lipnúť -e -ú -pol nedok.
1. držať sa na niečom, lepiť sa, prichytávať sa: mastnota l-e na predmetoch;
pren. l-e na ňom hanba
2. byť pripútaný k niekomu, niečomu, visieť na niekom, niečom; túžiť za niekým, niečím: l. na deťoch, na majetku; l-ú k sebe, l. k pôde; l-e za ženami
● očami, zrakom, pohľadom l. na niekom, niečom sústredene pozerať
lipnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnúci -pnutie nedok.
lipnutie -tia s. drev. ▶ spôsob spojenia dvoch driev, pri ktorom sa čelová časť jedného dreva kolmo al. šikmo priloží k ploche druhého dreva a prichytí sa pomocou príchytiek: kolmé, šikmé l.; l. sa používa pri tvorbe vzpier; tesár má vedieť nakresliť priestorové zobrazenie ľubovoľného lipnutia ▷ ↗ i lipnúť
lipnúť -pne -pnú -pni! -pol -pla -pnúc -pnúci -pnutie nedok. 1. (na kom, na čom; za kým, za čím; ku komu, k čomu) ▶ byť silno citovo pripútaný k niekomu, k niečomu; túžiť po niekom, po niečom, visieť na niekom, na niečom; tvrdohlavo sa niečoho pridŕžať: lipla na matke, na svojich deťoch; príliš, úzkostlivo lipli na tradíciách, na veciach; nelipnite už toľko na minulosti; človek chorobne lipnúci za peniazmi; Dedina sa mu vidí priveľmi zaprataná starými zvykmi a obyčajmi, lipnúca na nich z duševnej pomalosti, lenivosti. [L. Ballek] 2. (na čom; k čomu) ▶ držať sa na niečom, prichytávať sa, lepiť sa na niečo: ligotavý sneh lipne na konárikoch; na neumytých zuboch lipne povlak; zelené riasy pevne lipnúce ku skale ◘ fraz. celou dušou lipnúť na niekom veľmi niekoho milovať ▷ dok. ↗ prilipnúť
lakomiť sa silno túžiť po hmotných veciach, výhodách • bažiť • dychtiť: lakomí sa na cudzie; dychtí po výnosnom obchode • expr.: pachtiť sa • zháňať sa • pejor. mamonárčiť (získavať bohatstvo): pachtí sa, zháňa sa za peniazmi; celý život len mamonárči • byť lakomý • lipnúť (byť pripútaný k niečomu): lakomí sa na peniaze; lipne na ziskoch
lepiť sa 1. držať sa na niečom ako lep al. sa tesne spájať s niečím • prichytávať sa: cesto sa lepí, prichytáva na prsty • chytať sa: prach sa chytá na záclony; blato sa chytá na topánky • lipnúť • priliepať sa • prilepovať sa: sneh lipne na čižmách; kožka sa mu priliepa na fúzy • naliepať sa • nalepovať sa: med sa jej naliepa na prsty • zliepať sa • zlepovať sa (lepiť sa navzájom): vlasy sa mi zlepujú; hlina sa zliepa do hrúd • expr. lipkať sa (slabo, mierne sa lepiť): cukor sa lipká na obrus
2. expr. dotieravo sa domáhať pozornosti • expr. vešať sa: dieťa sa stále lepí, vešia na matku • fraz. expr. lepiť sa na päty: lepí sa mu na päty už oddávna
lipnúť 1. byť silno pripútaný k niekomu, niečomu: lipne na svojich deťoch • expr. visieť: lipne, visí na svojom majetku • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť • kniž. zried. lipieť: lipel na svojej matke • ľúbiť • mať rád (lipnúť s láskou): ľúbi, má rád nové knihy • túžiť • bažiť • dychtiť (lipnúť s túžbou): túži, baží po peniazoch
2. p. lepiť sa 1
ľúbiť 1. pociťovať k niekomu hlboký kladný cit, lásku (op. nenávidieť) • milovať: ľúbi, miluje svoju ženu; podľa prikázania treba milovať blížneho • mať rád: má rád svoje deti, priateľov • rád vidieť • vítať: rád videný, vítaný hosť • zbožňovať (zároveň obdivovať): zbožňuje svoju matku • lipnúť • expr. visieť • kniž. zastar.: ľpieť • ľnúť (byť citovo príliš pripútaný k niekomu): lipne, visí na svojich deťoch • zried. návidieť (Dobšinský, Jégé)
2. mať záľubu v niečom • mať rád: ľúbi, má rád dobré jedlá • obľubovať • mať v obľube: obľubuje cestovanie; má v obľube pestovať kvety • vítať: víta zmenu • potrpieť si (zároveň vyžadovať): potrpí si na čistotu • vyhľadávať: vyhľadáva samotu
lipnúť, -ne, -nú, -pol nedok.
1. (na čom, na čo) prichytávať sa, lepiť sa: prach lipne na sliznicu, masť lipne na kožu; Na každom kamienku lipla kvapka potu. (Hor.)
2. (za kým, za čím, na kom, na čom, zried. ku komu, k čomu) vinúť sa k dakomu, k dačomu, húževnato sa pridŕžať dakoho, dačoho; túžiť za dakým, za dačím: lipnutie za kamarátmi (Šolt.); Mládenci lipli za mnou ako osy za sladkými hruškami. (Kuk.); nelipol za pitím nikdy (Tim.) lipnutie na slovách, na tradícii, na starých vzoroch; lipnutie k prírode (Vlč.);
dok. k 1 prilipnúť
lipnúť nedok. 1. strsl, zsl silno sa na niekoho al. niečo zameriavať; túžiť za niekým: To je peknuo ďiouča, chlapci za ňím ľipnú (Košťany n. Tur. MAR); Naučile sa ta choďiťi na ďeakú poživem (vtáčiky) a ňeliple tak gu čelám (Čelovce MK); Barz lipne na né (Slavošovce ROŽ); Lipó na ňéj (žene) strašňe a keď mu umrela, bó straťení (Lapáš NIT); Dzífčence za ňím lipnú (Brodské SKA); Za vojákmi diéfčence fšade lipnú (Myjava) F. ľipnúď ako mucha za medom (Tlmače LVI), ľipnud ako čela za kvetom (Králiky BB), lipnúd ani fčeli na mät (Hubová RUŽ), lipnúd jako osi za slatkími hroznámi (Bošáca TRČ) - intenzívne za niekým túžiť 2. prichytávať sa, lepiť sa: To tag ľipňe ako šípi (Stožok ZVO) 3. hont-novohr vysedávať, vystávať, vytrvalo sa niekde zdržiavať: Druhím časom, uš som bola tode kaľavnuo ďiouča, nám ľiple husi predo dvermi (Čelovce MK)
lipnúť dok. udrieť: Takú mu lipóv, že hnet sedzev na zemi (Šípkové PIE)
lipnúť sa nedok. prichytávať sa, lepiť sa: Ruke sa mu lipnú ot smoli (Motyčky BB)
lipnúť ndk za kým túžiť za niekým: Žofia bila lipla za fatensovim učnom (KRUPINA 1740); široko daleko ma ružička kwitne ssuhagowo srdce za mnu welmi lipne (ZL 18. st)