Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kssj psp ogs sssj sss ssj ssn hssj

lipnúť -e -ú -pol nedok.

1. držať sa na niečom, lepiť sa, prichytávať sa: mastnota l-e na predmetoch;

pren. l-e na ňom hanba

2. byť pripútaný k niekomu, niečomu, visieť na niekom, niečom; túžiť za niekým, niečím: l. na deťoch, na majetku; l-ú k sebe, l. k pôde; l-e za ženami

očami, zrakom, pohľadom l. na niekom, niečom sústredene pozerať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
lipnúť ‑e ‑ú ‑pol nedok.

lipnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnúci -pnutie nedok.

lipnutie -tia s. drev. ▶ spôsob spojenia dvoch driev, pri ktorom sa čelová časť jedného dreva kolmo al. šikmo priloží k ploche druhého dreva a prichytí sa pomocou príchytiek: kolmé, šikmé l.; l. sa používa pri tvorbe vzpier; tesár má vedieť nakresliť priestorové zobrazenie ľubovoľného lipnutia ▷ ↗ i lipnúť


lipnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnúci -pnutie nedok. 1. (na kom, na čom; za kým, za čím; ku komu, k čomu) ▶ byť silno citovo pripútaný k niekomu, k niečomu; túžiť po niekom, po niečom, visieť na niekom, na niečom; tvrdohlavo sa niečoho pridŕžať: lipla na matke, na svojich deťoch; príliš, úzkostlivo lipli na tradíciách, na veciach; nelipnite už toľko na minulosti; človek chorobne lipnúci za peniazmi; Dedina sa mu vidí priveľmi zaprataná starými zvykmi a obyčajmi, lipnúca na nich z duševnej pomalosti, lenivosti. [L. Ballek]
2. (na čom; k čomu) ▶ držať sa na niečom, prichytávať sa, lepiť sa na niečo: ligotavý sneh lipne na konárikoch; na neumytých zuboch lipne povlak; zelené riasy pevne lipnúce ku skale
fraz. celou dušou lipnúť na niekom veľmi niekoho milovať
dok.prilipnúť

-núť/160036±19 4.19: verbá inf. nedok. 4426 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (43/890)

-úť/162806±19 4.40: verbá inf. nedok. 4427 kradnúť/871 plynúť/591 kvitnúť/232 kysnúť/223 žasnúť/207 starnúť/193 hrnúť/172 mrznúť/154 miznúť/149 slabnúť/137 chudnúť/127 blednúť/118 lipnúť/109 drhnúť/96 chladnúť/95 bohatnúť/62 (44/891)

lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiťdychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchodeexpr.: pachtiť sazháňať sapejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárčibyť lakomýlipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch


lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prstychytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánkylipnúťpriliepať saprilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzynaliepať sanalepovať sa: med sa jej naliepa na prstyzliepať sazlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúdexpr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus

2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matkufraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna


lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťochexpr. visieť: lipne, visí na svojom majetkukniž. zastar.: ľpieťľnúťkniž. zried. lipieť: lipel na svojej matkeľúbiťmať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihytúžiťbažiťdychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch

2. p. lepiť sa 1


ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížnehomať rád: má rád svoje deti, priateľovrád vidieťvítať: rád videný, vítaný hosťzbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matkulipnúťexpr. visieťkniž. zastar.: ľpieťľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťochzried. návidieť (Dobšinský, Jégé)

2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedláobľubovaťmať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvetyvítať: víta zmenupotrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotuvyhľadávať: vyhľadáva samotu

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

lipnúť, -ne, -nú, -pol nedok.

1. (na čom, na čo) prichytávať sa, lepiť sa: prach lipne na sliznicu, masť lipne na kožu; Na každom kamienku lipla kvapka potu. (Hor.)

2. (za kým, za čím, na kom, na čom, zried. ku komu, k čomu) vinúť sa k dakomu, k dačomu, húževnato sa pridŕžať dakoho, dačoho; túžiť za dakým, za dačím: lipnutie za kamarátmi (Šolt.); Mládenci lipli za mnou ako osy za sladkými hruškami. (Kuk.); nelipol za pitím nikdy (Tim.) lipnutie na slovách, na tradícii, na starých vzoroch; lipnutie k prírode (Vlč.);

dok. k 1 prilipnúť

lipnúť nedok.
1. strsl, zsl silno sa na niekoho al. niečo zameriavať; túžiť za niekým: To je peknuo ďiouča, chlapci za ňím ľipnú (Košťany n. Tur. MAR); Naučile sa ta choďiťi na ďeakú poživem (vtáčiky) a ňeliple tak gu čelám (Čelovce MK); Barz lipne na né (Slavošovce ROŽ); Lipó na ňéj (žene) strašňe a keď mu umrela, bó straťení (Lapáš NIT); Dzífčence za ňím lipnú (Brodské SKA); Za vojákmi diéfčence fšade lipnú (Myjava)
F. ľipnúď ako mucha za medom (Tlmače LVI), ľipnud ako čela za kvetom (Králiky BB), lipnúd ani fčeli na mät (Hubová RUŽ), lipnúd jako osi za slatkími hroznámi (Bošáca TRČ) - intenzívne za niekým túžiť
2. prichytávať sa, lepiť sa: To tag ľipňe ako šípi (Stožok ZVO)
3. hont-novohr vysedávať, vystávať, vytrvalo sa niekde zdržiavať: Druhím časom, uš som bola tode kaľavnuo ďiouča, nám ľiple husi predo dvermi (Čelovce MK)

lipnúť dok. udrieť: Takú mu lipóv, že hnet sedzev na zemi (Šípkové PIE)

lipnúť nedok.
1. strsl, zsl silno sa na niekoho al. niečo zameriavať; túžiť za niekým: To je peknuo ďiouča, chlapci za ňím ľipnú (Košťany n. Tur. MAR); Naučile sa ta choďiťi na ďeakú poživem (vtáčiky) a ňeliple tak gu čelám (Čelovce MK); Barz lipne na né (Slavošovce ROŽ); Lipó na ňéj (žene) strašňe a keď mu umrela, bó straťení (Lapáš NIT); Dzífčence za ňím lipnú (Brodské SKA); Za vojákmi diéfčence fšade lipnú (Myjava)
F. ľipnúď ako mucha za medom (Tlmače LVI), ľipnud ako čela za kvetom (Králiky BB), lipnúd ani fčeli na mät (Hubová RUŽ), lipnúd jako osi za slatkími hroznámi (Bošáca TRČ) - intenzívne za niekým túžiť
2. prichytávať sa, lepiť sa: To tag ľipňe ako šípi (Stožok ZVO)
3. hont-novohr vysedávať, vystávať, vytrvalo sa niekde zdržiavať: Druhím časom, uš som bola tode kaľavnuo ďiouča, nám ľiple husi predo dvermi (Čelovce MK)

lipnúť dok. udrieť: Takú mu lipóv, že hnet sedzev na zemi (Šípkové PIE)


lipnúť sa nedok. prichytávať sa, lepiť sa: Ruke sa mu lipnú ot smoli (Motyčky BB)

lipnúť ndk za kým túžiť za niekým: Žofia bila lipla za fatensovim učnom (KRUPINA 1740); široko daleko ma ružička kwitne ssuhagowo srdce za mnu welmi lipne (ZL 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu