť sa k dakomu, k dačomu, húževnato sa pridŕžať dakoho, dačoho; túžiť za dakým, za dačím: lipnutie za kamarátmi (Šolt.); Mládenci lipli za mnou ako osy za sladkými hruškami. (Kuk.); nelipol za pitím nikdy (Tim.) lipnutie na slovách, na tradícii, na starých vzoroch; lipnutie k prírode (Vlč.);
dok. k 1 prilipnúť